Do not miss

Boží súd

16.11.2008, 26. Ne po Sv.Trojici

Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus. Či na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, každého dielo vyjde najavo; ukáže to totiž (súdny) deň, ktorý to zjaví v ohni, a sám oheň sprobuje dielo každého, aké je. Ak niekomu zostane dielo, čo postavil, dostane odmenu; ak niekomu dielo zhorí, utrpí škodu; sám sa síce zachráni, ale len ako cez oheň. 1K 3:11-15

Milí bratia a sestry v PJK!

Posledné nedele cirk. roku sa týkajú „posledných vecí“ v živote človeka. Preto témy ako Boží súd, smrť, koniec, vzkriesenie.  Dnes chcem hovoriť o Božom súde. Chcem hovoriť o tom, ako sa Boží súd týka neveriacich, a ako sa týka veriacich. Ohľadom veriacich chcem hovoriť o tom, v akom zmysle sa Božieho súdu báť nemusíme, a v akom zmysle ho predsa musíme brať s plnou vážnosťou.
Nechcem nikoho tu dnes strašiť Božím súdom. Ale byť neveriacim, tak sa skutočne mám čoho obávať. Asi pred dvoma týždňami som sa tejto otázky už dotkol, keď som spomínal myšlienku C. S. Lewisa, že na poslednom súde to bude asi tak, že budú tam ľudia, ktorí povedia Bohu: „Tvoja vôľa nech sa stane“, a potom tí, ktorým povie Boh: „Tvoja vôľa nech sa stane“. Inými slovami, nebude to ani tak, že by Boh niekoho posielal do pekla, ale skôr to, že sa naplní Božia spravodlivosť. Hriech bude odsúdený a potrestaný. A ten, kto sa celý život kamarátil s hriechom, bude s ním previazaný už naveky. Ten, kto v tomto živote nestál o Boha, nebude nasilu nútený ísť do neba, naopak, bude si „užívať“ večnosť bez Boha.
Ako bude to peklo vyzerať? Biblia používa v súvislosti s peklom, večným zatratením obrazy plameňa, večného ohňa. Zabudnite však na predstavu pekla, ako miesta, kde si čertík-Bertík varí v kotlíku zlého hriešnika. Toto patrí do rozprávok.
Oheň ako symbol večného trápenia preto, lebo všetci vieme, že popálenina je skutočne veľmi bolestivá a aj vyzerá škaredo. Na druhej strane oheň tiež ničí odpad a nečistotu. Oheň znehodnocuje všetko, čo mu príde do cesty. Aj toto je symbolom toho, že posledný súd preskúša všetko, čo sme počas svojho života budovali, zhromažďovali a o čo sme sa usilovali.
Peklo si je možné veľmi reálne predstaviť ako miesto, ktorému bude Boh vzdialený, a to so všetkými dôsledkami, ktoré to prináša. A to bez nádeje na zmenu či nápravu. Len si predstavte tú najhoršiu chvíľu vo svojom živote, akú ste zažili. A teraz si túto chvíľu vynásobte nekonečnom. To je peklo. Úplná odlúčenosť od Boha, bez nádeje a budúcnosti.
Preto človek, ktorý nepočíta vo svojom živote s Bohom, mal by počítať s tým, že bude raz znášať dôsledky svojho hriechu. Raz príde rátanie.
Ale viac chcem dnes hovoriť o tom, ako sa Boží súd týka kresťana. Pre kresťana otázka súdu nie je dôvodom k strachu ohľadom otázky, či bude spasený! Kresťan sa nemusí báť, že by ho Boh odsúdil. Kresťan môže žiť v pokojnej istote a dôvere, že bráne Božieho kráľovstva je pre neho otvorená. Nemusí žiť v obavách, že na poslednom súde sa to vyzvrtne nejako nepríjemne inak.
Nie je to môj výmysel, ani môj názor, ale opieram sa plne dôverujem slovám Pána Ježiša, ktorý povedal: Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. (J 5:24) „nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života“, to sú slová Pána Ježiša. Ak veríš Boh, ktorý poslal Ježiša ako tvojho Spasiteľa, ktorý prišiel, aby na vlastnom tele ako človek niesol tvoj hriech a aj trest za tvoj hriech, tak sa už nemusíš znepokojovať myšlienkou na Boží súd.
Nie je to preto, že si dobrý človek, ani preto, že si pokrstený, možno konfirmovaný, chodíš do kostola či dokonca si čítaš Bibliu. To sú všetko dobré veci, ale nie preto budeš spasený. Pretože, ruku na srdce, ani pri najlepšej snahe ešte zďaleka nedosahuješ Boží štandard, nie si dosť svätý.
Ak by si sa mal postaviť pred Boha len  stým, čo más sám, tak sa ukáže aký si nedostatočný, a tiež nie dosť statočný. 🙂 Ak si porušil čo len jedno prikázanie, prestúpil si zákon. Ten, kto má záznam v registri trestov, nemusí porušiť všetky paragrafy. Stačí jeden na to, aby jeho register už  nebol čistý. A to ho diskvalifikuje  určitých možností zamestnania, napríklad.
Tak tvoj hriech ťa diskvalifikuje z toho, aby si vstúpil do neba. Ale ako kresťan nebudeš stáť pred Bohom – Otcom sám. Bude tam aj Ježiš, ktorý povie: Áno, tento človek tiež zlyhal, ako aj ostatní, ale aj za neho som zomrel. Aj jeho hriech som niesol na kríž. A on sa spoľahol na moju obeť. On mi uveril. Jeho hriechy sú zahladené mojou krvou.
Chceš sa pred Bohom obhajovať sám, alebo to necháš na Ježiša? Pre mňa je voľba jasná.
Ale možno ty nemáš teraz v tejto otázke jasno. Si veriacim človekom, ale pritom sa aj obávaš Božieho súdu, Pri pomyslení naň, nemáš v srdci pokoj, Nie si si istý, či by si obstál.
Môžem ťa uistiť – neobstál. Ale nie v tom je pointa, nakoľko ty obstojíš. Ak sa chceš spoliehať na seba, na svoje dobré skutky, na svoje zásluhy, tak sa na ne spoliehaj, ale to ti nikdy nemôže priniesť do života pokoj, pretože ak si len trochu úprimný tak vieš, že aj pri najlepšej snahe zlyhávaš a hrešíš. Toto je cesta do slepej uličky. V angličtine sa slepá ulica povie „dead end“ – mŕtvy koniec a to presne vystihuje tento spôsob uvažovania. Na konci tejto cesty je len smrť, beznádej, trápenie.
Ale je tu aj iná cesta. Cesta, ktorú pre nás otvoril svojou smrťou a vzkriesením Pán Ježiš. Otázka je – čo máš spraviť, ak ti chýba pokoj v srdci, ak si nie si istý?
Poviem, čo som urobil ja a ty môžeš urobiť niečo podobné. Sedel som tak raz v kostole, podobne ako vy tu teraz a počúval som kázeň. A uvedomil som si vtedy veľmi jasne svoj hriech. A uvedomil som si svoje zlyhanie pred Bohom, a že si nezaslúžim Jeho milosť. Ale tiež som počul to evanjelium, že aj kvôli tomuto hriechu zomrel Pán Ježiš. A ja som tomu uveril, že je to skutočne tak a tak ako som tam sedel, som sa modlil k Bohu a k Ježišovi. A aj ty sa môžeš teraz modliť. Ak je toto tvoj problém, už ani nemusíš ďalej počúvať, čo budem kázať, ale sa modli. Môžeš sa napríklad modliť:
Pane Bože, uvedomujem si, že som hriešny človek, že si nezaslúžim Tvoje odpustenie, nezaslúžim si vstúpiť do Tvojho kráľovstva. Ale tiež verím, že Pán Ježiš Kristus zomrel aj za môj hriech. A pre Jeho zásluhy a obeť na kríži Ťa prosím, odpusť mi môj hriech a prijmi ma na milosť. Amen.
Spoľahni sa na slová, ktoré povedal Ježiš: to počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Veríš tomu, čo hovorí Ježiš? Veríš, že On skutočne prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo v hriechu? A tak On hľadá aj teba a dáva ti svoje odpustenie a milosť.
A tak, sa radšej modli: Áno Bože, uznávam, že som hriešny človek. Nezaslúžim si Tvoje odpustenie, nezaslúžim si vstúpiť do Tvojho kráľovstva. Ale verím, že Pán Ježiš Kristus zomrel aj za tento môj hriech. A pre Jeho zásluhy a obeť na kríži Ťa prosím, odpusť mi a prijmi ma na milosť. Amen.
Toto je to, o čom Pavel napísal:  nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristu. Je Pán Ježiš Kristus základom tvojej nádeje, tvojho spasenia? Ak áno, tak sa už neboj. Si v Božích rukách. Môžeš mať istotu spasenia a večného života.
Musím ešte po pravde povedať, že ja som túto istotu nemal hneď. Keď som bol neustále konfrontovaný so svojimi zlyhaniami, že aj keď sa snažím žiť ako Božie dieťa, predsa zlyhávam, prepadli ma pochybnosti, či mi ozaj Boh odpustil a môže znovu a znovu odpúšťať.
A keď som si s tou otázkou nevedel rady, vyhľadal som človeka, ktorému som dôveroval, ktorý bol zrelším kresťanom ako som bol ja a hovorili sme spolu o tom, modlili sme sa a Boh mi dal do srdca pokoj v tejto otázke.
Nie je to o tom, že by som sa nebál smrti, alebo presnejšie povedané – zomierania. Samozrejme, z toho mám obavy. Ale nebojím sa Božieho súdu, lebo sa spolieham na Ježišove slová o prechode zo smrti do života. Nikto nemôže položiť iný základ v mojom živote, ako ten, ktorý je už raz položený – a tým základom môjho života,  i môjho spasenia je Pán Ježiš Kristus.
Ako kresťan, sa teda ani ty nemusíš obávať Božieho súdu. Ak sa obávaš, buď nie si kresťanom, alebo nerozumieš ešte celkom tomu, čo to znamená byť kresťanom. Urob preto niečo z toho, čo som naznačil – modli sa, prípadne vyhľadaj niekoho, s kým sa môžeš o tom porozprávať a túto istou a pokoj získať.
Predsa však sa chcem ešte dotknúť aj toho posledného, čo som spomenul v úvode. Aj ako kresťan máš mať istý rešpekt pred Božím súdom. Nie ohľadom svojho spasenia, ale ohľadom toho, čo buduješ na tom základe, ktorým je Kristus.
Pôvodne som chcel dnes hovoriť hlavne o tom, ale uvedomil som si, že nemôžem preskočiť tú otázku spasenia.
Pavel píše: bo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus. Či na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, každého dielo vyjde najavo; ukáže to totiž (súdny) deň, ktorý to zjaví v ohni, a sám oheň sprobuje dielo každého, aké je. Ak niekomu zostane dielo, čo postavil, dostane odmenu; ak niekomu dielo zhorí, utrpí škodu; sám sa síce zachráni, ale len ako cez oheň.
Nebudem už teraz t robiť podrobný výklad týchto slov. Hoci Pavel tieto slová adresoval kresťanom , v istom zmysle sa týkajú aj neveriacich. Na konci Boží súd – obrazne hovorené – ohňom preskúša všetko, čo sme budovali a na čom sme v živote stavali. Rozdiel medzi kresťanom a nekresťanom je v tom, že nekresťanom zhorí všetko a nezostane nič. Podobne ako Ježiš hovorí v podobenstve o dvoch staviteľoch – kto stavia na piesku, toho dom sa počas búrky zničí. Ale kto stavia na skale, toho príbytok obstojí.
Ak nestaviaš svoj život na skale, ktorou je Kristus, ak nemáš ako základ svojho života i spasenia Krista, tak ti všetko zhorí. Presne ako sa spieva v tej piesni „ zhorí všetko čo mám..“
Ale pozor, ak aj staviaš na Kristovi, je tu vážna otázka – čo vlastne staviaš? Možno sú to bezcenné veci, ktoré nemajú žiadnu hodnotu pre večnosť. A okrem základu ti všetko raz  zhorí. Síce to neohrozí tvoje spasenie, ale chceš žiť tak, že sa raz pred Bohom ukáže, že si žil prázdny život? Dokonca aj ako kresťan?
Nie je to trapas? Nie je to hanba? Premrhať život, ktorý ti Boh dal?
To, že ťa tu Boh ponecháva, má nejaký dôvod. Boh má pre teba plán, má pre teba poslanie. Možno sa o tom nebude písať v novinách – a to je veľmi pravdepodobné, ale v Božích očiach majú tvoje dni zmysel. Preto tu ešte si. On s tebou počíta.
Ale s čím počítaš ty? Alebo čo počítaš ty? Prepočítavaš len koruny na eurá? Počítaš svoje úspechy, zemskú slávu, tituly. Akú kariéru si dosiahol, koľko majetku si nahromadil…?
Každý má len dve možnosti. Buď bude žiť len pre seba alebo pre druhého. A kresťan môže byť veľmi sebecký a žiť len pre seba, pre svoje záujmy a svoj prospech.
Nehovorím, že ako kresťan nemôžeš mať svoje záujmy – ale čo z toho, čomu venuješ svoj život, má hodnotu pre večnosť? Buduješ to vzácne – ako zlato, striebro, drahokamy – to je obrazná reč – alebo slamu, drevo, to čo vezme raz rýchlo skazu?
Veľmi rýchlo si to vieš zhodnotiť sám pre seba. Zrátaj si, čomu venuješ svoj voľný čas? Nakoľko v tom má miesto Boh a Božie veci? Nie je ťa budem súdiť, Boh posúdi raz každého z nás.
Dnes už toto nebudem viac rozoberať. Možno sa k tomuto ešte vrátim nabudúce, keď bude príležitosť. Teraz chcem nakrátko ešte zhrnúť a zopakovať otázku: .
Čo staviaš vo svojom živote? Aký základ je položený v tvojom živote? Je to skutočne Kristus? Stojíš na Kristovi? Ak nie, tak riskuješ, že tvoj dom sa raz zrúti, už tu na zemi, a potom raz sa zrúti určite…
Mám pre teba takýto návrh: Odovzdaj život Kristovi – aby si sa nemusel báť raz stretnutia s Bohom. Nech ťa Boh požehná. Budeme sa modliť. Amen

Comments are closed.