Do not miss

Akým mužom by si chcel byť?

15.6.2008, 4. nedeľa po Sv. Trojici, Deň otcov

1 Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, 2 ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom – nocou. 3 Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí. 4 Nie tak bezbožníci; ale sú ako plevy, ktoré vietor rozvieva. 5 A preto neobstoja bezbožníci na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. 6 Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. Žalm 1

Milí bratia a sestry!

Dnešnú nedeľu by som sa chcel zvlášť obrátiť na otcov, starých a krstných otcov a mužov vôbec. Všetko, čo poviem, môže byť použité proti mne, a aj proti iným mužom. Preto by som vás chcel poprosiť milé sestry, ženy, matky…, aby ste to proti nám nepoužili.
Pokiaľ muž nechce sám zo svojho vnútra, tak vonkajší tlak ho ťažko zmení. Skôr ho ešte zatvrdí v jeho postoji. To však neznamená, že by muž nepotreboval pomoc. Myslím, že žijeme v dobe, kedy muži veľmi potrebujú pomoc. Ale muž len ťažko prijíma pomoc, pokiaľ o ňu sám nežiadal. Nevyžiadaná pomoc je z pohľadu muža často vnímaná ako neželaná, ako vnucovanie, nátlak.
Ako povedal Engeli, súčasný švajčiarsky psychológ, tomu druhému najviac pomôžeme k zmene tak, keď budeme o ňom hovoriť s Bohom. Ak o ňom budeme hovoriť s druhými, bude to ohováranie. Ak sa ho budeme snažiť presvedčiť priamo svojimi argumentmi, ľahko z toho vznikne hádka. To, čo potrebujeme, je modlitba.
Dnešný muž potrebuje modlitbu. Mnohí na neho útočia, na jeho mužskosť, na jeho postavenie, ale kto sa za neho modlí? Sám muž sa už zabudol modliť.
Muž dnes žije pod mnohým tlakom. V dnešnej dobe nemá nič zaručené. Nemá istú svoju prácu, nemá isté svoje postavenie, pretože ambície majú naň aj ďalší. A nemá isté svoje postavenie ani v rodine. Sú tu požiadavky a potreby manželky, detí, možno ešte aj rodičov, stres v práci, sú tu aj jeho vlastné potreby a záujmy a ak sa náhodou zatúla do kostola, tak ešte aj tu naňho číha hromada požiadaviek. V takej situácii má muž stať buď necitlivým voči požiadavkám druhých, dokonca aj tých najbližších, a pôjde bezohľadne za svojim vlastným cieľom; alebo rezignuje, stane sa apatickým a nečinným.
Ja dnes nechcem na naše plecia nakladať ešte viac. Na druhej strane sa ani neuspokojujem s daným stavom vecí. Chcel by som nám dnes predstaviť obraz muža, aký muž môže byť.
Akým mužom, manželom, otcom by si chcel byť? Akého muža, manžela, otca by ste chceli mať?
Keď som listoval Bibliou, uvedomil som si, že toto nie je jednoduchá vec. Biblia nám neidealizuje, neprikrášľuje svojich hrdinov. Abrahám, keď sa bál o svoj život, zaprel svoju manželku a vydával ju za svoju sestru. Dávid, ten bol svojej žene zase neverný a privlastnil si manželku svojho blížneho. Jákob zase zlyhal ako otec, keď uprednostňovaním jedného zo svojich synov podporoval medzi nimi nezdravú rivalitu a závisť.
Vidíme, že ani v minulosti nebolo jednoduché byť dobrým manželom a otcom. Tieto príklady som neuviedol preto, aby sme sa na ne mohli vyhovárať. Nie, títo muži boli veľkými hrdinami viery nie vďaka svojim zlyhaniam, ale napriek nim. Boli to muži, ktorí prijali Božie napomínanie, pokorili sa pred Bohom, priznali svoj hriech a skrze Božiu milosť prijali šancu začať odznova.
Pozrime sa na obraz muža, ako nám ho podáva prvý žalm. Začína slovami „blahoslavený muž…“.
To slovo blahoslavený znamená šťastný. Šťastný v tom zmysle, že tomuto človeku prejavuje svoju priazeň sám Boh. Preto niektoré Biblie prekladajú toto slovo aj ako požehnaný.
Dnes viac letí slovo „úspešný“, a aj to by tu pasovalo, aj keď blahoslavený je viac ako úspešný. Človek môže zožať síce profesionálny úspech a pritom prehrať vo svojich vzťahoch, v rodine. Navonok môže byť úspešný, oceňovaný, ale pritom vo vnútri nešťastný a nespokojný.
Blahoslavený muž je človek, ktorému svoju priazeň prejavuje Boh. Je to muž, ktorý môže byť vnútorne spokojný a prežívať skutočne šťastný a zmysluplný život. Kto by niečo také nechcel? Chceš to ty? Ak áno, tak sa poďme pozrieť bližšie, ako sa takým stať.
Požehnaného muža charakterizujú tri zápory, tri veci, ktorým sa vyhýba. Nechodí podľa rád bezbožníkov, nestojí na ceste hriešnikov a nesedí v kruhu posmievačov.
Chodiť, stáť, sedieť – to je postupnosť, ako človek podlieha zlému. Najprv len idem okolo, ale potom sa pristavím, a napokon ani neviem ako a už v tom sedím. Ak už sedíš na nesprávnom mieste, treba ti vstať a ísť preč. Ak si sa zastavil pri hriechu, nezotrvávaj v ňom, ale sa pohni preč z toho miesta. A ak schádzaš z Božej cesty na šikmý chodník, obráť sa a vráť sa na správnu cestu.
Tá Božia cesta, ako ju opísal Pán Ježiš, je úzka. A nehrozia tam dopravné zápchy. Pretože len nemnohí po nej kráčajú. Skutočný chlap však dokáže kráčať aj proti prúdu. Dokáže sa postaviť aj väčšine a ísť svojou cestou, o ktorej vie, že je správna.
Nie je to však jednoduché. Tí bezbožníci, o ktorých hovorí žalm, to sú tí, ktorí poznajú Boží zákon, ale nežijú podľa neho. Aj dnes stretnete mnohých, ktorí vám povedia – ale však ja nič proti náboženstvu nemám, ale keď život je o inom. Trochu toho náboženstva, to áno, ale v každodennom živote sa treba riadiť inými princípmi. To je cesta bezbožníkov.
Hriešnik je človek, ktorý prekračuje hranice medzi dobrom a zlom. Pravda je, všetci sme hriešnici, ale tu sa myslí na človeka, ktorý si na svoj hriech už tak zvykol, že mu prestal vadiť.  Ak ti už nevadí zlo, pokrivené pravidlá hry a bezcharakternosť, tak stojíš už mimo Božej cesty.
A čo posmievači? Tým je ťažko sa postaviť. Muž skôr znesie tvrdú ranu ako posmešky. Ich spŕške sa len ťažko odoláva. A tak podľahneme, lebo nechceme vyzerať ako slabosi. Ani muž nechce byť sám a chce patriť do nejakej partie. A práve toto je pasca pre mnohých, že zapadnú do takejto partie posmievačov a ťažko sa im postaviť a odísť  ich kruhu.
A predsa, je šťastný ten muž, ktorý týmto trom odolá. Takéhoto muža charakterizuje v pozitívnom zmysle to, že – slovami žalmistu – v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom – nocou. Tento opis znie až prestrašujúco pobožne. To sa predsa dnes už nenosí. To mám chodiť po svete s modlitebnou knižkou? Oči prevrátené do hora a na tvár si nasadiť neprítomnú masku? Však len potom budem všetkým na posmech!
Iste ste to už počuli – mŕtve ryby dokážu plávať len po prúde. Jedine živé ryby dokážu plávať aj proti prúdu. Prúd dnešného sveta iste nejde smerom bližšie k Bohu. A tak ak chceš ísť k Bohu, musíš nutne ísť proti prúdu.
Nehovorím, že sa musíš stať pobožným, že si musíš zamilovať náboženstvo, nie. Ale musíš si zamilovať Božie slovo. Ten, kto číta knihy, kto počúva na rady druhých, ten uznáva, že nie je dosť múdry len sám v sebe. A ten, kto číta Božie slovo a je ochotný počúvať Božie rady, ten uznáva Boha nad sebou a čerpá z toho najvyššieho zdroja múdrosti.
Neznamená to chodiť po svete so zavretými očami a zopnutými rukami. Pri šoférovaní by som pred tým výslovne varoval. A predsa aj pri tom šoférovaní môžeš k Bohu vysielať krátke jednoduché modlitby, môžeš rozmýšľať nad Božím slovom, ktoré si si ráno prečítal. A všetka práca a povinnosti, čo ťa čakajú budeš zrazu vidieť v inom svetle.
Tretí verš tohto žalmu je snáď najkrajší. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí. Áno, chcel by som byť takým stromom. Muž ako strom, ktorému nehrozí vyschnutie, ktorý má zdroj, odkiaľ môže neustále čerpať silu a osvieženie do ďalšej práce, do ďalších zápasov. Muž ako strom, ktorý v pravom čase prináša ovocie. Muž ako strom, ktorého lístie nevädne a v ktorého tieni sa môžu ukryť druhí pred páľavou slnka. A tu to máme – muž, ktorému sa darí, ktorý je úspešný.
My muži sme orientovaní vo veľkej miere na výkon. potrebujeme vidieť výsledky svojej námahy. Preto je pre mňa niekedy ľahšie umyť riady ako sa hrať s batoľaťom. Pretože pri tých riadoch hneď vidím výsledok, ale pri hre s dieťaťom je to beh na dlhé trate a výsledok je neistý.
Žiť pre okamžitý výsledok je však jedna z pascí dnešnej doby. Potrebujeme sa učiť bežať na dlhé trate. Ani keď zasadíte stromček, nemáte z neho ovocie hneď na druhý rok. Ale často máme viac trpezlivosti pri tých stromčekoch v záhrade ako pri vlastných deťoch.
Treba mať pred očami ten konečný cieľ. Apoštol Pavel o tom hovoril ako o podobnosti Kristovi. Neznámy autor tohto žalmu to opisuje ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí. Chcem ísť za týmto Božím cieľom pre môj život.
Naproti tomu život bez Boha sa podobá plevám vo vetre, ktoré bezcieľne poletujú sem a tam. 6ivot mnohých ľudí vyzerá presne tak. Pobehujú sem i tam, naháňajú sa, boria sa s mnohými vecami, ale nemá to cieľ, je to prázdne a bez hodnoty ako tá pleva.
Keď sa raz budeme musieť postaviť v deň účtovania pred Boha, kto obstojí? Sám v sebe som ako tá prázdna pleva. Nemám vo svojich rukách nič, čo by mohlo obstáť pred Božím súdom. Nemám nič, čím by som mohol obhájiť svoj život z pohľadu večnosti. Moje ruky sú prázdne.
Ale keď sa nechám zasadiť Bohom na to miesto, ktoré On pre mňa vybral, keď žijem blízko Boha ako zdroja svojho života a základu môjho spasenia, tak sa nemusím báť.
Hoci žalmista priamo nespomína Ježiša, on o ňom mal len hmlistú predstavu, predsa v tomto bode Ho ja nemôžem obísť. Ak hovorím, že sám tak ako som, vo svojom hriechu, pred Božím súdom neobstojím, je to pravda. A ak si len trochu úprimný sám voči sebe, tak vieš, že je to pravda aj o tebe. Ale toto je len polovica pravdy. V konfrontácii s hriechom nie sme sami.
Apoštol Pavel o tom hovorí takto: Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás. (Rim 8:32-34)
Vďaka Ježišovi nadobúda môj život úplne nový rozmer. Nemám pred sebou len perspektívu nejakého úspechu tu na zemi. Mám pred sebou večnú perspektívu. A tomu sa žiaden úspech, žiadne postavenie, žiadna pocta tu na zemi nevyrovná.
Ak som hovoril, že sa potrebujeme naučiť bežať na dlhé trate, tak toto je tá najdlhšia trať. Žiť nie v perspektíve len pozemského života, ale žiť v perspektíve večného života. To musí stáť za to.
Avšak žiť takto sa nám zdá ako príliš neisté. Je to príliš vzdialené. Večnosť je ne dohľadne, ale najbližší krok, ktorý musím urobiť je hneď tu a teraz. Kam ten krok bude smerovať?
Žalmista končí svoj žalm slovami: Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. Boh vie o tvojej životnej ceste. Vie kam smeruješ a vie aj, aký je koniec cesty, ktorou kráčaš.
Možno si myslíš, že tvoja cesta je zabudnutá, že tvoj život je v troskách. A možno naopak, zdá sa ti, že máš všetko pod kontrolou.  Nech je ako chce, vedz, že Boh drží svoju ruku nad tými, ktorý kráčajú po Jeho ceste, ale cesta bez Neho vedie do záhuby. Do cieľa sa á dôjsť aj peši, na druhej strane, aj na Audi 6 môžeš skončiť už v najbližšej zákrute.
Prajem ti šťastnú cestu.
Amen

Comments are closed.