Neprehliadni

Pripravený zomrieť

15.4.2007, 1. nedeľa po Veľkej Noci

„Preto ak je niekto v Kristu, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové. A to všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou v Kristu a zveril nám službu zmierenia, že totiž Boh bol v Kristu zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia. Miesto Krista sme teda poslovia, ako by (vás) Boh napomínal skrze nás: Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriechu, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom.“
2K 5:17-21

Blahoslavení sú všetci, ktorí Božie slovo nielen počúvajú, ale ho aj zachovávajú vo svojom srdci. a živote. Amen

Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Žijeme vo svetle sviatkov Veľkej Noci, ktorá nám prináša radostnú správu o tom, že Ten, ktorý sa dobrovoľne vydal do moci smrti, Ten, ktorý vzal na seba náš hriech – ako hovorí aj apoštol Pavel – ten nezostal v moci smrti, ale vstal z mŕtvych a žije!
Milí bratia a sestry, dnes chcem hovoriť o veciach, ktoré nie sú ľahké. Chcem dnes hovoriť o pripravenosti na odchod z tohto sveta. A chcem o tom hovoriť vo svetle Veľkej Noci a naliehavosti výzvy, s ktorou sa na nás obracia apoštol Pavel: Zmierte sa s Bohom!
Myslím, že najpríhodnejší čas na hovorenie o smrti je práve čas, keď máme pred očami nanovo obraz prázdneho hrobu Pána Ježiša Krista.
A hoci neradi o smrti rozmýšľame, neraz – najmä v mladosti – odkladáme myšlienky na ňu, akoby ona nemala nikdy prísť, predsa sa jej nikto nevyhne. A z toho vyplýva dôležitá otázka pre človeka v každom veku: Si pripravený čeliť skutočnosti smrti? Si pripravený na odchod z tejto časnosti?
Dôvod, pre ktorý som sa rozhodol hovoriť dnes na túto tému je to, že mám pocit, že minulú nedeľu som vám zostal niečo dlžný. Tieto veľkonočné sviatky sme prežívali trochu inak ako zvyčajne, pretože vo veľkonočnú nedeľu ráno sme  dostali správu, že dedo – ako sme ho volali – dedo mojej manželky odišiel do večnosti. A mám pocit, že to, čo som hovoril minulú nedeľu, nebolo úplné, pretože som Vám nepovedal o tejto veci.
Je to síce naša súkromná vec, rodinná vec, ale ovplyvňuje aj moju službu Vám. A navyše, tieto sviatky sú práve o smrti a živote. A my sme sa v to ráno, ešte pred odchodom sem na služby Božie, spolu s Alenkou, manželkou rozprávali o živote a smrti.
A uvedomili sme si minimálne dve veci: Ak je Veľká Noc len sviatkom jari, tak v nich nie je žiadna nádej ani budúcnosť. Ale ak sú tieto sviatky sviatkami Ježiša Krista, tak je v nich celá naša nádej i budúcnosť. A poviem to veľmi radikálne a vyhranene: Ak Pán Ježiš nebol vzkriesený, život nemá zmysel. Ak pre nás vzkriesený Ježiš nepripravuje domov v nebi, tak potom najväčším zmyslom života je užiť si čo najviac a čo najrýchlejšie tu a teraz, hneď. Nemá zmysel čakať na zajtra, pretože zajtra už nemusí byť!
Nemá zmysel byť ani čestným, ani zbožným, nemá zmysel si niečo odriekať alebo odkladať na budúcnosť, pretože budúcnosť nemusí byť. Mnohí ľudia tak naozaj žijú. Mnohí ľudia takto naozaj žijú, a mnohí lavírujú medzi tým, čo im hovorí svedomie a medzi tým, že nevidia žiadnu budúcnosť.
A čo my, čo si hovoríme, že sme kresťania? Na jednej strane cítime tiež veľkú pripútanosť k tomuto svetu a životu na ňom, na druhej strane tiež čelíme pominuteľnosti všetkého, čo tu je. Ale práve my by sme mali vidieť ďalej, za tieto hranice, pretože odtiaľ prišiel Ježiš. On nám otvoril cestu do večnosti.
To druhé, čo sme si uvedomili – a nie je to nové – je veľmi dôležité, ba to je to najdôležitejšie na svete – dať do poriadku svoj vzťah s Bohom.
Viete, keď sme naposledy na Vianoce rozprávali s dedom, mal už takmer 84 rokov, tak priznal, že ešte nie je pripravený odísť. A keď sme sa chystali teraz po sviatkoch, že pôjdeme k rodičom, tak moja Alenka sa túžila ešte s ním stretnúť a prípadne sa s ním modliť, aby našiel pokoj s Bohom. Keď sme už vedeli, že je na tom zle a že koniec môže prísť kedykoľvek, tak sa v sobotu večer, pred jeho smrťou modlila: Bože, ak je potrebné, aby sme sa ešte stretli, tak nech nás počká, kým prídeme. Ale ak to už nie je potrebné, tak je v Tvojich rukách. Boh rozhodol tak, že nás dedo už nepočkal. Už sme sa spolu s ním nemodlili. Prijali sme to ako Božie rozhodnutie ako dobré rozhodnutie.
Viete, sú ľudia, ktorí celý život verne chodili do kostola, ktorí verili v Pána Boha, ktorí žili dobrý život, a predsa neboli pripravení na túto chvíľu. Neboli zmierení s Bohom, prežívali nepokoj zo svojich hriechov a nemali v srdci pokoj Boží.
Pretože zmierenie a pokoj Boží neprichádza skrze našu zbožnosť, ani skrze náš dobrý život, pretože toto všetko je len naše úsilie. A ak sme úprimní, tak prídeme k záveru, že naše vlastné úsilie, aj pri najlepšej vôli a snahe je nedostatočné. A tak nepokoj pretrváva.
Zmierenie s Bohom a pokoj príde jedine z viery a spoľahnutia sa na to, čo pre mňa učinil Pán Ježiš Kristus, môj Spasiteľ, môj Záchranca od hriechu. On je víťaz nad smrťou!
Nový život, večný život je z Boha. To nie je výsledok žiadneho nášho silia, zbožnosti, dobroty. Sme v tom úplne závislí od Božieho rozhodnutia. A Boh sa rozhodol zmieriť svet so sebou skrze Ježiša Krista.
Apoštol Pavel tu hovorí o Kristovi veľmi silným spôsobom, že On nielen zobral na seba náš hriech, ale že Boh Ježiša spravil hriechom. Čo to znamená? Je to veľmi silné vyjadrenie toho, že Ježiš, ktorý bol čistý, nevinný a bez hriechu, bol tak ponorený do nášho hriechu, bol tak hlboko s ním stotožnený akoby sám bol tým hriechom, tým zlom, tým zavrhnutiahodným. Bolo to úplne nezaslúžené. Vôbec to nebolo spravodlivé. To nebolo fér, čo sa stalo Ježišovi. Ale On to prijal, On sa pre to rozhodol, aby – ako hovorí Pavel – aby sme my skrze tohto Ježiša stali sme sa spravodlivosťou pred Bohom. My, ktorí sme mali pykať za svoje hriechy, my stojíme vďaka Ježišovi pred Bohom ako spravodliví, ako očistení. Ani toto nie je spravodlivé, ani toto nie je fér. Nezaslúžime si to totiž. A práve to je prejavom Božej milosti a Jeho zľutovania sa nad nami.
Boh urobil zo svojej strany všetko, čo bolo potrebné, aby sme vstúpili do Jeho prítomnosti, do Jeho kráľovstva. Ale je potrebné, aby sme na túto Jeho vystretú ruku reagovali. Pokiaľ sa my sami nevzdáme svojho hriechu, tak on zostáva naďalej ako prekážka medzi nami a Bohom. Ak odmietame Ježiša, tak nemôžeme byť v Ňom a skrze Neho ospravedlnení pred Bohom. Ak si myslíme, že si vystačíme sami, tak všetko zostáva po starom – ešte stále sme vo svojich hriechoch.
Viete, kým sme mladí, zdraví, kým život ide podľa našich predstáv, kým sa nám zdá, že sa karta ešte obráti k lepšiemu a zvládneme to, tak môžeme obchádzať túto radikálnu Božiu požiadavku pokánia, môžeme sa tváriť, že nepočujeme výzvu k zmiereniu. Ešte stále sa nám zdá, že máme čas.
Aj tí, čo tragicky zahynuli v Novákoch, nemali čas premýšľať, či sú pripravení. Tá chvíľa konca prišla nečakane. Ale oni mali povolanie, ktoré ich snáď prinútilo zaoberať sa touto otázkou. Ak nie, tak to bolo veľmi nerozumné, pretože oni museli byť pripravený odísť kedykoľvek.
Ale je ilúzia, že nás sa to netýka. Nemáme také povolanie, žijeme si v pohode, ale predvčerom bolo v správach, že mladý motorkár zahynul pri nehode. Auto mu nedalo prednosť, ani nebol na vine, a predsa koniec ho zastihol náhle. Bol pripravený? Neviem, ani nie je mojou vecou posudzovať život iného, ale toto všetko je pre nás živou Bibliou, varovným Božím slovom – si pripravený ty?
A to je otázka zmierenia s Bohom. Byť zmierený s Bohom znamená nebáť sa s Ním stretnúť. Znamená to vedieť, že sa s ním nestretnem ak os nepriateľom, ani ako s Niekým, koho by som sa mal báť. Znamená to stretnúť sa s Ním nie ako so svojím Sudcom, ale ako so svojím dobrým Otcom. Tak čo, obávaš sa tohto stretnutia, alebo sa naň tešíš?
Boh je dobrý – nemá záľubu v smrti hriešnika – preto každý mal a má čas milosti, aby našiel zmierenie s Bohom – Boh nikomu neodstrihol predčasne niť života v tom zmysle, že by mu nedal šancu, hoci pre nás to aj bolo predčasne (chceli by sme s tým človekom ešte byť).
Dnes však nie sme vyzvaní, aby sme sa trápili nad tými, ktorí tu už nie sú medzi nami. Oni už stoja pred Božou tvárou a je to medzi nimi a Bohom. Ale  my stojíme dnes ešte tu – na tejto strane večnosti. A ako hovorí Písmo: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia! (Žid 3:7).
Preto – ako Pavel hovoril o sebe, hovorím v tej istej autorite aj ja dnes: Boh… nás zmieril so sebou v Kristu a zveril nám službu zmierenia, že totiž Boh bol v Kristu zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia. Miesto Krista sme teda poslovia, ako by (vás) Boh napomínal skrze nás: Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom. Amen!

Modlitby:
Dnes a teraz môžeme reagovať na túto výzvu Božieho slova. Aby sme neboli sebeckí, ktorí myslia len na seba a na spásu svojej duše. chcem, aby sme boli v modlitbách praktickí a konkrétni. Budeme sa modliť akoby nadvakrát. Najprv za seba, za zmierenie s Bohom. Ak potrebuješ túto modlitbu, tak využi túto chvíľu na to. Boh je tu pripravený k zmiereniu, dať ti pokoj a uistenie o večnom živote. Uistenie o odpustení, o tom, že ťa prijal za svoje dieťa. A ak by nepokoj pretrvával, môžeš prísť po skončení za mnou a môžeme sa o tom rozprávať dnes alebo inokedy a modliť sa. Alebo vyhľadaj niekoho iného, komu môžeš dôverovať a modlite sa spolu.
Potom sa budeme modliť za iných, ktorí potrebujú byť zmierení s Bohom, o ktorých vieme, že nie sú. V tichej chvíli prinesieme týchto ľudí pred Božiu tvár a budeme sa za nich prihovárať.
Modlime sa teraz najprv za seba – ak si zmierení s Bohom, tak Mu za to poďakuj. Ak si nie si istý, alebo vieš, že to nie je v poriadku, tak sa modli spolu so mnou nasledovnú modlitbu:

Vďaka Ti Bože za to, že si ma nezavrhol, ale si dal svojho Syna Ježiša ako obeť zmierenia za môj hriech. Vďaka Ti Pane Ježiši, že si bol ochotný vziať na seba môj hriech a podstúpiť to strašné zavrhnutie a odlúčenie od svojho nebeského Otca. Áno, dnes ľutujem svoj hriech, uvedomujem si a priznávam, že Tvoje rany sú viditeľným dokladom toho, že si nezaslúžim byť prijatý na milosť. Ďakujem Ti Ježiš, že v Tebe a skrze Teba sú moje hriechy odpustené, že si mi priniesol zmierenie s nebeským Otcom. Vďaka Ti Ježiš, za Tvoju svätú preliatu krv, ktorá ma očisťuje od všetkej špiny. Ďakujem za nový život, ktorý mi dávaš. Daj mi svojho Svätého Ducha, aby som žil s Tebou a v Tebe tento nový život tu na zemi až pokiaľ ma nepovoláš do svojho kráľovstva. Amen.

Comments are closed.