Neprehliadni

Ako sa modliť

27.1.2007, 4. nedeľa po Zjavení

Pavel sa modlil za veriacich v Efeze týmito slovami:
„…skláňam kolená pred Otcom…, aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, čo je to za šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať lásku Kristovu, ktorá je nad všetky známosti; aby ste boli naplnení všetkou plnosťou Božou.“
Ef 3:16

Milí bratia a sestry!

Dnes by som chcel hovoriť o jednej veľmi dôležitej téme pre každého z nás. Bez ohľadu, či si veriaci už dlho, alebo si veriacim človekom len krátko, alebo či si ešte len hľadajúci odpovede na duchovné otázky či dokonca neveriaci, je dôležité, aby si vedel, že Boh má plán pre tvoj život.
Možno ťa neteší vedomie, že by ti niekto mal plánovať život. Ani keby to bol Boh. Tomu rozumiem. Ale Boh ťa stvoril, On ti dal život, a preto si myslím, že stojí za to vypočuť si aj Jeho názor na to, ako by mohol vyzerať tvoj život.
My sami si v živote stanovujeme rôzne ciele. Keď príde agent z nejakej finančnej inštitúcie a chce nám ponúknuť nejaký výborný program na sporenie, tak sa tiež pýta, aké máme v živote finančné ciele – napr. kúpiť byt, alebo ho aspoň obnoviť, možno obmena vozového parku, alebo pekná dovolenka, alebo zabezpečenie detí a pod. V živote si stanovujeme rôzne ciele – tie finančné, ale i vzdelanostné, kariérne, rodinné a pod.
Aký je však ten Boží cieľ pre tvoj život? Ten cieľ je zrelosť, duchovná zrelosť. Pavel to vyjadril slovami: aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku.
To znamená obnovenie Božieho stvorenia. Znovustvorenie toho, čo bolo zničené hriechom. Boh v nás obnovuje svoj obraz.
Keď Boh stvoril človeka, nemal v pláne, aby sa človek nejako zmätene preplietal životom, aby hľadal bez toho, aby našiel, aby sa zbytočne popálil tým, že sa vydá v živote nesprávnou cestou a pod.
Nie, Boží plán pre človeka bol plnohodnotný, zmysluplný život, v ktorom sa človek teší z božích darov a zo spoločenstva s Ním. Život, v ktorom človek chápe zmysel svojej existencie a napĺňa svoje dni zmysluplnými činnosťami.
Koľko prázdnoty a zmätku, hľadania a sklamania nachádzame v tomto svete. Koľko takéhoto zmätku sa nachádza v nás samých. A nemusí to tak byť. Len keby sme otvorili Bibliu, Božie slovo,  a v nej hľadali odpovede na tieto otázky – pretože tam tie odpovede sú.
Duchovná zrelosť znamená to, že Kristus prebýva v nás skrze vieru.- aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach. Toto je niečo viac ako len povedať: Verím v Ježiša. Tu ide o Jeho prítomnosť v nás – skrze vieru. Bez viery v Krista nie je možná duchovná zrelosť.
Aj dnešný človek – hoci sa odcudzil cirkvi, nie je nenáboženský. Mnohí hľadajú duchovno. Pochybujú, že by to, čo hľadajú, mohli nájsť v kresťanstve. Žiaľ, tu musíme priznať aj mnohú vinu nás – kresťanov a cirkvi. Neraz svojim náboženstvom zatemňujeme samotného Pána Ježiša.
Ale nenájdeme duchovnú zrelosť mimo Krista, žiadne meditácie či duchovné cvičenia nám nemôžu dať to, čo Pán Ježiš. Pretože prítomnosť Pána Ježiša v nás nás premieňa zvnútra.
A tak každý by si z nás mal položiť dôležitú otázku – je Pán Ježiš Kristus prítomný v tebe? Nie či veríš v Ježiša, ale či On prebýva v tvojom živote skrze vieru?
Ak máš v tejto otázke pochybnosť, tak potom čo ti bráni povedať: Pane Ježiši, vstúp do môjho života, buď v ňom prítomný. Aj keď Ťa nevidím, necítim, verím, že Ty splníš svoj sľub a prídeš. Amen. Môžeš sa túto modlitbu modliť hoci aj hneď teraz. Nečakaj na mňa, že sa ja budem toto modliť na konci kázne. Je to tvoj život, tvoj vzťah s Kristom – alebo tvoj život bez Neho.
Pane Ježiši, vstúp do môjho života, buď v ňom prítomný. Aj keď Ťa nevidím, necítim, verím, že Ty splníš svoj sľub a prídeš. Amen.
Pán Ježiš povedal: Ajhľa, stojím pri dverách a klopem, Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. (Zj 3:20) a na inom mieste je v evanjeliu napísané: Tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno. (J 1:12)
Poďme ďalej na ceste k duchovnej zrelosti. Po druhé Pavel hovorí o poznaní Kristovej lásky – a vy zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, čo je to za šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať lásku Kristovu, ktorá je nad všetky známosti. Pavel hovorí, že toto je dokonca to najvzácnejšie poznanie. Toto poznanie je prístupné každému  malému dieťaťu i dospelému, človeku, ktorý ukončil len alebo možno ani neukončil len základné vzdelanie, ale i človeku ktorý má meno ozdobené titulmi spredu i zozadu. toto poznanie sa však nedá naučiť, pretože viera nie je vecou „naučím sa nejaké informácie, vedomosti“. Toto poznanie je človeku dané, zjavené. Boh sa vo svojej láske človeku ukazuje, dáva sa poznať.
Kristovu lásku najzreteľnejšie poznávame na kríži, kde On zomrel pribitý našimi hriechmi. Jeho lásku poznávame, keď žijeme s Ním ako Jeho učeníci, nasledovníci. Keď otvárame Bibliu a veríme slovám, ktoré On hovorí, poznávame prejavy Jeho lásky aj v každodenných udalostiach života, dokonca aj v tých ťažkých a nepríjemných. Duchovná zrelosť sa prejavuje nie keď je život pohodička, ale keď život bolí. A aj v takých chvíľach môžeme poznať lásku Pána Ježiša voči nám.
Po tretie duchovná zrelosť znamená plnosť Božiu v nás – aby ste boli naplnení všetkou plnosťou Božou. Toto si ani neviem predstaviť, čo všetko to znamená. Plnosť Božia vo mne?  Toto je niečo, čo prevyšuje moje schopnosti porozumenia a predstavy.
Keď stojím pred Božou tvárou, uvedomujem si, že som aj chudobný, aj prázdny, že okrem svojich hriechov nemám Bohu čo ponúknuť. Pred Bohom stojím ako dieťa nad rozliatym mliekom. Neviem, čo si s tým počať, neviem to napraviť a zmeniť.
Ale Boh sa ku mne skláňa ako dobrý Otec. On nielen napráva to, čo je pokazené, On nielen odpúšťa vinu môjho hriechu, ale dáva mi možnosť čerpať z Jeho zdrojov. Ja nemusím už viac hľadať svoju svätosť, svoju dobrotu, lebo aj tak na konci tejto cesty  nachádzam len svoje hriešne ja.
Môžem však načierať z Božej dobroty, z Božej lásky, z Božej svätosti. Keď je Kristus vo mne, tak s Ním je prítomné aj všetko Božie požehnanie, všetka Božia milosť, dobrota, láska, sila a svätosť.
Kresťanská zrelosť znamená, že sa človek naučí žiť z týchto Božích darov a prestane hľadať a spoliehať sa na svoje vlastné zdroje života. Áno, tu musím priznať, že opätovne zlyhávam, že mám tendenciu ja sám dokázať sebe i Bohu, že na to predsa len trochu mám, že to dokážem, že ja dokážem byť dobrý a duchovný. Ale potom prichádza tvrdý pád. A pokorený musím priznať: Áno, Bože, bez Teba nemám naozaj nič. To je len ilúzia, že niečo mám. Ale vďaka, že môžem byť spojený s Tebou, Pane, že Ty mi dávaš všetko, čo potrebujem. Odpusť mi, Pane, že som tak znovu poblúdil, chcem sa vrátiť k Tebe.
Tieto slová apoštola Pavla, nad ktorými teraz uvažujeme,  sú celé vlastne modlitbou. To znamená, duchovná zrelosť nám nespadne len tak náhodou do lona, ale že treba o ňu zápasiť. treba o ňu prosiť. Ale tiež, keď sa Pavel modlí, tak to znamená, že on veril, že je to možné dosiahnuť, že nám to môže byť darované, že to môžeme nájsť. Dozrievanie je proces, ktorý trvá nejaký čas. Tak ako dozrievanie ovocia sa neudeje z večera do rána, tak aj dozrievanie nášho duchovného charakteru sa neudeje zo dňa na deň.

Modlime sa týmito slovami apoštola Pavla za seba navzájom. Modlime sa túto modlitbu za svojich blízkych. Ja som si napísal takú tabuľku, viem, že aj niektorí z vás to robia podobne, a tam mám mená ľudí, za ktorých sa pravidelne modlím. Sú tam aj mená mnohých z vás. A keďže nepoznám každého po mene, tak sa modlím aj tak, že si premietam tváre, ktoré poznám, a modlím sa aj za tých, ktorých nepoznám. Nie som veľmi dobrý modlitebník, preto si to píšem, aby som na to nezabudol. Tak sa modlím za svoju manželku, za svoje deti. A rozmýšľam pri tom, čo to všetko vlastne znamená.
Pavel sa nemodlil za uzdravenie z nemoci, nemodlil sa za viac peňazí, dokonca ani za viac času. To všetko sú veci, za ktoré sa často modlíme my, aspoň ja áno. On sa modlí za tie dôležitejšie veci. Pri tejto modlitbe sa môžeme veľa naučiť. Pri tejto modlitbe dozrievame. Preto aj teraz sa budeme modliť. Najprv dám priestor, aby každý z nás, tam kde sa nachádza. svojimi vlastnými slovami mohol volať k Bohu. A potom, po chvíľke ticha sa nechajme viesť v modlitbe slovami apoštola Pavla.

Modlitba: (podľa Ef 3:14-21)
Skláňame kolená pred tebou, náš Otče, po ktorom sa menuje každá rodina na nebi i na zemi, a prosíme, aby si nám podľa bohatstva svojej slávy  – a nie podľa našich zásluh, lebo tie nemáme – dal skrze svojho Svätého Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Pán Ježiš Kristus prebýval vierou v našich srdciach, a my, zakorenení a založení v láske, aby sme mohli so všetkými kresťanmi vystihnúť, čo je to za šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať lásku Kristovu, ktorá je nad všetky známosti; aby sme boli naplnení všetkou plnosťou Božou. Tebe, ktorý môžeš nad toto všetko učiniť omnoho viac ako my prosíme alebo rozumieme a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás, tebe buď sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky generácie až na veky vekov. Amen.

Comments are closed.