Neprehliadni

Nové pravidlá – ako bojovať s hriechom II.

30.9.2007, 17. nedeľa po Sv. Trojici

„Napodobňujte teda Boha ako milované dietky a žite v láske ako aj Kristus miloval vás… “  Ef 5:1-2

Milí bratia a sestry v PJK!

Po malej prestávke sa opäť vraciame k listu Efezským a to späť k 5.kapitole. 4. a 5. kapitola tohto listu hovoria veľa o morálke, o tom, ako má kresťan správne žiť. A práve prvý verš piatej kapitoly akoby podával zhrnutie celej kresťanskej morálky: Napodobňujte teda Boha ako milované deti… svätosť je dosahovaná napodobňovaním Boha. Podobne ako deti, ktoré sú v rodine milované, chcú byť ako ich rodičia a napodobňujú ich, podobne aj my ako Bohom milovaní máme Jeho napodobňovať.
Napodobňovanie je základným a zároveň aj najúčinnejší spôsob učenia sa. Všetky základné návyky a zručnosti sme sa v detstve naučili ako – napodobňovaním. A to platí aj o kresťanskom živote. Nie je to záležitosť intelektuálna, kde menej obdarení nemajú šancu, nie. napodobňovať dokáže každý – aj vzdelaný, aj prostý, dieťa, mládež, dospelý i starec.
Výzva k láske, ktorá hneď potom nasleduje, patrí medzi základné kresťanské cnosti – aspoň teoreticky. Kiežby to však bolo tak aj prakticky. Norma, ktorá je tu pred nás postavená ako príklad hodný napodobňovania je sám Pán Ježiš, ktorý miloval vás a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône. Najvyšší prejav lásky je obetovanie sa v prospech druhého. my sme radi, ak nás ten druhý nechá na pokoji, kdeže je ochota obetovať sa pre druhého? Ale Pá Ježiš povedal: Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať (J 13:32).
V ďalšom odstavci hovorí Pavel o sexuálnej čistote. Spája tu smilstvo, nečistotu a lakomstvo. Smilstvo – v gréčtine pornéa, od čoho je slov porno a nečistota v sebe zahŕňajú všetku sexualitu, ktorá je proti Božím normám, ktorý sexualitu vyhradil pre celoživotný manželský vzťah. To nie je obmedzenie sexuality, ale vytvorenie priestoru pre je skutočný rozkvet.
Pornografia je vlastne grécke slovo a po slovensky doslova znamená: opis smilstva. A keď sa hovorí v tejto súvislosti o jemnom, mäkkom alebo naopak tvrdom porne, stále je to len smilstvo, nech má akýkoľvek prívlastok.
V tejto súvislosti nemôžem nereagovať z tohto miesta aj na to, čo je trendom v súčasnej liberálnej cirkvi – a síce tolerovanie rôznych podôb sexuálnej nečistoty. Dnes nie je nikto štátom trestný za neveru, za cudzoložstvo. Naopak, spoločnosť považuje tieto veci za normálne. Ale nie tak má byť v cirkvi. Sú to vážne hriechy!
Nehovoriac o tom, že v časti cirkvi – zatiaľ je to v zahraničí – sa presadzuje názor, že napríklad homosexualita je úplne v poriadku, a cirkev sa chystá posväcovať takéto zväzky. V evanjelickom Švédsku je už zakázané verejne v kostoloch kázať na určité texty Biblie, ktoré označujú homosexualitu za hriech. Kam sme sa to dostali? Cirkev, ktorá dokázala povedať svoje „nie“ ateizmu ide teraz hovoriť svoje „áno“ liberalizmu? Ak cirkev prestane byť svedomím národa, čím vlastne je?
V tejto súvislosti Pavel píše aj o neslušných rečiach. Keď sa mi žiaci v škole chceli povedať nejaký vtip a spýtal som sa, či je slušný, tak sa zháčili a poväčšine už nevedeli povedať žiaden vtip. Áno, dvojzmyselné vtipy a narážky, všade je toho okolo nás plno. Ale v nás by to tak nemalo byť.
Pavel píše, že vedzte a uvedomte si, že ani jeden smilník, ani nečistý alebo lakomec, ktorý je modloslužobníkom, nemá dedičstvo v kráľovstve Kristovom a Božom.
Možno nás prekvapí, že prečo je lakomstvo a modloslužba menovaná spolu so smilstvom a nečistotou. je to preto, lebo lakomstvo v akejkoľvek podobe je prejavom toho, že človek stavia sám seba a svoje záujmy na prvé miesto. V sexuálnej oblasti to znamená zneužívanie a využívanie toho druhého len pre svoje vlastné uspokojenie. Celý moderný liberálny pohľad na sexualitu je poznačený týmto egoistickým postojom, kde sa človek pýta: čo z toho bude mať, a až potom sa zaujíma o toho druhého, ak vôbec. A modloslužba je opäť prejavom toho, že človek postavil na miesto, ktoré patrí Bohu, sám seba.
A tak si človek osobuje právo rozhodovať o bytí či nebytí druhého. Veď aj umelé potraty sú v mnohých prípadoch len prejavom sexuálnej neviazanosti alebo sebectva rodičov. Veď tie tzv. sociálne dôvody znamenajú inými slovami neochotu znížiť svoj životný štandard, či neochotu obetovať sa pre druhého.
V ďalšom Pavel požíva obraz protikladu svetla a tmy, aby ilustroval protikladnosť kresťanského a pohanského spôsobu života. Uvedomme si, že Pavel písal do Efezu, kde bol uctievaná bohyňa Artemis, ktorej chrám bol jeden zo 7 divov sveta. Bola to bohyňa plodnosti, s ktorej uctievaním sa spájali aj mnohé neviazané sexuálne praktiky.
A práve mnohé hriechy sa prirodzene spájajú s tmou, sú konané v noci, v skrytosti, pod rúškom tmy. Ako kresťania sme však dietky svetla. Ježiš sám je Svetlom sveta. Dieťa svetla sa nemusí schovávať so svojim životom, nemusí sa obávať, že bude niečo odhalené, vynesené na svetlo Božie.
Božie svetlo nielen odhaľuje špinu a hriech, ale aj ho premieňa na svetlo. Inými slovami je v tom výzva aj pre nás – poďme na to Božie svetlo, nechajme svoj život presvietiť Božím slovom tak, aby hriech v nás bol odhalený. Ale potom nasleduje druhý krok. Po odhalení prichádza riešenie. Ježiš nás zbavuje hriechu a dáva čistou – slovami obrazu Pavla – premieňa tmu na svetlo.
Za tým nasleduje výzva k prebudeniu sa z duchovného spánku: Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus. Nezostaňme v duchovnom spánku, ktorý znamená duchovnú smrť. Prebuďme sa, nech sa našim očiam zjaví Kristus. Ak nevidíme v tomto všetkom Krista, tak máme len kopu príkazov a zákazov. Ak máme Krista, tak nám dáva zmysel žiť ako Kristom vykúpené dietky.

Pozrime sa ešte na niekoľko praktických napomenutí, o ktorých hovorí Pavel:  Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri.
So všetkou pozornosťou máme dbať o to, aký spôsob života vedieme. Nie ako nemúdri ale ako múdri. Tu nejde o zvyšovanie si vzdelania či kvalifikácie. V Biblii všeobecne sú ako múdri charakterizovaní tí, ktorí berú vážne Boha. Naopak, ako nerozumní blázni sú označení tí, ktorí s Bohom vo svojom živote vôbec nepočítajú, neberú Ho vážne, ktorí žijú tak, akoby Boha nebolo. A vôbec celý kresťanský spôsob života je vlastne o tom, že človek žije vo vedomí toho, že je Bohu na očiach. Kresťanský spôsob života však nie je motivovaný strachom, akoby si niekto mohol myslieť, ale láskou, ako sme čítali už v prvých veršoch tejto kapitoly.
Verše 16 a 17 treba čítať spolu: Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova. Vykupovať čas znamená správne ho využívať. A správne vie človek využívať čas vtedy, ak rozumie tomu, čo je Božou vôľou pre jeho život. Inak človek strávi veľa času hľadaním, blúdením, omylmi a spamätávaním sa z nich, a tak veľa času premárni. Kdežto ak človek rozumie božej vôli pre svoj život, môže čas, ktorý mu je daný využiť maximálne dobre a zmysluplne. Ježiš žil na tejto zemi menej ako drvivá väčšina z nás, a predsa, keď zomieral, plne s kľudným vedomím povedal, že naplnil Božiu vôľu a že dokonal Jeho dielo (J 17:4 a J 19:30).
Následne sú uvedené , možno nie Pavlom zámerne, ale predsa výstižne, príklady, ako aj dnešný ľudia márnia, premrhajú množstvo nielen svojho času, ale aj život ako taký: A neopíjajte sa vínom, Nechcem tu polemizovať s niekým, kto chce presadzovať úplnú abstinenciu, ani s opačným extrémom, ktorý si hľadá v Biblii zámienku pre obhajobu svojho pitia. Pavel tu jednoducho a jasne píše proti opilstvu. Ostatné teraz nechajme bokom. Opilstvo a opíjanie sa alkoholom je jednoznačne hriechom.
Nejde len o poškodzovanie si zdravia, ale o to, že človek sa vzdáva svojej slobody a stáva s otrokom alkoholu. A v takom zotročenom stave pácha ďalšie rôzne hriechy. O alkoholizme a jeho dôsledkoch sa netreba zvlášť rozširovať. Alkoholizmus je dlhodobo pretrvávajúcim problémom Slovenska. Akosi to nejde dokopy s tým proklamovaným kresťanským charakterom Slovenska.
Do protikladu Pavel stavia naplnenosť Božím Duchom, Duchom Svätým. Inými slovami- človek sa nemá vydávať do moci alkoholu, ale do moci Božieho Ducha. Ak má niekto či niečo ovládať život kresťana, tak to nie je alkohol, či iné závislosti, ale Boží Duch Svätý.
A je to práve z Ducha Božieho, keď z človeka prýštia prirodzene slová žalmov, a duchovných piesní, jednoducho radosť a oslava Pána Ježiša.
Človek naplnený Duchom Svätým sa dokáže radovať a byť Bohu vďačný.  Otázka, ktorú si položme: sú duchovné piesne v našich ústach len keď sme v kostolnom zhromaždení, len keď máte „pobožnú chvíľu“? Alebo z nás idú aj v tzv. svetských chvíľach? Nie je ľahké byť vďační Bohu „stále“ a „za všetko“. Do toho sa nedá prinútiť. To je možné len keď je človek naplnení Duchom Svätým.
Áno, naoko radosť a množstvo piesní znie aj pri alkohole. Je na zamyslenie, koľko tých krúžkov radosti pri alkohole je všade naokolo plno, keď sa človek prejde mestom prakticky kedykoľvek po meste. Naopak, tej radosti z Božieho Ducha je pramálo, je akosi schovaná a rozpačitá.
Možno táto dnešná kázeň vyznieva ako príliš moralizujúca. Je to preto, lebo ona skutočne je o morálke – o tom, ako máme ako kresťania žiť. Pointa však nie je v tých jednotlivostiach, ktoré sme tu aj dnes spomínali. To sú len niektoré konkrétne prejavy kresťanského spôsobu života.
Kľúč je v tom, čo sme čítali na začiatku – napodobňovaní Boha. Napodobňovanie nie v zmysle opičenia sa, papagájovania, kedy človek stráca svoju individualitu. Je to napodobňovanie v zmysle učenia sa, kde motívom je láska. Sme milovaní Bohom, a preto nás aj láska motivuje k tomu, aby sme žili ako Jeho deti. Ak toto nepochopíme, tak nám zostáva len náboženstvo plné zákonníctva.
Amen

Comments are closed.