Neprehliadni

20. Nedeľa po Sv. Trojici

25.10.2009

…Potom Daniel odišiel domov a oznámil vec svojim druhom Chananjovi, Míšáélovi a Azarjovi,  aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby tak Daniel a jeho druhovia nezahynuli s ostatnými babylonskými mudrcmi. Vtedy bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo. A Daniel velebil Boha nebies…
Daniel 2:17-19
Milí bratia a sestry v PJK!

Tento mesiac sa konajú medzi mladými všetkých cirkví v Košiciach modlitby tzv. 24-7. To znamená, že celý mesiac október prebiehajú modlitby 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Ľudia sa prihlasujú na konkrétne hodiny, kedy prídu na určené miesto a tam sa modlia a posúvajú tú štafetu modlitieb ďalej. Modlia sa za duchovné prebudenie, za Boží plán s Košicami, ako aj za mnohé ďalšie konkrétne potreby osobné i zborové.
Budúci týždeň bude prebiehať aj ďalšia modlitebná akcia v našom senioráte, a to reformačný modlitebný týždeň, ktorý má tiež svoju tradíciu v našich zboroch.
Myslím, že toto sú dobré dôvody, aby sme si dnes pripomenuli význam modlitby a sami boli povzbudení k modlitbám, osobným i spoločným. Naviac, máme aj my v zbore nemálo námetov na modlitby, je mnoho ľudí, ktorí potrebujú naše príhovorné modlitby. Niekto povedal, že modlitba je dýchaním kresťana. Inými slovami, kresťan, ktorý sa nemodlí, nedýcha. Kto nedýcha, je mŕtvy. Zbor, ktorý sa nemodlí, duchovne nedýcha. Ak nedýcha, je mŕtvy.
Máme v našom zborovom spoločenstve viacero dobrých aktivít, ale priznajme si, že spoločné modlitby nie sú silnou stránkou nášho duchovného života. Tento týždeň, ktorý je pred nami, je príležitosťou k tomu, aby sa nielen náš osobný, ale aj spoločný zborový modlitebný život oživil.
Spoločná modlitba kresťanov, už hoci aj v malej skupinke, má svoje silné Kristovo zasľúbenie, ako sme počuli aj v dnešnom evanjeliu. Ako však uvidíme, takéto modlitby nie sú vecou len kresťanov Novej zmluvy. Ešte pred príchodom Pána Ježiša Krista veriaci židia poznali význam príhovornej modlitby.
Príklad Daniela a jeho troch priateľov je toho veľmi dobrou ilustráciou. Vráťme sa teda niekoľko tisíc rokov späť, do 6. storočia pred n. l., do ďalekej krajiny Babylonu, dnešného Iraku, kde vtedy vládol veľkej Babylonskej ríši kráľ Nebúkadnecar (Nabuchodonozor), ktorý ovládal veľkú časť vtedajšieho kultúrneho sveta, vrátane Izraela.
Daniel a jeho priatelia, ako aj mnohí ostatní židia, boli odvlečení do babylonského zajatia po zničení Jeruzalema r. 587. Niektorí boli odvlečení už 10 rokov predtým, pri prvom útoku Nebúkadnecara na Jeruzalem.
Daniel bol spolu s ďalšími mladými židmi vybraní, aby sa vzdelávali v babylonských školách a boli pripravovaní na kariéru v službách babylonského kráľa. Išlo vlastne o politicko – náboženské vzdelávanie. Ocitli sa v inej krajine, v inej kultúre, uprostred iného náboženstva. Nešlo len o politické školenia, niečo na spôsob školení v Moskve, kam chodili naši politici v minulom režime. Išlo aj o duchovne neprijateľné prostredie pre veriaceho žida. V babylonskí kráľovskí radcovia sa vzdelávali aj v čarodejníctve, čo bolo úplne neprijateľné pre veriaceho žida.
Napriek tomuto ťažkému prostrediu si Daniel a jeho priatelia vieru v Hospodina, živého Boha Izraela nielen zachovali, ale sa k nej aj verejne priznávali. Výsledkom bolo, že aj boh sa priznával k nim, a oni patrili medzi najlepších študentov. Už tu vidíme, že je možné byť vyznávajúcim kresťanom aj uprostred neprajného prostredia. Ale dnes si chceme zvlášť všimnúť to, čo bolo za tým.
Stalo sa to takto. Kráľ Nebúkadnecar mal znepokojujúce sny. Vykladanie snov patrilo medzi bežné praktiky babylonského náboženstva. al si preto zavolať čarodejníkov, veštcov a zaklínačov, aby mu sen vyložili. Ale kráľ nebol hlupák. Vedel, že hocaký šarlatán mu povie výklad sna. On, aby mal istotu, že výklad sna je ozaj správny, a že to nie je len básnenie ľudí, dal týmto veštcom podmienku, že mu oni sami musia povedať nielen výklad ale aj obsah jeho sna. Tu samozrejme ľudské figliarstvo končí a chce to nadprirodzenú moc. Babylonskí mudrci boli v koncoch. To kráľa veľmi nazlostilo a všetkých ich chcel dať popraviť ako šarlatánov, klamárov a podvodníkov.
Dozvedel sa o tom aj Daniel, pretože tu už išlo aj jemu o krk, hoci on nebol medzi tými, ktorých si dal kráľ v prvom rade predvolať. Bola to naozaj vyhrotená situácia. A čo urobil Daniel? Čítame o tom v našom dnešnom úryvku z Biblie: Potom Daniel odišiel domov a oznámil vec svojim druhom Chananjovi, Míšáélovi a Azarjovi,  aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby tak Daniel a jeho druhovia nezahynuli s ostatnými babylonskými mudrcmi. Vtedy bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo. A Daniel velebil Boha nebies
Nebolo veľa priestoru na politické manipulácie, na hru o čas. Buď Boh zjaví tajomstvo, alebo ich kariéra končí a žiadna kniha Daniel sa písať nebude.
Neviem, čo robíte v takýchto vyhrotených chvíľach vy. Mnohých zachvacuje panika, mnohí sa obracajú na tých, ktorí sa tu ukázali ako neschopní – rôznych veštcov, psychotronikov, liečiteľov a pod. A niektorí sa utiekajú aj k modlitbe k Bohu. Však niečo z toho hádam zafunguje.
Aj Daniel sa obrátil k modlitbe. Ale nešiel do toho sám. Obracia sa na svojich priateľov, aby sa modlili s ním a vyprosili od Boha zjavenie potrebného tajomstva.
Viete, predpokladám, že pre väčšinu z nás je celkom samozrejmé, že sa v najrozličnejších situáciách obraciame v modlitbe k Pánu Bohu, s prosbami i vďakou. Ale čo už nie je také bežné, je spoločná modlitba.
Niekto povedal takú myšlienku, že rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu aj vydrží. A je v tom veľký kus pravdy. Tam, kde sú zábrany k spoločnej modlitbe, tam sú väčšinou aj iné problémy, bariéry vo vzťahoch medzi ľuďmi.
Modlitba totiž znamená isté odhalenie sa pred druhým. A neviem sa odhaliť pred tým, s kým mám nejaký problém, pred kým mám tajomstvá, kde nie som celkom slobodný. Modliť sa nahlas pred druhým znamená dať druhému príležitosť ma aj vysmiať, kritizovať, posudzovať. V modlitbe totiž odhaľujem pred druhým svoju slabosť, a to my neradi.
Radšej sa pomodlíme sami v skrytosti, až tak, aby o tom nikto nevedel. Alebo prinajhoršom ešte poprosíme farára, aby sa on pomodlil – síce v spoločenstve, ale aj tak anonymne, takže nikto nevie, za koho sa to vlastne modlíme. Máme povedať spoločné amen, ale nevieme presne kvôli komu a prečo. Môžeme hrať hru: „Hádaj, za koho sa modlím“.
Oveľa správnejšie by bolo, keby aj naše príhovorné modlitby boli neanonymné. V evanjelických cirkvách v zahraničí je úplne bežné, že sa tam modlí konkrétne, menovite, a nielen to, ale dokonca každý dostane do ruky letáčik , kde je napísané napr.: Prosby – Ten a ten operácia taká a taká, choroba taká a taká, a pod. Potom Vďaky: narodenie dieťaťa, úspešná skúška  apod…. A človek môže sa aj doma ďalej modliť za týchto ľudí. Samozrejme, môže ich aj ohovárať, ale môže im aj zavolať, navštíviť, povzbudiť. Ak sa my bojíme toho zneužitia, opäť to skôr odhaľuje niečo nezdravé, čo by v cirkvi nemalo byť, ak si hovoríme bratia a sestry. Viem, že cesta k zmene je dlhá a neľahká, ale musím o tom hovoriť.
Hlasná modlitba v spoločenstve je prejavom istého pokorenia sa – hoci väčšinou práve takýto modlitebníci sú obviňovaní z pýchy a predvádzania sa. No, samozrejme, každé použitie môže mať aj svoje zneužitie. Ale to nie je dôvodom ochudobňovať sa o požehnanie, ktoré spoločná modlitba prináša.
Daniel a jeho priatelia vytvorili takú modlitebnú skupinku, modlitebné spoločenstvo. Možno, keby sme my boli v takej hraničnej situácii, kedy nám ide priamo o život, tak by sme tiež boli ochotnejší padnúť spolu s ďalšími na kolená a volať k Bohu. Ale možno nám je ešte stále príliš dobre na to, aby sme sa znížili k spoločnej modlitbe…?
Boh na ich modlitbu odpovedal. Dal im potrebnú odpoveď. A čítame – Daniel velebil Boha. A keď predstúpil potom pred kráľa, nezaváhal ani na chvíľu, ale jasne vyznal, že tajomstvo bolo zjavené Hospodinom, živým Bohom Izraela, takže aj kráľ uznal Hospodinovu veľkosť.

Nech vás Pán Boh požehná.
Amen

Comments are closed.