8. 4.2007, 1. slávnosť veľkonočná
…vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním“. R 6:9
Dnes je Veľkonočná nedeľa, ktorá nám prináša posolstvo o vzkriesení Pána Ježiša Krista. Toto posolstvo je skutočne niečo nezvyčajné a nemali by sme to brať ako samozrejmosť. Nebolo to vôbec niečo samozrejmé pre učeníkov. Ba mohli by sme povedať, že Ježišovi nepriateľa – keďže dali strážiť hrob – viac „verili“ v Jeho zmŕtvychvstanie ako Jeho učeníci. Veľkňazi sa obávali, že by Ho mohli učeníci ukradnúť a vyhlásiť za živého. Ale učeníci to nemali ani v päte. Oni boli natoľko zdrvení, že nemali síl ani vo sne, aby vymýšľali teórie o vzkriesenom Ježišovi. Pre nich Jeho smrťou všetko skončilo, všetky ich nádeje, celá budúcnosť sa im zrútila.
Preto ak dnešný moderný človek pochybuje o vzkriesení Krista, ak o tom pochybovali ateistickí a agnostickí myslitelia minulých storočí, tak to treba prijať s pochopením. Vzkriesenie bolo niečo prekvapujúce a neočakávané pre nábožensky založených učeníkov. O čo viac je prekvapením pre dnešného človeka, ktorý sa náboženstvu odcudzuje.
Pred týždňom, na Kvetnú nedeľu, ktorí si pamätáte, sme sa zamýšľali nad 8. veršom z tejto kapitoly. Vtedy sme uvažovali nad tým, čo to znamená zomrieť s Kristom a žiť s Kristom. Dnes by som chcel spolu s vami nadviazať na naše predošlé stretnutia tu pri Božom slove a hľadať odpoveď na otázku: Aký význam má vzkriesenie PJK pre mňa dnes?
A ak by som bol dostatočne odvážny, tak by som povedal, že je málo, ak budeme dnes len rozjímať o vzkriesení Pána Ježiša Krista. To, čo je potrebné, je stretnúť sa s týmto vzkrieseným Ježišom Kristom.
On nemá dôvod čakať až do večnosti. On sa chce stretnúť s tebou už dnes, tu na zemi. Stále platia slová, ktoré povedal, keď tu kráčal po tejto zemi: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení… (Mt 11:28).
A myslím, že ani ty nemáš vážny dôvod odkladať toto stretnutie až do večnosti. Pretože dnes sa s ním môžeš stretnúť ako so svojim Spasiteľom, Záchrancom a Priateľom, ale potom sa s Ním stretneš už len ako so svojím Sudcom. Ak berieš vážne svoj život so všetkým, čo k nemu patrí – a k tomu patrí aj smrť, tak potom ti to stojí za to zastaviť sa na chvíľu aj pri Ježišovi.
Ak by Ježiš nevstal z mŕtvych, tak všetko toto, čo som doteraz povedal, nemá zmysel. Jeho kosti spráchniveli v nejakom hrobe a nemáme v Ňom žiadnu nádej. Ak je Ježiš mŕtvy, nemôže nám nijako pomôcť. Potom nám zostalo len Jeho učenie, zostal nám Jeho príklad. Oboje je však pre nás – bežných smrteľníkov – nedosiahnuteľným ideálom. a potom je tu aj vážna otázka: Prečo sa vôbec usilovať nasledovať Jeho príklad?
Apoštol Pavel bol pôvodne presvedčený, že to, čo hlásajú o Ježišovi Jeho nasledovníci, sú výmysly a bludy, ktorých šírenie treba čím skôr zastaviť. A potom jeho osobné stretnutie so vzkrieseným Kristom zmenilo úplne jeho život. A on sám píše o Ježišovi ako o tom, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním.
Čo nám hovoria tieto slová? Tieto slová apoštola Pavla nám jednoduchým spôsobom hovoria kľúčové kresťanské pravdy: 1. Kristus vstal z mŕtvych, 2. viac neumiera – nepodlieha smrti a 3. smrť nepanuje viac nad Ním, teda nemá nad Ním žiadnu moc.
Aký význam majú pre nás dnes tieto biblické pravdy? Ako ovplyvňujú náš každodenný život? Čo prinášajú do nášho života?
On viac nepodlieha smrti – preto je i nesprávne chápanie, že by človek mohol nejakým spôsobom opakovať Jeho obeť. Akoby sme mohli Krista znovu pribíjať na kríž, obetovať? Jeho obeť je raz a navždy platná a neopakovateľná. Ak Krista znovu nejakým spôsobom križujeme, tak jedine – obrazne povedané – tým, že znovu a znovu hrešíme. Ale nemusíme Ho znovu ťahať z nebeskej slávy tu na zem, aby sme Ho znovu a znovu obetovali. On sa obetoval sám – raz a navždy a dokonale. On viac už neumiera. Zomrel raz a platnosť tejto Jeho smrti je nespochybniteľná. Smrť už viac nemá nad Ním moc. Dnes Kristus stojí nad smrťou.
Smrť je tá moc, ktorej sa všetci desia a pred ktorou sa raz musí skloniť každý človek – bez rozdielu a bez výnimky, bez ohľadu na svoje postavenie a veľkosť tu na zemi – to je smrť.
Tá smrť je teraz v Jeho moci. Nie ona panuje nad Ním, ale On panuje nad ňou. On sa jej sám dobrovoľne podrobil a vydal, ale teraz je to On, ktorý je jej Pánom (por. Zj 1:18).
Význam toho, že PJK je víťazom nielen nad hriechom ale i nad smrťou je v tom, že víťazstvo nad hriechom prináša viac ako len úľavu svedomia na tomto svete, v tomto živote. Jeho víťazstvo nad smrťou má dosah na večnosť.
Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním
Poznáme Krista trpiaceho, zomierajúce za nás a za naše hriechy. Poznáme však aj Krista žijúceho, dávajúceho nám nový život? Vieme, čo si počať s krížom – tam kľakáme a skladáme svoje hriechy, tam činíme pokánie a prosíme od odpustenie.
Ale vieme si poradiť s prázdnym hrobom? Vieme, čo so živým Kristom? Niekedy mám dojem, že vieme, ako prísť ku krížu, ako prísť v pokání k Bohu – mnohí si na tom dajú záležať, aby aspoň na sviatky prišli k spovedi a VP. Ale akoby sa nikdy nepohli ďalej. Od kríža sa obracajú späť k predchádzajúcemu spôsobu života, vracajú sa späť do starých, vychodených koľají.
Ako je to s tebou? Zajtra sviatky skončia a vráti sa každodenná rutina. A čo ty? Chceš sa spolu s bežnými dňami vrátiť do vychodených koľají svojho života, alebo sa chceš pohnúť vo svojom živote ďalej, dopredu?
Potrebujeme od trpiaceho Krista prejsť k živému Kristovi. Len vtedy je naša kresťanská viera úplná a nie polovičatá. Potrebujeme zažiť nielen slzy pokánia nad svojím hriechom, ale aj úžas radosti nad tým, že Kristus žije!!!
Zo života M. Luthera poznám jeden príklad, keď bol v depresii a jeho manželka, keď ho nijako nevedela povzbudiť, si obliekla čierne smútočné šaty. Keď sa on nad tým pozastavil, ona na to: No, Boh umrel. Ako to, že Boh zomrel? na to Luther, On nezomrel, žije! No, zaiste musel Boh umrieť, keď si ty taký smutný. A vtedy sa mu otvorili oči – áno, vždy je tu dôvod na radosť a optimizmus – pretože Boh je živý, pretože Kristus nezostal v hrobe. Áno, sú chvíle, kedy je ťažko tancovať a spievať, ale i vo chvíľach, keď nás mučí neistota a obávame sa budúcnosti, a keď prítomnosť sa zdá priam neznesiteľná, i vtedy je pravdou, že Boh je živý, že Kristus vstal z hrobu!!!
R 4:25 On, ktorý bol… „vydaný pre naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.“
Potrebujeme sa učiť žiť nielen ako kajúci hriešnici, ale i ako ospravedlnené dietky Božie. Oboje je pravdou. Jedna z reformačných výrokov o kresťanovi je, že kresťan je súčasne spravodlivý i hriešny.
Kríž i prázdny hrob, oboje by sme mali mať neustále pred očami. Kríž nás vracia späť na zem, aby sme si o sebe nemysleli viac ako je potrebné. Prázdny hrob nás dvíha do nebeskej radosti, aby sme uprostred zápasov a ťažkostí života neupadali do malomyseľnosti, ale s dôverou a nádejou v Bohu hľadeli do budúcnosti.
Keď Pán Ježiš povedal: Ajhľa som s vami po všetky dni až do konca sveta…( Mt 28:20) …to neznamená niečo v tom zmysle: No, tak ja odchádzam, ale som s vami, držím vám palce. Nejak to tu zvládnite, snažte sa ako najlepšie viete. Dúfam, že to dobre dopadne. A potom sa snáď stretneme… Nie! On prisľúbil svoju prítomnosť po všetky dni, každý deň. On je živý a skutočný. On je skutočne živý! A dôvodom pre Jeho smrť na kríži a vzkriesenie bolo práve to, že chce žiť s tebou. Už teraz.
Ak chceš aj ty život s Ním, tak sa teraz modli spolu so mnou nasledovnú modlitbu
Modlitba:
Ty Pane Ježiši Kriste, ktorý si zomrel za moje hriechy a vstal pre moje ospravedlnenie, prijímam dnes túto pravdu, ktorú hovorí Tvoje slovo. Prijímam dnes novú totožnosť, ktorú mi dávaš – detinstvo Božie, ospravedlnenie a nový život – v Tebe a skrze Teba. Ži, prosím vo mne a skrze mňa. Veď ma a zachovaj od zlého, nauč ma žiť tu na zemi a doveď ma do nebeského domova. Amen
