28.7.2008, 10. nedeľa po Sv. Trojici
Obrátenie Pavla
A Saul ešte vždy zúril proti učeníkom Pánovým, dychtiac po ich vyvraždení. Išiel teda ku veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy na synagógy v Damasku, aby prívržencov toho učenia, ak tam niektorých nájde, poviazaných priviedol do Jeruzalema, mužov aj ženy. Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba; padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale ťažko sa ti bude spierať ostňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal: Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť. Sk 9:1-6
Milí bratia a sestry v PJK!
Tento rok si podľa cirkevnej tradície pripomíname 2000 rokov od narodenia apoštola Pavla. Aj cirkvou sme vyzvaní, aby sme sa pri tejto príležitosti zamysleli viac nad životom tohto veľkého svedka Pána Ježiša. Nevieme síce presne, kedy sa ozaj narodil, ale svedectvo, ktoré nám o ňom zachytáva Písmo Sväté je natoľko bohaté, že stojí za to sa pri jeho živote, viere a službe zastaviť.
A tak, ak Pán Boh dá zdravia a príležitosti, chcel by som sa dnes, a potom aj ďalšie dve nedele spolu s vami zamýšľať nad jeho životom. Dnes to bude jeho pôvod a obrátenie, potom jeho viera a napokon jeho služba. Nechcem, aby to boli nejaké teoretické prednášky, skôr praktické impulzy pre naše vlastné obrátenie sa k Bohu, pre našu vlastnú vieru a službu Pánovi Ježišovi.
Samotný príbeh obrátenia Pavla je pomerne známy. Bolo to pomerne dramatické stretnutie. Pavel, alebo, ako je tu menovaný pod svojím hebrejským menom Saul, šiel spolu s ozbrojeným sprievodom do Damsku, aby tam vyhľadal prívržencov Pána Ježiša, a priviedol ich v putách do Jeruzalema.
Pavel sám o sebe hovorí, keď neskôr opisoval tieto udalosti vo svojom vlastnom svedectve, že až na smrť som prenasledoval toto učenie; viazal som a vrhal do väzenia mužov a ženy, a šiel som do Damasku, aby som i tamojších priviedol do Jeruzalema zviazaných, aby boli potrestaní. (Sk 22:4-5) 11 Áno, po všetkých synagógach často som ich trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti prenasledoval som ich aj po vidieckych mestách. (Sk 26:11).
Treba povedať, že Pavel – Saul nebol ani ateista, ani komunista, ale veľmi zbožný človek. A to nie radový židovský cirkevník, ale vzdelaný teológ pri jednom z najlepších židovských učiteľov tej doby v Jeruzaleme, Gamaliela, vnuka slávneho rabína Hilela. Pavel bol prívržencom nábožensky veľmi prísneho smeru židovstva. Ako sám o sebe hovorí: A prevýšil som v židovstve mnohých vrstovníkov svojho rodu, tak že som nad všetkých horlil za podanie otcov. (Gal 1:14).
Ale čo je na tom všetkom tragické – šiel v skutočnosti proti Bohu. A toto je veľmi dobré si uvedomiť, a Pavlov život nám to jasne ukazuje, že človek môže byť teologicky skvelo vzdelaný, a predsa môže ísť proti Bohu. Človek môže byť z dobrej rodiny, a predsa ísť proti Bohu. Človek môže byť nábožensky veľmi horlivý a mať úprimnú vieru, a predsa môže ísť proti Bohu Človek môže dodržiavať horlivo všetky náboženské tradície a predpisy, a predsa ísť proti Bohu. Človek môže mať uznanie svojich rovesníkov, svojich učiteľov a nadriadených, môže robiť v cirkvi skvelú kariéru a predsa ísť proti Bohu. Toto všetko bol Pavlov prípad.
V čom bol problém? Saul odmietol Ježiša ako Mesiáša. A v tom sa podobal mnohým ďalším svojej doby.
Ale toto nie je koniec Pavlovho života. Naopak, skôr akoby ešte ani nezačal poriadne žiť. To, prečo na neho my spomíname, prečo o ňom hovoríme ako o veľkom apoštolovi nie je ani jeho vzdelanie, ani jeho horlivosť, ani jeho pôvod či skvelá kariéra, ale to, kým sa stal po stretnutí s Kristom. Môžeme povedať, že až toto dramatické stretnutie sa Pavla so vzkrieseným Kristom dalo skutočný zmysel a smer jeho životu. Z pohľadu jeho súčasníkov zahodil svoju šancu, premárnil to, čo dostal do vienka od detstva a čo dosiahol svojim úsilím a horlivosťou. Stal sa vyvrheľom a štvancom.
Ale Pán Ježiš hodnotí jeho život inak. Stal sa Božím nástrojom na šírenie evanjelia o Ježišovi. Stal sa misionárom a apoštolom a všetko to dobré, čím bol v živote obdarovaný, dal do služby Ježišovi.
Čo spôsobilo tento obrat v jeho živote? Nič iné ako stretnutie so vzkrieseným Pánom Ježišom. A práve príbeh tohto stretnutia, ktoré prebiehalo značne dramaticky, stavia aj pred nás dve otázky, ktoré položil Pavel Ježišovi, a ktoré si musíme položiť aj my.
Bez poznania odpovedí na tieto otázky niet skutočného obrátenia, niet skutočne kresťanskej viery. Bez týchto otázok zostáva len náboženstvo, tradícia, výchova a kresťanské vzdelanie.
Tá prvá otázka je: Kto si, Pane? a tá druhá: Čo chceš, Pane, aby som činil?
Kto si, Pane? nebolo to o tom, že by Pavel predtým nebol počul o Ježišovi. Ale keď ho sám Ježiš zastavil na ceste, ktorou šiel, a ktorou šiel mimo Ježiša, ba vlastne proti Nemu, tak si túto otázku Pavel musel položiť.
Určite aj teba Ježiš už mnohokrát zastavil na tvojej ceste. Zrejme nie tak dramaticky, ako to bolo u Pavla, ale iste rôznym spôsobom. A ak si toho aj teraz nie si vedomý, tak teraz, keď počúvaš to, čo hovorím, vedz, že Ježiš ťa teraz zastavuje na tvojej ceste. Neviem, ako si na toto zastavenie odpovedal, alebo ako naň odpovedáš teraz.
Určite to muselo byť strašné poznanie pre Pavla, že kráča úplne mimo. Že tá cesta, o ktorej si myslel, že je správna, je úplne mimo Boha.
Nie je ľahké si priznať svoj omyl. Nie je ľahké priznať pred sebou a ešte menej pred druhými, že cesta, po ktorej kráčam je úplne mimo, hoci vyzerá tak dobre. Ale presne tak to je, ak je to cesta bez Ježiša.
Ide teda o to, obrazne povedané, či kráčam v živote s Ježišom alebo bez Neho. Nejde tu teda len o teoretické poznanie vecí, ale o ich praktické napĺňanie. Nestačí mať správne vyznanie viery, poznať biblické pravdy, naberať ďalšie a ďalšie informácie.
Poviem to inak. Prísť v nedeľu na služby Božie je len polovica veci. Tu dostaneme tie správne informácie. Ale druhou časťou viery je, či tieto biblické pravdy budeme uplatňovať vo svojom živote počas zvyšného času nášho týždňa.
Niekedy upadáme do omylu, že stačí poznať správne odpovede a tým je vec vyriešená. Podobne ako v škole. Jednotku máte za správnu odpoveď. Ale v živote je to inak.
Pavel nie len spoznal odpovede, ale aj poslúchol. Konal podľa poznaného. A toto potrebujeme aj my. Nielen poznať správne odpovede, ale podľa nich aj konať. Nestačí len poznať, že Ježiš je Pánom a Spasiteľom, pokiaľ Mu ako Pánovi nepodriadiš celý svoj život a pokiaľ sa na Neho nespoliehaš ako na jedinú istotu svojho spasenia. Darmo Ho aj nazývaš Pánom, pokiaľ nejdeš poslušne tam, kam ťa posiela.
Viete, v kostoloch sedí mnoho zbožných a dobrých ľudí. Ale aj mimo kostola je mnoho dobrých ľudí. Ale v tom nie je pointa. Obávam sa, že mnohí títo dobrí a zbožní ľudia nikdy skutočne nespoznali v Ježišovi svojho Pána a Spasiteľa. Možno ich ústa to vyznávajú ale ďalej kráčajú svojou vlastnou cestou.
ďalšou tragédiou je to, že mnohí aj majú odpoveď na tú prvú otázku, ale nikdy si nepoložili tú druhú: Čo chceš, Pane, aby som činil? Majú veľmi jasno v tom, čo všetko by mal činiť Boh – pre nich, ale neuvedomujú si, že Pán Ježiš zachraňuje nielen od niečoho ale aj k niečomu. Nielen od hriechu, ale aj k novému životu.
Je to veľmi fajn, krásne pohodlné mať Ježiša za svojho Spasiteľa, ale pritom sa vyhýbať tomu, že by mi On mal hovoriť, čo mám robiť a ako mám konať.
Pavel si uvedomil, že nestačí, ak vie, kto je Ježiš. Že si poopraví svoj svetonázor. On pochopil, že ak má byť Ježiš skutočne Pánom jeho života, tak Ježiš má právo do jeho života hovoriť. Nemohol len tak jednoducho vstať a ísť ďalej. Povedať si: No dobre, ľutujem, ako som doteraz žil, sorry, prešvihol som to s tým prenasledovaním Tvojich nasledovníkov, Ježiš. Už to nebudem robiť a ďalej by si žil svoj život.
Nie, on pochopil, že dačo viac sa musí zmeniť. Nejako inak musí vyzerať jeho život. Jednoducho, stretnutie s Ježišom ho už nemôže nechať takého ako predtým.
Tak ťa chcem dnes veľmi jasne a dôrazne vyzvať, aby si sa obrátil na Pána Ježiša a položil Mu obe tieto otázky. Kto si, Pane? pozri sa na Ježiša úplne nanovo, akoby prvýkrát a možno aj prvýkrát. A tiež, nezostaň len pri tejto prvej otázke. Polož Pánovi Ježišovi aj tú druhú: Čo chceš Pane, aby som činil? Neobíď túto otázku. Nie je to o tom: Čo mám robiť, aby mi bolo dobre? Ale o tom: Nazývam Ťa Pánom, tak čo chceš Ty, aby som ja robil, a tak naplnil Tvoju vôľu?
Teraz sa budeme modliť. A modlitba je rozhovor s Bohom. Tak nečakaj, na mňa, že sa ja pomodlím miesto teba. Pavel tam v prachu cesty nemal pri sebe kňaza, a tí, čo boli s ním, nechápali, čo sa deje. Bolo to medzi ním a Ježišom. Tak je to aj teraz – medzi Ním a tebou. Budem sa modliť aj ja, ale modli sa aj ty, sám za seba.
Pred VP
A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle R 12:2
Milí bratia a sestry v PJK!
Zvyčajne na službách Božích počujeme výzvu k nasledovaniu Pána Ježiša, k tomu, aby sme Ho napodobňovali, aby sme sa od Neho učili, aby sme boli ako On. Viete však, v ktorej veci nemáme byť ako Ježiš? Možno vás tá otázka zaskočí, ale v jednej veci nemáme byť ako Pán Ježiš. je to v Žid 13:8, kde je napísané: Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky. Tak toto sa nás netýka. Pán Ježiš sa nemení, On je dokonalý vo svojej svätosti, spravodlivosti a láske. Ale nie tak my. My sa meniť máme.
Aj ap. Pavel nás vyzýva, aby sme sa „premenili obnovením svojej mysle“. Toto je výzva k pokániu. Pokánie znamená viac ako len ľutovať svoje hriechy. Je to zmena zmýšľania. Človek prijme
Božie videnie vecí. Hriech rozpoznáva ako hriech a rozíde sa s ním. Odmieta sa prispôsobiť svetu a prispôsobuje svoj život tomu, čo chce Boh.
Neodíďme preto dnes z tohto miesta takí istí, ako sme prišli. Nechajme sa premeniť Pánom Ježišom. Stretnutie s Ježišom zmenilo Pavla radikálne. Aj my sa dnes môžeme stretnúť s Ježišom. Nie možno tak dramaticky ako Pavel, ale predsa skutočne. Skrze Jeho Slovo a sviatosť Večere Pánovej. Každý je pozvaný a vyzvaný, aby prišiel. Amen
