Evanjelický  cirkevný  zbor  a.v. Košice  Terasa

Leider ist der Eintrag nur auf Slovensky verfügbar.

Nedávno nám jedni naši známi ponúkli prísť si k nim naoberať čerešne. Kto by odolal takej ponuke? Natešení sme domov doniesli niekoľko rôznych nádob plných čerešní. S nadšením sme sa pustili do zavárania, urobili sme čerešňovú tortu (teda, ja ani tak nie ako skôr moja šikovnejšia polovička) a rozhodli sme sa, že skúsime aj nejaký čerešňový džem. Chceli sme sa inšpirovať niečim novým, tak som na internete pozrel nejaké recepty. Našiel som jeden zaujímavý od našej kamarátky Mišky. Finta je v tom, že tesne pred dovarením džemu treba vhodiť za hrsť medovky alebo mäty a džem tak dostane nový chuťový rozmer.
Džem sa podaril a moje nadšenie z úspechu bolo tak veľké, že koho som stretol, tak som mu hovoril o našej novej skúsenosti s čerešňovým džemom s nádychom mäty. Aj keď sme „všeho-všudy“ spravili len 4 malé fľaštičky, naše nadšenie bolo také akoby sa nám podarilo urobiť kontrakt na čerešňový džem s najväčším obchodným reťazcom v krajine. Hovoril som o tom džeme v práci, priateľom, kdekoľvek sa naskytla príležitosť, vedel som si nájsť priestor k tomu, aby som o tom povedal.
A reakcia ľudí? Prakticky každého to zaujalo? Niektorí neveriacki krútili hlavou, ale prakticky všetci kládli ďalšie otázky, viacerí si vypýtali recept, niektorým som poslal weblink na recept, a niektorí šťastlivci ho mohli u nás doma aj priamo ochutnať…
No, a prečo tu o tom točím? (Viete, ešte stále mám radosť z toho džemu a chcel som sa aj s vami o to podeliť. Predsa len, bol to prakticky prvý džem, ktorý som varil.) Po nejakom tom týždni som si uvedomil, že za uplynulých pár dní som si dokázal vytvoriť priestor k tomu, aby som hovoril o tom džeme toľkým ľuďom! A potom – koľkým ľuďom som za ten čas povedal o Ježišovi? A prečo vlastne nie? Nie je evanjelium o Ňom viac ako pár pohárov džemu? Prečo nie som tak nadšený z Ježiša? Prečo vo mne nehorí túžba s čím viacerými sa podeliť o to, čo mám v Ježišovi? …no, ďalšie paralely si iste viete násjť aj sami… A tak okrem toho, že premýšľam nad tým, aký ďalší džem by sme mohli doma urobiť, premýšľam aj nad tým, komu a ako povedať o Ježišovi.

PS: Ozaj, tu je ten link na džem s mätou: http://sitocojes.blogspot.sk/2013/06/rychle-originalne-jednoduche-dzemy-pre.html

Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. Mt 6:16-18

2 omyly pri pôste:

1. Názor, že pôstom si môžem nejako zaslúžiť Božiu priazeň, že môžem nejako akoby „prinútiť“ Boha, aby vypočul moje modlitby. Mylné je si myslieť, že si pôstom zaslúžiťm nejaké výhody u Boha.

2. To druhé nebezpečie je duchovná pýcha. Človek začne svoju zbožnosť vystavovať na obdiv pred druhými, začne si namýšľať, že je lepší či duchovnejší ako ostatní, ktorí sa nepostia.

A hoci aj Pán Ježiš upozorňuje na tieto nebezpečia, to nie je dôvodom, aby sme sa nepostili. Naopak, Pán Ježiš predpokladá, že Jeho nasledovníci sa postia.

O čo ide v pôste?

V pôste ide o vzťah s Bohom. Ak sa postíme, postíme sa Bohu, ak sa nepostíme, je to tiež medzi nami a Bohom. Preto Pán Ježiš doporučuje navonok vôbec nedať najavo, že sa človek postí. Nech to ostane v skrytosti, je to medzi tebou a Bohom. Nie žeby vonkajšie prejavy pôstu boli zlé, ale aby sme sa nedali zviesť k domnienke, že tie vonkajšie prejavy sú dôležité.

Nie, dôležitý je Boh. Ako vo všetkom tak i v pôste. A ak sa postíš Bohu, tak Boh ti v skrytosti odplatí. Nie je potrebné, aby ľudia videli tvoj pôst. Dôležité je, aby ho videl Boh. A On sa k nemu potom aj v skrytosti prizná.

Pôst má ten význam, že sústreďuje našu pozornosť na Boha. Ak sa pri pôste zameriavaš na chudnutie, na pokoj svojej duše, na dosiahnutie svojich cieľov, prosto – na seba, tak sa radšej neposti, ale sa ani nemodli, lebo aj v modlitbe sa môžeš viac sústreďovať na seba ako na Boha. Ak sa teda napriek tomu modlíš, skús sa aj postiť.

Skutočne, keď sa človek postí – nech si už zvolí akúkoľvek formu, tak mu to pomáha viac si uvedomovať Boha, zvlášť ak pôst spája s modlitbou a čítaním Písma Svätého.

Ako sa prakticky postiť?

Postiť sa môžeme tak, že do svojho života buď niečo pridáme alebo z neho niečo uberieme. Čo môžeme pridať? Nie, tu nejde o jedlo. Skôr o nejakú činnosť – napríklad viac času venovať modlitbe, čítaniu Biblie či pomoci druhým. Ako to však vtesnať do už tak naplneného denného rozvrhu?

No, pomocou môže byť práve to, že niečo vynecháme. Ak vynecháme nejaké jedlo, tak získame trochu času, ktorý by sme inak strávili jeho prípravou a jedením. A tých pár minút môžeme venovať práve času, ktorý trávime s Bohom.

Alebo môžeme trochu svojho času venovať pomoci druhým, návšteve niekoho osamelého, chorého a pod. Alebo sa zriekneme pozerania TV a získame času oveľa viac. Alebo sa zriekneme nákupu niektorých vecí, ktorí si inak doprajeme a ušetrené peniaze venujeme na diakoniu, charitu a pod.

Možností a foriem je mnoho. Podstatou však je vždy zamerať svoj život viac na Boha. A keď sa postíme ako kresťania v tomto období pred Veľkou Nocou, tak je prirodzenou súčasťou pôstu aj rozjímanie nad tým, čo pre nás urobil Pán Ježiš, keď nastúpil cestu ku krížu.

Skúsme preto toto pôstne obdobie využiť na to, aby sme svoj duchovný zrak zamerali viac na Boha, na Pána Ježiša. Aby sme viac času strávili v Jeho blízkosti a učili sa žiť viac v Jeho prítomnosti. Nestavajme si veľké ciele. Konajme v tichosti a skrytosti, pred Bohom a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.

Podľa kázne na 1. Pôstnu nedeľu, 10.2.2008, v Košiciach – Terasa