23.11.2008, 27. Ne po Sv.Trojici
Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus. Či na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, každého dielo vyjde najavo; ukáže to totiž (súdny) deň, ktorý to zjaví v ohni, a sám oheň sprobuje dielo každého, aké je. Ak niekomu zostane dielo, čo postavil, dostane odmenu; ak niekomu dielo zhorí, utrpí škodu; sám sa síce zachráni, ale len ako cez oheň. 1K 3:11-15
Milí bratia a sestry v PJK!
Ak sa vám zdá tento prečítaný biblický text povedomý, nie je to náhoda, pretože sme ho počuli z tohto miesta aj pred týždňom. Ale nebojte sa, nejdem opakovať minulotýždňovú kázeň. Chcem však nadviazať na myšlienky, ktoré som hovoril minulý týždeň o Božom súde.
Ale najprv predsa trochu opakovania. Hovoril som o Božom súde ako sa týka neveriacich a ako sa týka veriacich. Neveriaci by sa mali tohto súdu obávať, pretože bude pre nich znamenať konečné vylúčenie z Božej prítomnosti. Ale keďže ide o neveriacich, tak oni sa zase asi ani tak neobávajú, pretože keď neveria v Boha, tak neveria asi ani na Posledný súd.
Na druhej strane, veriaci sa Božieho súdu niekedy neprimerane obávajú. Neprimerane preto, lebo Posledný súd pre kresťana bude len potvrdením toho, čím žil doteraz – bude pre neho vstupom do plnosti života s Bohom.
Väčšina ľudí tak akosi prirodzene očakáva, že na poslednom súde bude posúdený život každého človeka, a podľa toho, ako žil, pôjde do pekla alebo do neba. Minule som hovoril o tom, že to nie je celkom tak. Na poslednom súde sa naplní Božia spravodlivosť – nie v tom, že Boh bude posielať ľudí do pekla či do neba, ale v tom, že tam bude potvrdené to, kam človek smeroval už tu na zemi. Pre kresťana to bude len prechod do Božieho kráľovstva.
Inými slovami, medzi peklom a nebom sa rozhoduje už tu na zemi na základe tvojho postoja voči Ježišovi Kristovi. Kto odmietol Krista, odmietol tým večný život. Ako napísal Ján: Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. (1 Jána 5:12) A tak otázka znie: Máš Syna Božieho? Máš Ho za svojho Spasiteľa, Záchrancu od hriechu? Nie je tu otázka, či si dobrý človek, alebo dobrý cirkevník, ani či sa ním usiluješ byť. Všetko sa láme na postoji k Pánovi Ježišovi Kristovi. Ak nemáš Krista, nemáš nič. Ak môžeš vyznať, že On je tvojím Spasiteľom, nemusíš žiť v strachu pred Božím súdom, pretože si – ako On sám povedal – už prešiel zo smrti do života. (J 5:24).
Možno si tu nebol minulý týždeň, možno si ešte nikdy nebol takto konfrontovaný s touto otázkou. Pre teba platí, aby si sa tu zastavil a dal si do poriadku, ujasnil si svoj vzťah s Pánom Ježišom Kristom. Potom môžeš ísť ďalej.
Možno vám príde otázka: No dobre, ale čo tí, ktorí o Kristovi nepočuli? Otázka je to dobrá, ale netýka sa teba. Ty, čo tu sedíš, si už o Kristovi počul, respektíve počuješ o Ňom v tejto chvíli. Preto teba sa týka otázka: Čo si spravil s Kristom ty?
Aby som tú otázku nenechal bez odpovede – aspoň čiastočnej, tak tí, čo nepočuli o Kristovi, budú súdení podľa svojho svedomia. Budú súdení podľa toho, čo mohli poznať a poznali. Inými slovami, budú súdení podľa svojho svedomia podľa toho, ako napĺňali prirodzený morálny zákon, ktorý má každý človek vpísaný do srdca. V tom zmysle hovorí Pavel v R 2:12-16.
Ale poďme dnes o krok ďalej. Vráťme sa k otázke, ktorá sa týka asi najväčšieho počtu z nás – ako sa ešte týka Boží súd nás? Hovorili sme o tom, že pre kresťana je to len prechod z tohto života do toho ďalšieho – večného. Ale predsa, keď sa pozrieme opäť na náš dnešný text, upozorňuje nás na to, že v istom zmysle aj život kresťana bude Božím súdom posúdený. Nie kvôli nášmu spaseniu, ale ohľadom toho, čo sme spravili s tým životom, čo nám Boh dal.
Je tu možnosť, že hoci spasenie nám nebude odňaté, predsa zhorí všetko, čo sme celý svoj život stavali, o čo sme sa usilovali. To hovoria tie slová: ak niekomu dielo zhorí, utrpí škodu; sám sa síce zachráni, ale len ako cez oheň. Je možné, že vojdeš do nebeského kráľovstva, ale so zdesením a hanbou zistíš, že si ako kresťan celý svoj život premárnil a žil naprázdno.
Je jedna nedobrá vec, ktorej veriaci ľudia podliehajú. Už sa tak skamarátia s Pánom Bohom, že poľavia vo svojom živote. To, že si spasený neznamená, že môžeš žiť ako chceš. Teda – rovnako ako pred svojim obrátením sa k Bohu, po starom. To by bola lacná milosť.
Chcem dnes hovoriť veľmi vážne o tom, ako žiješ ako kresťan? Máš vo svojom pevný základ, ktorým je Kristus. Ale čo ďalej? Čo staviaš na tomto základe? Staviaš to, čo chce On, alebo si staviaš svoje vlastné stavbičky?
Ako je zameraný tvoj život? O aké ciele usiluješ? Hľadáš na prvom mieste Božie kráľovstvo alebo svoje vlastné záujmy? Čomu venuješ svoje úsilie, energiu, peniaze, voľný čas, myšlienky…?
Nehovorím, že nemáš právo na svoj vlastný život, len sa pýtam, čo je to za život? Venuješ ho sám sebe, alebo ho venuješ Bohu? A druhým ľuďom?
Najväčšie prikázanie nám hovorí, že máme milovať celým svojim srdcom Boha a svojho blížneho ako seba samého. Žijeme podľa tohto? Nie preto, aby sme sa zapáčili Bohu, ale ako našu odpoveď na to, čo On pre nás bol urobil.
Mnoho veriacich žije svoj uspokojený kresťanský život, akoby žiaden súd nebol, akoby sa nikdy nemali zodpovedať Bohu za svoj život.
Náš dnešný text nehovorí o Božom súde ako súde k odsúdeniu do pekla, ale o súde, ktorý prehodnotí to, ako sme žili už ako kresťania. Nakoľko sme konali Božiu vôľu? Nie pre svoje spasenie, aby sme boli spasení, ale nakoľko sme svojim životom potvrdzovali svoje spasenie?
Pre aké hodnoty žiješ? Základom tvojho života je Kristus – to je otázka spasenia; ale čo staviaš na tom základe vo svojom kresťanskom živote? Sú to veci, ktoré pretrvajú? Ktoré majú skutočne večnú hodnotu?
Dovoľte, aby som vám prečítal niekoľko myšlienok z knihy Kazateľ. tieto slová sú pripisované Šalamúnovi, kráľovi Izraela, ktorý dosiahol najväčší rozmach, slávu a bohatstvo zo všetkých izraelských kráľov. Mal možnosti o akých my môžeme len snívať. A napokon on takto hodnotí svoj život:
Kazateľ 2:1-11 Povedal som si: Nože, skúsim to s radosťou; užívaj dobré veci! A hľa – i to je márnosť. O smiechu som povedal: Pochabosť. A o radosti: Čo prospeje? Pomyslel som si, že vínom osviežim svoje telo, ovládajúc myseľ múdrosťou, a bláznivosti sa budem držať až dotiaľ, kým neuvidím, čo je prospešné pre ľudí, čo majú robiť pod slnkom pri krátkom počte dní svojho života. Podujal som sa na veľké veci: Vystaval som si domy, vysadil som si vinice, založil som si záhrady a sady a nasadil som v nich ovocné stromy všetkých druhov. Urobil som si jazerá, aby sa z nich zvlažoval les, v ktorom rástli stromy. Kúpil som si otrokov a otrokyne; mal som aj doma narodených sluhov, veľké stáda dobytka a mnoho oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. Nahromadil som si aj striebra a zlata i pokladov od kráľov a z krajín; zadovážil som si spevákov a speváčky, aj čo je ľuďom rozkošou: mnoho žien. Vzrástol som a prevýšil všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme; nad tým moja múdrosť zostávala pri mne. Čokoľvek si moje oči zažiadali, neodmietol som im; svojmu srdcu som neodoprel nijakú radosť; lebo moje srdce malo radosť zo všetkej svojej námahy; a to mi bolo odmenou za všetku moju námahu. Vtedy som obrátil pozornosť na všetky diela, ktoré moje ruky vykonali, a na námahu, ktorú som vynaložil na ich vykonanie, a hľa – to všetko bola márnosť a honba za vetrom; z ničoho niet úžitku pod slnkom.
A ďalej hovorí takto: (Kazateľ 2:12-23)
Potom som sa obrátil, aby som sa pozrel na múdrosť, na pochabosť i na bláznovstvo… Múdry má oči vo svojej hlave, kým blázon chodí v temnote. A predsa som spoznal, že rovnaký údel postihne všetkých. Preto som si povedal: Ak ma taký údel stihne ako blázna, načo som vynikal múdrosťou? A povedal som si: Aj to je márnosť. Pamiatka po múdrom ani po bláznovi netrvá naveky, v budúcich dňoch sa zabudne na všetko a múdry umiera tak ako blázon.
Vtedy som znenávidel život, lebo sa mi sprotivilo všetko, čo sa deje pod slnkom. Veď všetko je márnosť a honba za vetrom. Znenávidel som všetku svoju lopotu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú musím zanechať tomu, čo príde po mne. Preto som dospel k zúfalstvu nad všetkou lopotou, ktorú som s námahou konal pod slnkom. Nuž čo má človek zo všetkého svojho ustávania a z úsilia srdca, ktorým sa umáral pod slnkom? Veď po celý jeho život bolesť a mrzutosť sú jeho zamestnaním; ba ani v noci jeho srdce neodpočíva. Aj to je márnosť.
Poznávaš v týchto slovách seba? Rozumejte mi dobre, ja nechcem, aby ste vstúpili do kláštora, ani nie všetci môžu byť farári či misionári
Ale v každom povolaní, žiješ buď pre Boha a druhých ľudí, alebo len pre seba a svoje záujmy. A to platí bez ohľadu na to, či si študent, zamestnanec, nezamestnaný, podnikateľ, dôchodca, matka na MD…
Čo staviaš?
- Aký základ je položený v tvojom živote? Je to skutočne Kristus? Stojíš na Kristovi? Ak nie, tak odovzdaj život Kristovi.
- Čo staviaš na tom základe? Čo staviaš na Kristovi? Začal si Kristom, ale čím pokračuješ? Prehodnoť svoj život, aké miesto má v ňom Boh, a Božie veci? 1 hodinu v týždni a možno ešte pár minút počas dňa?
Tu je niekoľko návrhov, čo konkrétne môžeš urobiť.
Zaraď do svojho času Boha
Venuj sa veciam, ktoré majú zmysel pre večnosť
Napríklad – začni si pravidelne čítať Bibliu. Začni v nej hľadať to, čo Ti Pán Boh ukáže, ako máš žiť pre večnosť. Zapoj sa do nejakej konkrétnej pomoci druhým ľuďom.
Amen
