Informácie o vývoji projektu:  Africký spravodaj 2012/2

2 omyly pri pôste:

1. Názor, že pôstom si môžem nejako zaslúžiť Božiu priazeň, že môžem nejako akoby „prinútiť“ Boha, aby vypočul moje modlitby. Mylné je si myslieť, že si pôstom zaslúžiťm nejaké výhody u Boha.
2. To druhé nebezpečie je duchovná pýcha. Človek začne svoju zbožnosť vystavovať na obdiv pred druhými, začne si namýšľať, že je lepší či duchovnejší ako ostatní, ktorí sa nepostia.

A hoci aj Pán Ježiš upozorňuje na tieto nebezpečia, to nie je dôvodom, aby sme sa nepostili. Naopak, Pán Ježiš predpokladá, že Jeho nasledovníci sa postia.

O čo ide v pôste?

V pôste ide o vzťah s Bohom. Ak sa postíme, postíme sa Bohu, ak sa nepostíme, je to tiež medzi nami a Bohom. Preto Pán Ježiš doporučuje navonok vôbec nedať najavo, že sa človek postí. Nech to ostane v skrytosti, je to medzi tebou a Bohom. Nie žeby vonkajšie prejavy pôstu boli zlé, ale aby sme sa nedali zviesť k domnienke, že tie vonkajšie prejavy sú dôležité.
Nie, dôležitý je Boh. Ako vo všetkom tak i v pôste. A ak sa postíš Bohu, tak Boh ti v skrytosti odplatí. Nie je potrebné, aby ľudia videli tvoj pôst. Dôležité je, aby ho videl Boh. A On sa k nemu potom aj v skrytosti prizná.
Pôst má ten význam, že sústreďuje našu pozornosť na Boha. Ak sa pri pôste zameriavaš na chudnutie, na pokoj svojej duše, na dosiahnutie svojich cieľov, prosto – na seba, tak sa radšej neposti, ale sa ani nemodli, lebo aj v modlitbe sa môžeš viac sústreďovať na seba ako na Boha. Ak sa teda napriek tomu modlíš, skús sa aj postiť.
Skutočne, keď sa človek postí – nech si už zvolí akúkoľvek formu, tak mu to pomáha viac si uvedomovať Boha, zvlášť ak pôst spája s modlitbou a čítaním Písma Svätého.

Ako sa prakticky postiť?

Postiť sa môžeme tak, že do svojho života buď niečo pridáme alebo z neho niečo uberieme. Čo môžeme pridať? Nie, tu nejde o jedlo. Skôr o nejakú činnosť – napríklad viac času venovať modlitbe, čítaniu Biblie či pomoci druhým. Ako to však vtesnať do už tak naplneného denného rozvrhu?
No, pomocou môže byť práve to, že niečo vynecháme. Ak vynecháme nejaké jedlo, tak získame trochu času, ktorý by sme inak strávili jeho prípravou a jedením. A tých pár minút môžeme venovať práve času, ktorý trávime s Bohom.
Alebo môžeme trochu svojho času venovať pomoci druhým, návšteve niekoho osamelého, chorého a pod. Alebo sa zriekneme pozerania TV a získame času oveľa viac. Alebo sa zriekneme nákupu niektorých vecí, ktorí si inak doprajeme a ušetrené peniaze venujeme na diakoniu, charitu a pod.
Možností a foriem je mnoho. Podstatou však je vždy zamerať svoj život viac na Boha. A keď sa postíme ako kresťania v tomto období pred Veľkou Nocou, tak je prirodzenou súčasťou pôstu aj rozjímanie nad tým, čo pre nás urobil Pán Ježiš, keď nastúpil cestu ku krížu.
Skúsme preto toto pôstne obdobie využiť na to, aby sme svoj duchovný zrak zamerali viac na Boha, na Pána Ježiša. Aby sme viac času strávili v Jeho blízkosti a učili sa žiť viac v Jeho prítomnosti. Nestavajme si veľké ciele. Konajme v tichosti a skrytosti, pred Bohom a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.

Podľa kázne na 1. Pôstnu nedeľu, 10.2.2008, v Košiciach – Terasa

To mi trochu pripomína cirkev. Ľudia vidia, že tu je. Jej prítomnosť je tu nejakým spôsobom
viditeľná. Ale majú dostatočný dôvod, aby zišli zo svojej životnej cesty a aspoň na chvíľu sa
pristavili? Aby sa zastavili a započúvali do posolstva, ktoré zvestujeme? Keď vidia náš zbor, zláka ich
to vstúpiť, prísť medzi nás? Prečo áno? A prečo možno skôr nie?

Sme ako tá pekná kaplnka pri ceste, ktorá dotvára kolorit krajiny, ale keby zmizla, tak by si to možno
ani nikto nevšimol? Chýbala by vôbec niekomu?