Neprehliadni

Hľadanie ježiša

12.4.2009, 1 slávnosť veľkonočná

1 V prvý deň po sobote zavčasu ráno šli k hrobu a niesli vonné veci, ktoré pripravili; boli s nimi aj niektoré iné. 2  Ale kameň našli odvalený od hrobu, 3  a keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša. 4  Keď boli nad tým v rozpakoch, ajhľa, dvaja mužovia v žiariacom rúchu zastali si vedľa nich, 5  a keď sa preľakli a sklopili zraky k zemi, povedali im (tí mužovia): Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6  Niet Ho tu, ale vstal. Rozpomeňte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei, 7  že Syna človeka musia vydať hriešnym ľuďom do rúk a ukrižovať a že v tretí deň musí vstať z mŕtvych. 8  I rozpomenuli sa na Jeho slová. 9  A vrátiac sa od hrobu, zvestovali toto všetko jedenástim a všetkým ostatným.
Lk 24:1-9

Milí bratia a sestry v Pánov Ježišovi Kristovi!

Dnešný deň je radostnou oslavou toho, že náš Spasiteľ, náš Záchranca z hriechu, nezostal mŕtvy v hrobe, ale bol nebeským Otcom vzkriesený a žije! Bez veľkonočnej nedele by nebolo kresťanskej viery v Ježiša. Mohli by sme na Neho spomínať ako na dobrého človeka, ako na učiteľa mravnosti, ako na duchovného vodcu, ako na neúspešného proroka. Mohli by sme si vziať príklad z Jeho života, rozmýšľať nad Jeho múdrymi slovami, ale nemali by sme v Ňom nádej akú máme teraz. Všetko by skončilo zúfalstvom a beznádejou Veľkého piatku.
Veľký piatok a veľkonočná nedeľa sú ako dve strany jednej mince. Nemôžete mať jednu bez druhej. Obraz je úplný len keď sú obidve. Veľký piatok a Veľkonočná nedeľa tvoria jeden celok. Odtiaľto sa odvíja naša viera a sem sa vracia a čerpá silu pre svoje napredovanie.
My môžeme o tom dnes veľkolepo rozprávať. My dnes už poznáme celý príbeh. Ale pred takmer 2000 rokmi, tí ľudia, ktorí boli priamymi účastníkmi týchto udalostí, prežívali tieto udalosti inak ako my dnes. Oni ich PRIAMO prežívali. So všetkými pochybnosťami a nádejami, ktoré k tomu patria.
Svojim spôsobom však každý z nás môže prežiť svoj vlastný veľkonočný príbeh. Čo tým myslím? Myslím tým to, že Ježiš, ktorý je pre teba v istej fáze života len mŕtvym človekom, len historickou postavou alebo už nepotrebným náboženským doplnkom, zrazu ožije aj v tvojom srdci.
Ježiš žije bez ohľadu na to, či tomu veríš alebo nie. A raz príde chvíľa, že sa pred tohto Ježiša každý z nás postaví aby účtoval zo svojho života. Ale môže byť pre teba mŕtvy v tom zmysle, že s Ním nepočítaš, že ti je ľahostajný, že nie je súčasťou tvojho životného príbehu. Možno je príležitostnou dekoráciou ako dnes, keď si prišiel na sviatky do kostola.
Na svete žije niekoľko miliárd ľudí, a len niekoľko málo z nich, je živou súčasťou môjho života. O miliónoch z nich vôbec nič neviem, nepočítam s nimi, okolo tisícov prechádzam a naše životy sa nikdy nestretnú.
A tak to môže byť aj s Ježišom. Hoci je skutočný, môžeš okolo Neho prechádzať, a predsa sa s Ním nikdy skutočne nestretnúť.
Inak to však bolo pre tie ženy, ktoré šli v to veľkonočné nedeľné ráno k hrobu. Ježiš bol súčasťou ich života. Ale teraz bol mŕtvy. Aspoň tak vedeli – veď boli pri tom, ako ukladali Jeho telo do hrobu. Teraz šli k hrobu, lebo chceli dokončiť pohrebný obrad tak, ako sa patrí. Umyť jeho telo a natrieť ho vonnými masťami tak, ako to bolo zvykom.
Ony hľadali Ježiša. On im nebol ľahostajný. Ale dnes sú milióny ľudí, ktorí Ježiša vôbec nehľadajú. Mnohí sú aj pokrstení, dostali znamenie Božej milosti, ale nič to pre nich neznamená. Ježiš je pre nich stále mŕtvy.
Práve predvčerom mi jedna známa rozprávala o tom, ako rôzne jej kolegovia pristupujú k týmto sviatkom. Niektorí sú veriaci a slávia tieto sviatky podobne ako mnohí z nás.
Pre iných je to len pár dní voľna, na kedy si naplánovali – ako jeden z kolegov – hoci aj betónovanie. Áno, dokonca pokrstený evanjelik si naplánoval na Veľký piatok betónovanie.
Môžeme nás to pohoršovať, môžeme sa nad tým rozčuľovať, môžeme tým byť dotknutí a môže nás to bolieť. Ale tak to je s človekom, pre ktorého je Ježiš v skutočnosti mŕtvy. Nič pre neho neznamená.
Mnohí Ježiša vôbec nehľadajú. Ale tieto ženy z evanjelia Ho hľadali. Šli za Ním tam, kde predpokladali, že bude. Aké však bolo ich prekvapenie, keď Ho tam nenašli. Nebolo tam vojakov, ktorí Ho mali strážiť, kameň z vchodu bol odvalený a hrob bol prázdny. Čo sa stalo?
Zjavia sa im dvaja anjeli. Nie tí s krídelkami z kostolného oltára, ale ako dvaja mužovia – poslovia. Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?, hovoria.
Ty si možno jeden z tých mála, ktorí za Ježišom idú, ktorí Ho hľadajú. Ale či Ho hľadáš na správnom mieste? Pokiaľ si s niekým nedohodnem schôdzku priamo na cintoríne, nebudem ho tam hľadať. Budem ho hľadať tam, kde žije, kde pracuje, kde býva, kde trávi voľný čas.
Mnohí aj dnes hľadajú Ježiša na nesprávnom mieste. Hľadajú živého medzi mŕtvymi. Ježiš nepatrí medzi velikánov ľudstva, ktorí odpočívajú na cintorínoch. Nepatrí medzi tých, ktorých myšlienky môžeme čítať len v knihách. Nepatrí medzi tých, ktorých si uctíme ako svojich veľkých predkov.
Keď som bol ako študent gymnázia na výmennom pobyte v Moskve, šli sme aj do Mauzólea pozrieť na Lenina, o ktorom hovorila komunistická propaganda, že je večne živý.
Šli sme do Mauzólea a viete čo? On tam bol. On tam ležal. Mŕtvy. Teda, neviem to s určitosťou povedať. Možno to bola len vosková figurína, taká, aké môžete vidieť aj tu v košiciach v Urbanovej veži, ale prinajmenšom tam bolo niečo, čo Leninom mohlo byť.
Lenin večne živý? Dnes sa už ani k jeho myšlienkam nahlas politici nehlásia, hoci v mnohých hlavách ešte jeho myšlienky strašia.
Ježiš je živý, ale inak ako ktokoľvek iný. On je živý ako vzkriesený, ako zmŕtvychvstalý. Bol mŕtvy a znovu ožil. Skutočne, nie obrazne, nie len v mysliach nasledovníkov, nie len v zapísaných slovách a myšlienkach.
Preto Ho máme hľadať medzi živými. Okolo živého človeka môžem prejsť bez záujmu, ale môžem s ním aj vstúpiť do kontaktu, vytvoriť reálny vzťah, komunikovať, spolu žiť.
A podobne je to aj s Ježišom, ktorý však nie je len človekom, ale pravým Bohom. Ak teda hľadáš Ježiša, hľadaj nie len Jeho myšlienky, Jeho životný príklad, ale hľadaj s Ním vzťah. Komunikuj s ním v modlitbe a keď čítaš Jeho myšlienky v Biblii, čítaj ich ako slová živého Boha.
Ježiša dnes nestretáme ako druhého človeka zoči-voči. V tom je to trochu ťažké. Ale tak ako tam vtedy poslal tým ženám anjelov, tak aj nám posiela rôznych anjelov – poslov, ktorí nám pomáhajú usporiadať si to všetko v hlave i srdci, ako to vlastne s Ježišom je.
Nemám teraz ani tak na mysli anjelov ako nadprirodzené duchovné bytosti. O tých nechcem špekulovať. Ak sa aj s takým Božím anjelom stretneš, budeš potom vedieť, že je to on. Ale slovo anjel znamená jednoducho posol. Ježiš nám posiela do života mnohých takýchto poslov dobrých správ, aby sme nezostali vo svojom zmätku, zúfalstve a beznádeji.
Tieto ženy sa potom neskôr stretli s Ježišom aj priamo, keď sa im zjavil. Ale v tejto chvíli ešte nie. Ale samé sa stali anjelmi – poslami dobrej správy pre ďalších. Utekali za ostatnými učeníkmi a povedali im všetko to, čo sa dozvedeli od anjelov.
Aj ty sa môžeš stať anjelom – poslom dobrej správy pre ďalších, ktorí žijú v smútku a beznádeji. Nemusíš vedieť o Pánovi Ježišovi všetko. To nikdy ani nebudeš vedieť.
Ale keď nájdeš vzťah s Ježišom, bude to pre teba normálne, že sa o to podelíš s ďalšími. Tak ako vieš. Nie učenými slovami, ale o to prirodzenejšie a skutočnejšie.
Prišli sme sem dnes na služby Božie. Nehľadajme Ježiša v minulosti, medzi veľkými postavami dejín, nehľadajme Ho v obradoch, v mŕtvych veciach, ale hľadajme Ho skrze modlitbu a Jeho slovo v Biblii.
On nám posiela v ústrety poslov, ktorí nám pomáhajú stretnúť sa s Ním. A keď si sa už stretol s Pánom Ježišom ako so svojím Spasiteľom a Pánom svojho života, nenechaj si to pre seba. Povedz o tom ďalším. On vstal. On naozaj vstal. Amen

Comments are closed.