Neprehliadni

1. slávnosť vianočná

25.12.2007

„Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!
Lk 2:14
Milí bratia a sestry v PJK!

Dnešným dňom vrcholia vianočné sviatky. Ja viem, včerajšia kapustnica, snáď aj nejaký ten darček pod stromčekom, to je akoby to vyvrcholenie predvianočného zhonu. Ale aj ten dnešný deň má svoje čaro. Krása včerajšieho večera je v nás ešte čerstvá, zážitky ešte stále neošúchané.
A ten dnešný deň je prirodzene akosi pokojnejší. My sme snáď o niečo uvoľnenejší, napätie opadlo, v kľude si nájdeme viac času jeden na druhého, snáď i niekoho navštíviť.
Včerajšok bol ešte poznačený snahou všetko pripraviť, všetko stihnúť, nedokončené dokončiť, ale dnes – dnes dokonca aj ten komerčný svet uznáva ako deň pokoja, keď sú skutočne všetky obchody zatvorené. A na Slovensku je to len 2x v roku, kedy naše peňaženky môžu v pokoji naozaj odpočívať.
V týchto dňoch znie všade naokolo mnoho vianočných piesní, ktoré dotvárajú a umocňujú celkovú vianočnú atmosféru. Jedna z nich je aj pomerne nedávna a populárna pieseň „Svet lásku má“, spieva Habera, Gott a Dvorský. Pekne urobená pieseň, ale vždy, keď ju počujem, kladiem si otázku, nakoľko je pravdivá?
Keď som ešte včera ráno šiel kúpiť chlieb, tak v aute mi znela táto pieseň, a keď som vyšiel na ulicu medzi ľudí, a do obchodu, tak všade toľko napätia a nervozity, až som bol z toho prekvapený.
Ako sa blížil Štedrý deň, tak každým dňom akoby sa v obchodoch stupňovalo napätie. Až som si musel dávať pozor, aby som od niekoho jednu neschytal.  J Možno som bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste.
Uvedomil som si, že svet skutočne sám v sebe lásku nemá. Nemá lásku, nemá ani pokoj, ani skutočnú radosť. V tomto smere je oveľa pravdivejšia iná populárna pieseň „Vráť trochu lásky medzi nás“.
Ale to je jeden z protirečení tohto sveta, že čím viac sa o niečom hovorí, píše a spieva, tým menej akoby to bola pravda.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! Tak spievame pravidelne v našej každonedeľnej liturgii. A či si vôbec uvedomujeme, že sú to tie slová, ktoré sú súčasťou vianočnej zvesti? A či si uvedomujeme, čo v nich každú nedeľu spievame? A či sú tie slová pravdivé o nás?
Možno by bolo výstižnejšie vyjadrenie: „Sláva na výsostiach Bohu a mne dajte všetci pokoj“. Pravdou však je, že ten druhý mi nemôže dať skutočne pokoj. Môže odísť, môže ma – ako vravíme – nechať na pokoji, ale to je len pokoj zdanlivý.
Čítal som raz príbeh o jednom človeku v dávnych dobách, ktorý chcel žiť svätý život, ale bol roztrpčený z toho, ako opätovne upadal do hriechu. Myslel príbeh si , že príčinou jeho opätovných pádov je spoločnosť, sú ľudia, medzi ktorými žil. A tak sa rozhodol stať pustovníkom, utiahnuť sa do ticha samoty a tam v pokoji rozjímať a viesť zbožný život.
Nejaký čas sa mu to aj darilo. raz však šiel k prameňu po vodu, naplnil krčah a postavil ho na zem, že sa ešte umyje. Krčah sa mu však prevrátil. Tak ho naplnil ešte raz, postavil, a krčah sa mu opäť prevrátil. Trochu znervóznený ho naplnil ešte raz, ale keď sa mu aj tentokrát prevrátil, celý nahnevaný zahrešil a tresol ním o zem až sa rozbil na márne kúsky.
Vtedy sa zarazil – lebo si uvedomil, ako veľmi pochybil. A že príčinou jeho nepokoja nebol nikto iný ako on sám. To zlé nebolo okolo neho, ale prebudilo sa v ňom. Na príčine nebol krčah, ale jeho vlastný vnútorný nepokoj.
Aj my neraz možno konáme tak ako tento muž. Mýlne sa domnievame, že príčinou nášho nepokoja, až hriechu sú tí druhí, okolo nás, ktorí nám robia prieky, rôzne situácie a okolnosti, ktoré nie sú podľa našich predstáv a podobne.
V skutočnosti však tieto vonkajšie okolnosti len odhaľujú našu vnútornú slabosť, náš vnútorný nepokoj. Koľko vecí nás znepokojuje! Odhaľuje neistotu nášho vnútra.
Je to len zdanlivé, že ak vonkajšie veci vychádzajú podľa našich predstáv, sme skutočne pokojní a zmierení. Stačí len najmenšie vyrušenie a my vybuchujeme ako sopka, alebo utekáme do svojho vnútra, uzatvárame sa a plačeme bolesťou.
Ono je to však tak, že sú ľudia, ktorí aj uprostred nepokojnej situácie, uprostred ťažkostí a zápasov, uprostred utrpenia a tragédii, majú vo svojom srdci pokoj. Tým ukazujú, že človek môže mať vnútorný pokoj v srdci aj napriek vonkajšiemu nepokoju, ktorý zachvacuje svet.
Pán Ježiš, krátko predtým, ako odišiel z tohto sveta, keď sa lúčil s učeníkmi, povedal: Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. (Ján 14:27). Keď Pán Ježiš nastupoval krížovú cestu, sľúbil svojim nasledovníkom pokoj, ktorý pri Jeho príchode oznamovali anjeli na betlehemských poliach.
Sám Ježiš bol mužom pokoja. To neznamená, že bol apatický, netečný voči tomu, čo sa dialo okolo neho, ako to vidíme u niektorých indických guru. Naopak, On bol plne účastný života a diania. Ježiš prejavoval emócie, bol súcitný, plakal, smial sa a radoval, prejavil aj spravodlivý hnev.
Ale Jeho pokoj spočíval v tom, že nikdy nedovolil, aby situácia ovládla Jeho, aby okolnosti riadili Jeho život. Naopak, On pretváral situáciu.
A niekedy stačí ozaj málo. Niekedy ani netreba nadprirodzenú božskú moc, aby bola búrka utíšená. Keď som bol v už spomínanom obchode, tak pred mojimi očami sa vyvíjala situácia veľmi nepriaznivo. V duchu som úprimne ľutoval tie predavačky. Zákazníci dorážali, aj s neprimeranými požiadavkami, množstvo ľudí, iste aj ony mali ešte mnoho vecí, ktoré chceli stihnúť, dokonca to iskrilo už aj medzi samotnými predavačkami.
Keď prišiel rad na mňa, aby som platil, rozmýšľal som, ako nepridať olej do ohňa. Prehodili sme pár slov, a ja som prežil chvíľku pokoja, a myslím, že keď som odchádzal, aj ona podobne. Uprostred tlačenice a nervozity, malý záblesk pokoja.
Pravdou je, že nie vždy som tvorcom pokoja. Až pričasto aj mňa zachvacuje nepokoj a vnútorná panika, keď nemám veci pod svojou kontrolou. Ani tento rok som nestihol pred sviatkami všetko, ako by som chcel. mnohé veci zostali nedokončené, nepripravené.
Ale akosi sme si povedali, že tie nepodstatné veci by nám nemali prekaziť vidieť to podstatné.
Pán Ježiš nepriniesol pokoj v tom zmysle, že by sme mohli Ježiša použiť, aby menil vonkajšie okolnosti, reakcie druhých ľudí podľa našich predstáv a očakávaní. Pán Ježiš prišiel, aby priniesol pokoj do nášho vnútra.
Apoštol Pavel to vyjadril v jednom zo svojich listov slovami, že Boh  priniesol pokoj v krvi Jeho kríža. (Kol 1:20) Znie to možno na prvé počutie trochu nezrozumiteľne a tajuplne. Ide o to, ako vysvetľuje Pavel, že skrze smrť Pána Ježiša bol Boh zmieril so sebou všetkých. Skrze obeť Pána Ježiša Boh odstránil náš hriech  spred svojich očí.
Hriech je to, čo Boh nenávidí, a keď sme my boli v hriechu, Boží hnev bol nad nami. Ale keď je hriech odstránený a náš život napĺňa Kristus, hnev je preč a prišlo zmierenie. A kde je zmierenie, tam je aj pokoj.
Inými slovami – Boh vykonal všetko preto, aby nepriateľstvo medzi človekom a bohom, ktorého príčinou je hriech človeka, bolo odstránené. Ak sa však my držíme svojho hriechu, nenastáva obojstranné zmierenie. Problém nie je na Božej strane, ale na našej. A Kristov pokoj nemôže prísť.
Ale On môže prísť. Aj dnes, a teraz, do nášho srdca, do nášho života. Len sa musíme vzdať toho „svojho“, hriechu, toho, čo nás oddeľuje od Boha. A prijať odpustenie z Božích rúk. Budeme sa chvíľu modliť, aby sme pred Bohom vo svojom srdci mali priestor dať tieto veci do poriadku. Aby sme tak mohli urobiť. Zotrváme chvíľu v tichosti, aby sme mali každý priestor pre svoju vlastnú osobnú modlitbu pred Bohom.
Amen

Modlitba:
Pane Ježiši Kriste, Ty si prišiel ako „Knieža pokoja“ (Iz 9:5). Neprišiel si zmeniť vonkajšie okolnosti, ale moje srdce. Priniesol si pokoj, ktorý nespočíva vo vonkajších okolnostiach, v peknej atmosfére, v plnej chladničke, v hmotnej zabezpečenosti života. Priniesol si pokoj, ktorý nespočíva v tom, že si k sebe pripútame druhého človeka. Priniesol si zmierenie s nebeským Otcom, voči ktorému som sa previnil hriechom. Priniesol si odpustenie a očistenie, vyslobodenie od hriechu. Pane Ježiši, vlož do môjho srdca svoj pokoj. Vládni v ňom Ty sám. teraz i naveky. Amen.

etky ďalšie dni, ktoré nám Pán Boh ešte dá.
Amen.

Comments are closed.