Neprehliadni

17. Nedeľa po Sv. Trojici

07.10.2009

Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce..
Matúš 6:19-21
Milí bratia a sestry v PJK!

Ktorí ste tu boli minulú nedeľu, viete, že sme hovorili o jednom zákone, ktorý má všeobecnú platnosť – o tom, že čo človek rozsieva, to bude aj žať. Zákon sejby a žatvy platí v živote každého človeka. Niekedy je medzi sejbou a žatvou značný časový odstup ale skôr či neskôr príde čas, kedy bude človek žať to, čo sial. Tak ako to platí v poľnohospodárstve, tak to platí aj v samotnom živote človeka.
Dnes budeme hovoriť o ďalšom zákone, ktorý má takúto všeobecnú platnosť. Sú to slová Pána Ježiša o poklade.
Čo je to poklad? Obyčajne nám ako prvé prídu na myseľ peniaze, alebo zlato, možno nejaký pirátsky či zbojnícky poklad. A možno aj Košický zlatý poklad.
V slove poklad počujeme aj slovo „klásť“, „ukladať“. Poklad vzniká tak, že človek dlhodobo systematický ukladá nejakú hodnotu jednu k druhej. Tak sa hodnota, ktorá na začiatku mohla byť pomerne malá, môže stať nakoniec veľkým pokladom. Tým pokladom nemusia byť len peniaze, či zlato a podobné veci. Pokladom je ľubovoľná hodnota, ktorá má  v očiach jeho majiteľa cenu. Takým pokladom môže byť pre človeka jeho práca, dosiahnuté výkony, úspechy. Môže to byť nejaký koníček, záľuba, ktorej sa dlhodobo venuje. Môžu to byť dokonca iní ľudia, rodina, priateľstvá a podobne.
Pán Ježiš definuje ako poklad to, k čomu prilipne naše srdce. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Toto je na jednej strane definícia, na druhej strane aj varovanie. Skús  porozmýšľa, k čomu ti prirástlo srdce?  čomu sa vo svojich myšlienkach, citoch, túžbach znova a znova vraciaš? Z čoho máš najväčšiu radosť a o čo sa bojíš, aby si to za žiadnych okolností nestratil?  – pauza
Tvojím pokladom je tá najväčšia hodnota, ktorú máš. O svojom poklade vieš, že ak bude on zachovaný, tak aj tvoj život bude bezpečný. Ale ak tento poklad stratíš, stratíš vlastne všetko. Tvoj život sa vyprázdni. Tvoj život a tvoj poklad sú nerozlučne spojené. Osud pokladu sa stáva aj tvojím osudom. Teraz už snáď vidíš lepšie, že otázka pokladu je veľmi vážna otázka tvojho života.
Pán Ježiš varuje, aby sme nezhromažďovali zemské poklady, ktoré sú zničiteľné. Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú.
Raz zomrel jeden veľmi bohatý človek. A dvaja ľudia sa po pohrebe o ňom rozprávali. Jeden sa spýtal: Koľko toho vlastne po sebe zanechal? A ten druhý na to povedal: Všetko.
Keď si toto človek uvedomí, je to veľmi vážna vec. Pozemské poklady podliehajú skaze. Dnes okrem molí a hrdze mohli povedať, že ich ničí aj hospodárska kríza, inflácia a pod. Tieto poklady čelia útokom neprajníkov a zlodejov. Nové auto ti môže poškriabať závistlivý sused, do bytu či domu sa ti môžu vlámať počas dovolenky, atď.
Ale aj keby sa ti neviem ako dobre podarilo si tieto poklady uchrániť a rozhojňovať až do konca, na konci každý z nás bude čeliť nemilosrdnej skutočnosti – celý ten poklad necháš tu, na tejto zemi.
Ak by bol človek len živočíšnou bytosťou, určenou len pre pár krátkych okamihov medzi narodením a smrťou, tak potom má zmysel zhromažďovať a užívať s tieto pozemské poklady. Pretože nič lepšieho by ani nebolo.
Ale človek je stvorený pre iný svet. Pre Boží svet, pre Božie kráľovstvo. A potom je veľmi dôležitou otázkou, aké poklady si má vlastne zhromažďovať?
Pán Ježiš na to odpovedá: …zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú.
Možno som už spomínal príbeh pútnika, ktorý večer zaklopal na dvere kláštora s prosbou o nocľah. Mnísi mu ochotne poskytli ubytovanie v jednoducho zariadenej izbičke. Keď sa pútnik počudovanie spýtal, prečo tam nemajú poriadny nábytok, mních mu odpovedal protiotázkou: A ty prečo nemáš so sebou nábytok? Pútnik sa začudoval ešte väčšmi a povedal: Ale veď ja tadeto len prechádzam. A mních na to: Aj my tadeto len prechádzame.
V tomto príbehu je hlboká pravda. Všetci sme pútnikmi na tejto zemi. Všetci tadeto len prechádzame. Nech by sme sa tu chceli neviemako ukotviť, príde čas odchodu.
Ak sme tu len pútnikmi, ktorých cieľ je mimo tohto sveta, tak potom aj náš poklad musí byť uložený mimo tohto sveta. V evanjeliu v liturgii sme počuli dve krátke podobenstvá, ktoré povedal Pán Ježiš o Božom kráľovstve. Božie kráľovstvo je vzácne ako poklad ukrytý na poli. Ten, kto ho nájde, zaplatí za to pole akúkoľvek cenu, lebo vie, že získa oveľa viac v poklade, ktorý je tam uložený. Božie kráľovstvo je ako vzácna perla, za ktorú je kupec ochotný zaplatiť akúkoľvek cenu, aby ju získal, lebo vie, že to je perla perál.
Zjednodušene môžeme povedať, že tým najväčším pokladom je samotné Božie kráľovstvo, alebo hodnoty Božieho kráľovstva. Ako získať tento poklad Božieho kráľovstva? Vierou v Pána Ježiša Krista. Keď prijmeš Pána Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa, stávaš sa Božím dieťaťom. V evanjeliu Ján 1:12  sa píše: Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno. Skrze vieru v Krista sa stávaš Božím dieťaťom. A to nie je žiadna malá vec. Byť Božím dieťaťom nie je stáť niekde na okraji Božieho kráľovstva. To nie je túlať sa v Božom kráľovstve ako bezdomovec. Byť božím dieťaťom znamená mať všetky výsady kráľovského dieťaťa.
Ako deti, sme možno snívali, aké by to bolo, keby ste boli princeznami a princmi či rytiermi. Ale to nie je len detský sen, to je Božie zasľúbenie.
Niekto možno povie, že aj tak ten pozemský poklad má význam, lebo ho zanecháme svojim deťom, oni ho zdedia. to je síce pravda, ale tu je reč o oveľa väčšom dedičstve ako môžeme zanechať my svojim deťom. Toto je o dedičstve, ktoré môžeme mať naplno my i oni.
Apoštol Pavel vraví o kresťanovi v Gal 4:7:  Takže už nie si sluha, ale syn. A ak syn, tak skrze Boha aj dedič. Ako Božie dieťa si dedičom Božieho kráľovstva. A nemusíš sa báť, že sa ti ujde len malý kúsok, lebo záujemcov je veľa.
V rodinách sú možno hádky o dedičstvo, ale tu sa nikto nebude hádať, nikto sa nebude musieť báť, že bude oklamaný. Boh je večný, nekonečný. Aj jeho kráľovstvo je nekonečne veľké. A tak pre každého tam bude nekonečne veľké dedičstvo.
Ak chceš byť dedičom kráľovstva Božieho, potrebuješ Krista. Toto kráľovstvo si nemôžeš zaslúžiť, nemôžeš si ho kúpiť. Musíš sa do neho narodiť. Toto znovuzrodenie sa deje skrze vieru v Pána Ježiša Krista.
Kvôli hriechu si bol vylúčený z Božieho kráľovstva. Ako márnotratný syn, či dcéra si svoj diel premrhal. Bez Kristovej obeti na kríži – kvôli tvojmu hriechu, si odsúdený na chudobu v tomto svete, na naháňanie sa za jeho pokladmi, ako straka, ktorá zbiera kúsky ligotavého alobalu mysliac si, že vlastní obrovské hodnoty. Ale to je len klam.
S Kristom však máš všetko, čo by bolo bez Krista beznádejne pre teba stratené. Máš Krista?
Ó, je ľahké povedať: Áno, však ja v Neho verím. Tu však nejde len o nejakú vieru. Tu ide o poklad. Je Kristus tvojím pokladom?
Apoštol Pavel to pochopil a potom aj vyjadril veľmi jasne. Teraz, na záver prečítam toto vyznanie apoštola Pavla. Skús o tom porozmýšľať vo svetle slov Pána Ježiša o poklade. A potom urob rozhodnutie.  Rozhodnutie ohľadom tvojho pokladu, ohľadom osudu tvojho života:
7Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu.8  A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal,9  a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere, 10  aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti – 11  aby som nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. 12  Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. 13  Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; 14  cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi. (Filp 3:7-14)
Nech vás Pán Boh požehná.
Amen

Comments are closed.