Neprehliadni

Druhá strana Vianoc – bolesť a utrpenied

31.12.2007, Terasa

„…Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži.“
Filip 2:5b-8

Milí bratia a sestry v PJK!

Sviatočná atmosféra Vianoc pomaly odchádza z našich príbytkov. Aké sú, či boli tohtoročné Vianoce pre Teba? Nepýtam sa na množstvo či hodnotu darčekov, ani na množstvo zjedených zákuskov či obvod pásu… Pýtam sa, akú stopu zanechali tohtoročné Vianoce v tvojej duši?
Pred týmito sviatkami, keď som uprostred nakupujúcich ľudí videl aj medzi nami žijúcich cudzincov, napadlo mi – ako asi oni vnímajú Vianoce? Myslím tí, ktorí Vianoce ako také vlastne ani nemajú – medzi nami žijúci židia, moslimovia, taoisti či budhisti, ľudia inej viery, inej národnosti, inej kultúry…?
Tu v Košiciach je takých ľudí nemálo. Čo vidia oni na našich Vianociach? Keby sme sa ICH spýtali, o čom sú vlastne Vianoce, čo by asi odpovedali? Netuším, ale obávam sa, že asi by tam nebolo veľ a toho o Pánovi Ježišovi. Obávam sa, že pri pohľade zvonku na slávenie Vianoc na Slovensku, tam veľa z tej kresťanskej podstaty Vianoc nezostalo. Vianoce sa dnes stali rodinnou a kultúrnou záležitosťou a najmä obchodnou príležitosťou. Tí, ktorí dnes slávia Vianoce pripomínajúc sebe i iným ich podstatu, stávajú sa pomaly a nenápadne ohrozeným druhom.
Kresťanom v našich končinách hrozí, že si tiež spravíme z Vianoc len také pohodové chvíle v rodinnom kruhu spestrené o návštevu chrámu. Teplo domova, príjemná atmosféra, pekná hudba, dobré jedlo, trochu náboženstva k tomu. To sú Vianoce. Ale Vianoce môžu mať aj celkom inú podobu.
A nemám na mysli len tie všetky stresy okolo cestovania v pokročilom štádiu Máriinho tehotenstva, pôrod v provizórnych podmienkach mimo domova; ale aj to, čo nasledovalo.
K Vianociam patrí aj to, že Mária a Jozef s malým Ježišom sa stávajú utečencami, vyhnancami, štvancami, keď musia utekať do cudziny pred zlobou kráľa Herodesa, ktorý usiluje o Ježišov život. Herodes chce Ježiša zabiť, hoci ho vôbec nepozná. Vie o ňom len to, že by ho možno mohol ohroziť na tróne. Pritom vieme, že Ježiš nemal vôbec tieto ambície – stať sa politickým vodcom a kráľom.
A hoci tento Herodes ešte nesiahol Ježišovi na život, zhruba o 30 rokov neskôr, iný Herodes, príbuzný tohto, keď sa stretáva s Ježišom tvárou v tvár, vydáva ho tiež na smrť a vysmieva sa z Neho.
Na začiatku života sa Ježiš stáva utečencom, a pri svojej smrti je bezdomovcom, ktorého odmietli Jeho vlastní v rodnom meste a ešte aj mnohí z tých, ktorí Mu ešte pred pár dňami prevolávali na slávu, neskôr volali „ukrižuj Ho“, alebo sa pozerali mlčky na Jeho popravu.
Vianoce nie sú len  „šťastie, radosť, pokoj svätý…“, ale aj nepokoj, utrpenie a bolesť. Pán Ježiš prináša pokoj a zmierenie do životov tých, ktorí Ho prijímajú. Prináša však aj nepokoj a konflikt, ktorý vyplýva z toho, že mnohí Ho aj odmietajú.
Už spomínaný Herodes s prímením Veľký bol veľký najmä svojou krutosťou. Jeho obava o trón ho viedla k tomu, že dal v Betleheme vyvraždiť deti od narodenia do veku 2 rokov, aby sa tak zbavil potenciálneho uchádzača o trón. A tak Vianoce sú aj plač betlehemských dietok a zúfalstvo ich rodičov.
Tlačí sa nám otázka: Prečo Boh dopustil, aby narodenie Jeho Syna malo za následok smrť toľkých nevinných detí? Prečo zachránil Boh len Ježiša? Prečo nezadržal ruky vojakov – vrahov, ktorí šli vykonať strašnú vec? Na túto ťažkú otázku nenachádzame jednoduchú odpoveď. Kľúč k tejto odpovedi spočíva v tom, že Boh dal človeku aj slobodu a tu máme príklad zneužitia tejto slobody.
Prenesme sa však do súčasnosti. Prečo Boh nezadrží ruky tých, ktorí dnes vraždia deti? Aj dnes sú deti obeťami mnohých konfliktov. Tých veľkých, vojnových, aj tých malých, rodinných.
Áno, aj dnes sa pácha mnoho zla na deťoch. Mnohé už narodené deti sú zneužívané, mnohé ako deti narkomanov vyrastajú odmalička závislé na drogách, iné sú vychovávané k nenávisti a cvičené byť teroristami. Iné sú obeťami vojen.
A nemusíme ísť ani do miest, kde aj dnes zúria vojnové konflikty. Aj v našich civilizovaných podmienkach prichádza mnoho detí o život ešte pred narodením. A ani tu Boh nezadržuje ruky tých, čo vykonávajú umelé potraty. A Boh sa na to všetko pozerá a dovolí to.
Neznamená to, že by  s tým Boh súhlasil. Pán Ježiš povedal v súvislosti s deťmi: Kto by však zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na šiju a potopili ho do morskej hlbiny. (Mt18:6)
Je aj dnes mnoho detí, rodín, ktoré trávili svoje Vianoce podobne ako rodina Pána Ježiša  – na úteku, v obave o svoj život, alebo v plači uprostred ohrozenia života, dokonca jeho straty.
Sú aj dnes mnohí kresťania, ktorí nemohli sláviť Vianoce v rodinnom kruhu a pokojnej atmosfére, ale ich slávili vo väzení, v prenasledovaní, v obave o svoj život. Je aj dnes mnoho krajín, kde nie je náboženská sloboda, a iných krajín, kde nie je blahobyt ako u nás.
Dnes je prvá nedeľa v mesiaci a dnešná ofera, zbierka ide na výstavbu nášho kostola. Asi ani nevieme, že zatiaľčo sa my usilujeme o výstavbu nášho kostola, za posledných 15 rokov bolo len v Indonézii zbúraných a zatvorených niekoľko desiatok kresťanských kostolov. To je porovnateľné obdobie, ako my prežívame náboženskú slobodu v našej krajine. A tak zatiaľ čo u nás bolo za ten čas postavených niekoľko desiatok kostolov, a tieto Vianoce slávili mnohí kresťania u nás v krásnych nových budovách, inde kresťania svoje priestory stratili a tieto Vianoce museli sláviť inak.
Hovorím toto všetko preto, aby sme si uvedomili aj tú druhú stránku Vianoc, o ktorej veľa nerozmýšľame, pretože nie sme nútení, a ani nie je veľmi príjemné. Ale mali by sme o nej vedieť.
Dnešná nedeľa má podnadpis „Slovo sa stalo telom“. Niečo duchovné, stalo sa niečím veľmi hmotným. Niečo abstraktné sa stalo niečím veľmi konkrétnym. Boh – Syn sa stal Ježišom – človekom. A tak Boh prestal byť len tým duchovným, len tým abstraktným, tajomným a neuchopiteľným a stal sa veľmi konkrétnym a viditeľným medzi nami.
Vianoce – to je cesta Boha z nadpozemskej vznešenosti do biedy tohto sveta. Náboženstvá sa snažia človeku ukázať človeku cestu, ako ho povzniesť, ako človeka zduchovniť. Kresťanstvo hovorí o ceste, ktorú podstúpil Boh, keď sa On ponížil a zhmotnil.
Náš dnešný text opisuje cestu Pána Ježiša z tej nebeskej slávy, krásy, z tepla nebeského domova do chladu nášho sveta. Tá cesta, vyvrcholila na golgotskom kríži, kde Boh už nezadržal ruky vrahov. Tá cesta začala na tie prvé Vianoce, a bola pripravovaná dlho predtým.
My vieme, že koniec tej cesty nebol na kríži, ale že prišla aj veľkonočná nedeľa. A aj táto dnešná nedeľa, pretože je to nedeľa, je pre nás pripomenutím toho, že Ježiš je živý aj dnes.
Nech je však pre nás táto dnešná nedeľa aj dňom, keď si uvedomíme, čo pre nás On bol ochotný podstúpiť. Vianoce sú silným posolstvom o tom, že Boh sa vzdal všetkých výhod božskosti a vzal na seba slabosť a obmedzenie telesnosti človeka.
A tak možno skutočnejšie Vianoce, bližšie tomu, čo prežívali Ježiš, Mária a Jozef a mnohí ďalší, ktorí boli ich účastní pred 2000 rokmi, môžu aj dnes prežiť tí, ktorí sú dnes ponížení, vyháňaní zo svojich domovov, ohrození na živote, v bolesti, biede a nedostatku.
Ak my sme tí šťastní, ktorí máme Vianoce pokojnejšie a radostnejšie, neberme to ako samozrejmosť. Buďme za to vďační. A vo svetle toho, akú obeť priniesol Pán Ježiš kvôli nám, a aké obete prinášajú kvôli Nemu aj dnes mnohí, uvažujme o svojom živote a o tom, akú obeť sme pre Neho ochotní priniesť my. A myslime na tých, ktorí sú menej šťastní.
Amen

Comments are closed.