21.10.2007, 20. nedeľa po Trojici
“Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej: 22 ženy svojim mužom ako Pánovi (Ježišovi Kristovi), 23 lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela (cirkvi).24 Ako je teda cirkev poddaná Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom. 25 Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, 26 aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody (krstom) skrze slovo, 27 a postavil si cirkev slávnu, bez po škvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony. 28 Takto sú povinní aj mužovia milovať si ženy ako vlastné telá. Kto si miluje ženu, seba samého miluje. 29 Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev; 30 lebo sme údmi Jeho tela (cirkvi). 31 Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej žene; i budú dvaja jedno telo. 32 Toto tajomstvo je veľké. Ja ho však vzťahujem na Krista a na cirkev. 33 Takto teda aj vy každý jeden milujte si ženu ako seba, a žena nech sa bojí muža.”
Ef 5:21-33
Milí bratia a sestry v PJK!
Z listu Efezským nám zostávajú už len dve témy – manželstvo a duchovný boj. Dnes budeme hovoriť o manželstve, ktoré, žiaľ, sa stáva neraz bojiskom, kde nejde o duchovný boj ale o súboj muža a ženy, ktorí by mali stáť pri sebe a nie proti sebe. Pozrieme sa, aký je Boží poriadok pre manželstvo.
A hoci dnešná téma je akoby špecificky určená pre tých, čo sú v manželstve alebo sa naň pripravujú, budem sa snažiť o tom hovoriť tak, aby to bolo užitočné aj pre tých, čo v manželstve nie sú. Budem hovoriť o dvoch potrebách muža a ženy, ktoré sú napĺňané v manželstve vtedy, ak manželstvo rešpektuje Boží poriadok preň. A pochopenie týchto dvoch potrieb pomôže každému z nás lepšie pochopiť aj sám seba, svoje vlastné potreby, ale tiež aj lepšie pochopiť opačné pohlavie a jeho potreby.
Dnes nie je ľahké hovoriť na túto tému, lebo to dnes nie je populárne hovoriť o rozdieloch medzi mužmi a ženami, o nejakom poriadku v rodine a pod. Žijeme predsa v dobe rovnosti pohlaví a oslobodenia žien. Myšlienky nejakého poriadku, rozdielnosti úloh a pod. nie sú pre dnešného človeku len cudzie, ale priamo poburujúce.
Tento pocit z dnešného textu je umocnený ešte aj tým, že pojmy, ktoré tu Pavel používa majú značne iný obsah v bežnom používaní ako im dáva Pavel.
Tiež je pravda, že niektoré časti tohto textu boli v minulosti nesprávne používané na ospravedlňovanie toho, čo je v úplnom rozpore s duchom Písma. Dúfam, že aspoň do niektorých týchto vecí vnesieme dnes trochu svetla.
To, čo robí dnešnému človeku v tomto biblickom texte problém, nie sú slová o obetujúcej sa láske muža voči žene, ale slová o tom, že žena má byť mužovi podriadená a že sa ho má báť.
A práve tieto slová boli neraz zneužívané proti ženám, a na ospravedlnenie nesprávneho správania sa mužov voči ženám. Zneužitie však automaticky nevylučuje správne použitie. A tak to, že tieto slová boli nepochopené a zneužívané neznamená, že ich máme hneď zavrhnúť.
Slovo báť sa, strach má v Biblii viacero rôznych významov. A tento pojem na tomto mieste môže mať význam od: úcty, rešpektu až po des a hrôzu. A iste inak vnímame túto vetu, ak povieme: žena nech sa bojí muža, alebo: nech má úctu, rešpekt pred svojím mužom alebo: nech sa desí a má hrôzu zo svojho muža. A keďže Písmo treba vykladať Písmom, myslím, že je zrejmé, o ktorý význam tohto slova ide na tomto mieste.
Predsa Biblia píše, že v láske nieto strachu (1 J 4:18). Teda v žiadnom prípade tu nejde o obhajobu a ospravedlnenie situácie, kde muž zneužíva svoje postavenie, fyzickú alebo inú prevahu a doslova zastrašuje a terorizuje celú rodinu.
Slová o podriadenosti ženy voči mužovi v manželstve vyvolávajú rovnako dnes pobúrenie a odpor. V akom zmysle je muž žene nadriadený? Pozor, hovorím nadriadený a nie nadradený. Bola to práve Biblia, posolstvo Pána Ježiša Krista, čo jasne ukázalo rovnosť a rovnocennosť muža a ženy, dieťaťa a dospelého, pána a otroka a pod.
Musíme si uvedomiť, že Pavel písal v dobe, kedy žena v grécko-rímskej a do veľkej miery aj v židovskej kultúre bola považovaná za vec a majetok svojho muža, v kultúre, kde nechcené deti boli odhadzované na smetisko, alebo ponechávané na verejnosti, aby si z nich záujemcovia vychovali otrokov alebo na prostitúciu, a o právach otrokov ani nemá zmysel hovoriť.
Tieto zvrátenosti ľudských vzťahov však nerušia poriadok, ktorý Boh pôvodne zamýšľal pre medziľudské vzťahy. Biblia veľmi jasne hovorí nielen o rovnosti ale aj o rôznych úlohách ľudí v rôznom postavení.
Dnes je však oveľa populárnejšie hovoriť o právach ako o povinnostiach a zodpovednostiach. A práve o tomto hovorí náš dnešný biblický text – o povinnostiach a zodpovednostiach.
Povinnosťou muža je milovať svoju manželku, pričom vzorom tejto lásky a starostlivosti nie je nikto iný ako sám Pán Ježiš Kristus a Jeho láska voči cirkvi, ktorá znamenala až tú najvyššiu obeť. Pavel až 3x hovorí o tom, ako má muž milovať svoju ženu. Otázkou na nás mužov je: milujeme takto svoje ženy? Prejavujeme im lásku a sme ochotní sa pre ne obetovať tak ako sa Kristus obetoval pre cirkev?
A teraz pár slov pre ženy. Povinnosťou ženy je rešpektovať mužovu zodpovednosť za rodinu. Niežeby žena nebola za rodinu zodpovedná, ale Biblia hovorí, že konečnú zodpovednosť za rodinu po duchovnej i materiálnej stránke má muž.
Je pravda, že často sa muži vyzúvajú z týchto zodpovedností, často najmú z tej duchovnej a prenechávajú ženám väčšie bremeno a starosť ako je im určené. Inokedy zase ženy majú tendenciu brať na seba viac ako je náležité.
Úlohou ženy teda je rešpektovať mužovu zodpovednosť a pomáhať mu ju niesť, nie ju namiesto neho preberať na seba.
A opäť je tu vzorom tejto podriadenosti sám Pán Ježiš. Pán Ježiš sa dobrovoľne podriaďoval svojmu nebeskému Otcovi, rešpektoval Jeho autoritu, a pritom nebol od Neho menejcenným. Ježiš je rovnako Bohom ako nebeský Otec. A iste by si nikto nedovolil povedať, že Ježiš bol pre svojho nebeského Otca len nejakou handrou či špinavou rohožkou.
A tak to, čo je kľúčom ku správnemu pochopeniu Pavlových slov, je pochopenie a prijatie samotného Ježiša Krista. Bez Krista máme len deformované medziľudské vzťahy a zneužívanie či využívanie toho druhého pre vlastné ciele. A na druhej strane potom len presadzovanie svojich práv a nárokov, výčitky až po súperenie a boj.
S Kristom však máme poriadok, správne a uspokojivé usporiadanie vzťahov, kde každý chápe svoju úlohu i zodpovednosť a napĺňa ju k spokojnosti svojej i toho druhého.
Vyvstávajú otázky: a nemohlo by to byť aj nejako inak? Neviem, či má táto otázka skutočne zmysel, pretože aj skúsenosť nám ukazuje, že keď sú vzťahy v rodine takto usporiadané, tak to funguje, ale kde sa pokúšame o niečo iné, tak narážame.
Inou a vážnejšou otázkou je: Ako môžem svoju ženu takto bezvýhradne milovať ako Kristus, keď ma vôbec nerešpektuje, neváži si ma, neustále ma zahŕňa výčitkami a nesplniteľnými požiadavkami?
Alebo na druhej strane: Ako mám rešpektovať svojho muža a prejavovať mu úctu, keď ma nemiluje, keď sa o mňa nestará a nezaujíma, keď myslí len na seba a svoje veci, keď ma len využíva a milý je len vtedy ak odo mňa niečo potrebuje?
Tu sa ukazuje náš problém v tom, že aj bez Pavlových slov vieme veľmi dobre definovať, čo by mal robiť a akým by mal byť ten druhý, ale akosi nám nedochádza a zabúdame na to, aký máme byť my.
A tak aj tieto Pavlove slová by sme mali počúvať správnym spôsobom – každý to, čo je komu určené. Muži aj ženy by sme sa mali menej zaoberať tým, čo by mal ten druhý a viac tým, aký by sme sami mali byť.
Tak napríklad: Ako muž sa mám pýtať: Ako môžem viac milovať svoju ženu a prejavovať jej lásku tak, aby to vnímala? Ako môžem konať tak, aby si ma ona mohla viac vážiť a dôverovať môjmu vedeniu?
A žena by sa mala pýtať: Ako môžem viac a lepšie prejavovať úctu svojmu manželovi? Ako môžem byť hodnejšia jeho lásky?
Vidíte, nemáme začínať od toho druhého, to bude viesť len ku konfliktu a boju. Potrebujeme začať každý od seba. Potrebujeme mať za vzor svojho konania Pána Ježiša. Od Neho sa potrebujeme učiť láske i pokore. On nás učí nepresadzovať svoje záujmy ale vychádzať v ústrety tomu druhému.
Na záver teda aplikácia pre každého z nás: Porozprávajte sa so svojim partnerom o tomto. Spýtajte sa svojej manželky, čo by jej pomohlo, keby ste robili, aby sa cítila viac milovaná. Spýtajte sa svojho manžela, čo by ste mali robiť inak, aby sa cítil viac rešpektovaný. Úprimný rozhovor na túto tému posunie váš vzťah dopredu, ozdraví ho a upevní.
Amen
