Neprehliadni

Štedrý večer 2009

24.12.2009

Milí bratia a sestry v PJK, drahí hostia, milí priatelia!

Pred malou chvíľou sme sa tešili z programu detí. Možno v nás ešte doznievajú dojmy z ich vystúpenia. A aj ak niekto všetkému neporozumel, tak asi každý pochopil, že to bolo niečo o svetle J. Vianoce sú aj sviatkami svetla, svetiel. Nevieme si predstaviť Vianoce bez svetla. Svetlo sviec na adventnom venci, rozsvietený vianočný stromček, svetelná výzdoba na uliciach či v domácnostiach.
Dnes sa možno zredukoval význam týchto vianočných svetiel len na „peknú ozdobu“, a pozabudli sme, že tie všetky svetlá majú aj istý symbolický význam, ktorý priamo s Vianocami súvisí.
Ako súvisí svetlo a Vianoce nám pripomenú slová samotného Pána Ježiša. Prečítame si z Biblie, z evanjelia podľa Jána, 12:46, čo On o tom povedal:

„Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa. Ján 12:46

Svetlo znamená radosť, slobodu, bezpečie, krásu – jednoducho všetko pozitívne. Naopak tma, temnota, v nás vyvoláva úzkosť, neistotu, obavy, možno až hrôzu.
Spomínam si, ako som pred rokmi trávil Silvester v jednej škandinávskej krajine. Bolo to ďaleko na severe. Deň tam trval len pár hodín. Svitalo tam o 11:00 pred obedom a už okolo 14:00 slnko zapadalo. V dobách bez elektriny to muselo byť veľmi depresívne žiť celú zimu v takom krátkom dni. A aj tak to pôsobilo na mňa zvláštne a úzkostne.
Človek potrebuje k životu svetlo. To vám potvrdí biológ, lekár i psychológ. Ale hovorím to aj ja- teológ, a nemyslím teraz na svetlo ako na fyzikálnu veličinu, ale na svetlo ako obraz nášho duchovného života.
Biblia na mnohých miestach ilustruje život človeka ako život buď vo svetle alebo v tme. Sú to dve polohy života, v ktorých sa každý z nás nachádza. Buď si vo svetle alebo v tme. Buď je v tvojom živote svetlo, alebo v tvojom živote prevláda temnota.
Chcem dnes síce hovoriť najmä o svetle, ale nedá sa to bez toho, aby som aspoň pár slov nevenoval aj tme.
– sfúknuť sviečku
Skúsme chvíľu porozmýšľať, kde všade je v našom živote tma.
Čo je tmou tvojho života? Aké sú temné oblasti, zákutia, miesta tvojho života? Čo sú tvoje temné stránky?
Zlo, morálne poklesky, hriech. Konflikty, neodpustenie, hnevy. Zranenia, bolesti, trápenia. Nevyriešené veci, neriešiteľné veci.
Tma – to je všetko to, čo by sme boli najradšej, aby to v tme aj zostalo. Čo by sme nechceli, aby uvideli druhí ľudia. Čo by sme chceli, aby zostalo skryté. Čo by sme chceli, aby radšej možno ani nebolo.
Skúsme na chvíľu o tom v tichosti porozmýšľať. Pomenovať aspoň niektoré tie veci vo svojom živote.
…chvíľa tichého zamyslenia…
Ale tma nemusí byť dominantnou témou nášho života. Ježiš prišiel, aby sme mali v živote svetlo. Ježiš prišiel, aby sme mali v živote jasno.
– zapáliť o5 sviečku
Ježiš zachraňuje z tmy. Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa. Neviem, koľko tmy si objavil vo svojom živote. Neviem, koľko tmy si ochotní vo svojom živote priznať. Nech je to akokoľvek, nemusí to tak zostať. Tma sa ľahko môže zmeniť na svetlo.
Veď čo je tma? Tma je len nedostatok svetla. Ak nemáš v živote dostatok Božieho svetla, tak v ňom prevláda bezbožná tma. Ale to sa môže zmeniť.
Iste ste počuli o Kocúrkove a jeho obyvateľoch. Neviem, koľkí ste aj čítali príbehy v Kronike mesta Kocúrkova. Tam je jeden príbeh, ako Kocúrkovčania postavili – myslím novú radnicu, celú z tvarohu, aby bola pekná biela. Ale zabudli na nej urobiť okná. Boli veľmi sklamaní, že v nej nie je svetlo. A tak to svetlo začali vo vreciach dnu nosiť, ale nepomáhalo to. Až keď vrany vyďobali do tvarohu dieru, a urobili tak vlastne okná, tak bola radnica osvetlená. Neviem, či to hovorím presne, ten príbeh, ale takáto nejaká je pointa.
Nad týmto príbehom sa len pousmiať – jasné – Kocúrkovo. Ale nie je aj náš život takým Kocúrkovom? Zadebnili sme a pred druhými. Nikoho dnu nepustíme, a čudujeme sa, aká je tam tma. Ani Boh sa nemôže k nám dostať. Ak sa nám uráči, tak my prídeme sem – tam za Ním – na bohoslužbu. Ale On nech nás doma zbytočne nevyrušuje.
Snažíme sa niekedy aj trochu toho svetla do života priniesť. Nosíme ho vo veľkých vreciach, aby druhí videli, akí sme morálni a ako nám záleží na ušľachtilých hodnotách. To sú všetky tie tzv. dobré skutky, ktorými sa snažíme vylepšiť svoj obraz v očiach druhých a možno aj vo vlastných očiach.
Ale aj napriek snahe – tma zostáva. A často aj tie najsvetlejšie predsavzatia, tie najušľachtilejšie myšlienky a činy sa menia na tmu. Ani Kocúrkovčania nechápali, ako sa to svetlo vo vreci zmenilo na tmu. Nemusí sa nám to páčiť, ale tak to funguje aj v ozajstnom živote. Naše vlastné svetlá sa často menia na tmu. A aj keby sme skúsili opačný postup – vo vreciach by sme chceli tmu povynášať, aj tak to nepomôže.
Jestvuje však riešenie! Aké? Jednoduché – stačí vpustiť svetlo a tma sama odíde.
Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa. Stačí skrze vieru otvoriť svoj život Pánovi Ježišovi. Dnes začínajú vianočné sviatky. Sviatky, kedy si pripomíname Jeho narodenie ako človeka. Jeho príchod k nám. Príchod Božieho Syna, Božieho Svetla, do našej ľudskej tmy.
Ty nezostaň v tejto tme. Nemusíš v nej zostať uväznený. Len otvor svoje srdce Ježišovi. Keď On – Svetlo vstúpi, prežiari tvoj život, odstráni tmu a zostane svetlo.
Nech vás Pán Ježiš požehná svojím svetlom.

Amen

Comments are closed.