Do not miss

Pamiatka reformácie

31.10.2008 EMŠ

.. zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je poznanie hriechu. Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci, a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu: Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým, v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša.
Rímskym 3:20-26

Milí bratia a sestry v PJK!

Dnes si pripomíname začiatok reformácie, kedy M. Luther v predvečer sviatku všetkých svätých, pribil na dvere chrámu vo Wittembergu 95 téz proti odpustkom. Chcel tým vyzvať k akademickej debate, aby boli odstránené negatívne javy, ktoré predaj odpustkov sprevádzal a aby ľuďom bolo prezentované evanjelium vo svojej čistote.
Tým bol spustený mohutný duchovný pohyb, ktorý dnes nazývame Reformácia. Toľko stručné pripomenutie si histórie. Otázkou je, aký majú tieto udalosti vzťah k nám dnes?
Myšlienka Lutherovej reformácie je vyjadrená aj v krátkych heslách: jedine Kristus, jedine viera, jedine milosť. O Kristovi, viere a milosti píše v úryvku z listu Rímskym aj apoštol Pavel, ktorý sme pred chvíľou čítali. A práve štúdium listu Rímskym otvorilo Lutherovi oči pre radostný objav čistého evanjelia.
Je preto namieste, aby sme sa nad týmto posolstvom Biblie zamysleli aj my dnes. Niekedy si tak myslím: Čo už budem kázať o Božej milosti, veď to nie je nič nové. Ale keď sa potom ponorím do tohto štúdia, tak som znovu občerstvený tými pravdami o Božej milosti. Chcem sa o to podeliť aj s vami dnes večer.
Luther povedal o liste Rímskym: „Táto epištola je skutočne hlavnou časťou Novej Zmluvy a vpravde tým najčistejším evanjeliom. Je hodná toho, aby ju každý kresťan nielen mal vedieť slovo po slove naspamäť, ale tiež aby sa ňou zaoberal každý deň ako každodenným chlebom duše. Nikdy nemôžeme o nej príliš veľa premýšľať alebo ju príliš veľa čítať; pretože čím viac sa ňou zaoberáme, tým vzácnejšou sa stáva a tým lepšie chutí.“
A inde sa vyjadril takto: „V tejto epištole  nachádzame v najhojnejšej miere tie veci ktoré by kresťan mal poznať, menovite, čo je zákon, evanjelium, hriech, trest, milosť, viera, spravodlivosť, Kristus, Boh, dobré skutky, láska, nádej a kríž…“
Tak nech je toto pozvánkou aj na biblickú hodinu, kde sa práve začíname zaoberať listom Rímskym.
Božie slovo nám hovorí v tom 20. verši jasne: zo skutkov zákona nebude ospravedlnený (zo svojich hriechov) pred Ním (= Bohom) ani jeden človek, lebo zo zákona je poznanie hriechu. Je tu veľmi jasne povedané, nikto nebude pred Bohom ospravedlnený z konania skutkov, ktoré predpisuje Boží zákon.
Prečo? Pretože zákon nám síce ukazuje, ako máme žiť, čo máme robiť a čoho sa vystríhať, ale nedá nám silu k tomu, aby sme tak aj konali a žili. Ako píše Pavel, zo zákona je teda len poznanie hriechu. Na základe poznania zákona poznám, kde vlastne chybím, kde zlyhávam a v čom som morálne vinný, aký som skazený.
Ale zákon sám o sebe ešte nemení moje vnútro a neočisťuje od hriechu. Ak by mi zákon aj ukázal cestu, ktorou mám kráčať v budúcnosti, nerieši moju minulosť.
Dlhy sa nezmažú jednoducho tým, že oddnes už budem platiť účty poriadne. Treba vyrovnať aj dlh minulosti. Lenže my nedokážeme ani tie účty poriadne platiť, a tak morálny dlh voči svätému Bohu ďalej narastá.
Ale. Pavel začína novú vetu slovom „ale“. A toto slovo vždy naznačuje zmenu. Pavel píše, že sa zjavila bez zákona spravodlivosť Božia. Čo to znamená? „Bez zákona“ znamená, že táto spravodlivosť nie je závislá na zákone. Pre nás sa spravodlivosť a zákon vždy spájajú. Ale tu ide o novú či inú spravodlivosť božiu, ktorá nie je založená na Božom zákone, ale na Božej milosti. Je to trochu protirečenie, pretože milosť ne vo svojej podstate nespravodlivá. Milosť znamená prejavenie dobroty voči tomu, kto si to nezaslúži. Radšej to však pomenujme ako vyššiu spravodlivosť, nie ako nespravodlivosť, aj keď je dobré si uvedomiť, že je to aj nespravodlivé, ale ide o niečo viac, nie o niečo menej ako uplatnenie spravodlivosti.
Menej by bolo, keby sa hriech len tak prehliadol. Ale danie milosti je uplatnenie vyššieho princípu. Prehliadanie hriechu hriech zľahčuje. Ale udelenie milosti hriech nezľahčuje. Berie ho vážne, hriech pomenuje hriechom, ale neuplatňuje trest.
Táto nová či vyššia spravodlivosť je predpovedaná v Starej zmluve – zákonom i prorokmi. To len na vysvetlenie. Táto poznámka mala väčší význam pre židov vtedy ako pre nás dnes. Teda, že tu nejde o nejaký nový výmysel, ale o niečo, čo je založené na celom svedectve Písma Svätého.
Treba tu však trochu viac vysvetliť pojem Božej spravodlivosti. Sám Luther o tom hovorí takto: „…pochopil som, že spravodlivosť Boha je tá spravodlivosť, ktorou nás Boh z milosti a číreho milosrdenstva ospravedlňuje prostredníctvom viery…Celé Sväté písmo nadobudlo nový význam, a zatiaľ čo predtým ma výraz „spravodlivosť Boha“ napĺňal nenávisťou, teraz mi znel nevýslovne ľúbezne a oveľa milšie… ako spravodlivosť, skrze ktorú sme učinení spravodlivými.“
Teda tu nejde o to, že Boh uplatňuje spravodlivosť podľa zákona, ale udeľuje svoju spravodlivosť, teda ospravedlňuje hriešnika skrze vieru v Krista. Pojem spravodlivosť má v Biblii totiž aj ďalší význam okrem toho, ktorý my bežne vnímame, a síce: byť správnym; byť takým, akým ma chce mať Boh, to je spravodlivý človek.
A takýmto sa stávam nie na základe plnenia Božieho zákona, ale táto spravodlivosť, či správnosť je mi daná Bohom ako prejav Jeho milosti. Ja túto spravodlivosť prijímam skrze vieru v Krista.
To je aj hlavná myšlienka tohto úseku Biblie: …ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru
Tá Božia spravodlivosť je ako to biele rúcho, o ktorom hovorí Pán Ježiš v podobenstve o svadbe. Kto chcel prísť na hostinu, musel prijať svadobné rúcho. Ten, kto prišiel len tak, vo svojom vlastnom oblečení, bol z hostiny vylúčený.
Ak chceme predstúpiť pred Boha vo svojej vlastnej spravodlivosti, a sami sa pred Bohom ospravedlňovať, obhajovať, neobstojíme a budeme vylúčení z Jeho blízkosti. Pretože, ako na inom mieste hovorí Biblia, kto sa prehrešil v jednom z prikázaní, porušil tým celý zákon (por. Jk 2:10).
Ale ak prijmeme Božie ospravedlnenie, teda to, že nás Boh ospravedlňuje z našich hriechov a nepočíta nám ich, ten má prístup k Bohu otvorený.
Na základe čoho to Boh robí? Nie je to len tak. Je to na základe toho, že náš hriech a teda aj trest zaň vzal na seba Pán Ježiš, Boží Syn.
On je ten prostriedok zmierenia, ako sa tu píše. Je to akoby veriteľ povedal dlžníkovi: Dobre, ide to na môj účet. Ja budem znášať ten dlh, čo si urobil. A teraz si podajme ruky.
Čo toto všetko znamená pre nás? Nemusíme sa už snažiť pred Bohom, pred druhými ani pred sebou sa ospravedlňovať.  Po prvé, ani to nedokážeme, po druhé, ani to nie je potrebné.
Ak učiteľ ospravedlní žiaka, nie je podstatné, čo si o tom myslia druhí žiaci, ani dotyčný žiak sám. Výsledok je taký, že učiteľ žiakovi jeho previnenie, či nesplnenie si úlohy nepočíta.
A žiak dostáva novú šancu, môže ísť ďalej ako čistý. Aj toto je to, čo robí pre mňa Boh. A robí ešte oveľa viac. Nie je tu už priestor, aby sme hovorili o tom, čo to znamená, že nás prijíma za svoje deti, že nám dáva Ducha Svätého a zasľúbenie večného dedičstva. Ani aké to má všetko dôsledky na naše postavenie pred Bohom. Ani aký to má vplyv, ak tomuto uveríme, na náš ďalší život.
Nemusíme o všetkom dnes hovoriť. Ďakujme Bohu za to, čo nám dal. Tešme sa z toho. Sme ospravedlnení zo svojho hriechu, sme zmierení s Bohom skrze vieru v Pána Ježiša Krista.  Sláva Bohu! Haleluja!

Amen

Comments are closed.