Neprehliadni

Čo mám v Kristovi

8.7.2007, 5. nedeľa po Sv. Trojici

„Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristu Ježiši všetkým duchovným požehnaním“ Ef 1:3

Milí bratia a sestry v PJK!

Niekoľko historických faktov o liste ap. Pavla do Efezu:

  • bol to „obežník“ pre viaceré zbory v Malej Ázii.
  • Efez bolo 1 z 5 najväčších meist v Rímskej ríši, centrum ekonomické, náboženské, kultúrne, politické, obchodné…
  • bol tam chrám Artemis – jeden zo 7 divov sveta
  • Pavel tam založil zbor okolo r. 53 na spiatočnej ceste do Jeruzalema z 2. misijnej cesty.
  • Počas 3. misijnej cesty sa tam zdržal 3 roky.
  • Efez sa stal jedným z významných kresťanských centier
  • list bol písaný z väzenia v Ríme asi okolo roku 60, teda cca 7 rokov od vzniku zboru. Bol to tiež mladý zbor vtedy ako aj my dnes.

Toľko historické fakty. My sme sem však dnes neprišli kvôli histórii, a právom sa pýtame: Čo to pre nás dnes znamená? Aký má význam zaoberať sa týmto starým listom? Tento list apoštola Pavla patrí medzi jeho najradostnejšie listy. Je tu málo kritiky a veľa povzbudenia. Čo je však významnejšie, jej to list o cirkvi pre cirkev.
Niekedy zabúdame, že sme nielen jednotlivými kresťanmi, ale aj „cirkevníkmi“ v zmysle členstva v cirkvi. Zvlášť v dnešnej dobe byť kresťanom pre mnohých neznamená byť aj naplno súčasťou cirkvi. Mnohí majú postoj: Boh áno, cirkev nie. Preto nám štúdium tohto listu môže pomôcť lepšie pochopiť kresťanskú vieru v súvislostiach celej cirkvi. Pre nás ako mladý stále sa formujúci zbor to bude zvlášť užitočné.
Týmto listom sa budeme zaoberať v nedeľu počas nasledujúcich 3 mesiacov, s výnimkou sviatkov alebo iných mimoriadnych príležitostí.
Očakávam, že sa do tohto procesu aktívne zapojíte tým, že si budete nosiť so sebou Bibliu, aspoň NZ, že budete nad textom rozmýšľať a aplikovať ho do každodenného života. V tom je zmysel počúvania kázní.
Ak tak budete konať, prinesie vám to rast v osobnom vzťahu k Pánu Bohu, lepšie pochopíte svoje miesto v cirkvi, porastiete v službe Pánu Bohu, ozdravia a zlepšia sa vaše vzťahy v rodine, v práci, v cirkvi.  Jednoducho budete žiť lepší kresťanský život, budete sa vedieť lepšie modliť za druhých ľudí a zapojíte sa do duchovného boja.
Tá dnešná téma je: Čo mám v Kristovi? Pavel začal svoj list nie napomínaním, nie požiadavkami, ale pripomenutím toho, čo ako kresťania máme v Pánovi Ježišovi Kristovi.
Bežná predstava o kresťanskej viere je, že obmedzuje človeka. Veriaci človek na seba uviaže veľké bremeno zákazov a príkazov, ktoré aj tak nevie splniť a celý život sa tým trápi, sužuje sa a ochudobňuje sa o radosti života. Je toto pravda?
Pravdou je, že často sa my kresťania akoby nevieme radovať zo života, ktorý nám Pán Boh dáva. Preto je namieste si pripomenúť slovami apoštola Pavla to, čo nám Pán Boh dáva. Boh totiž nielen požaduje, ale aj dáva.
Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristu Ježiši všetkým duchovným požehnaním.
Pavel hovorí o požehnaní, o tom ako sme v PJK požehnaní. Vnímate sami seba ako požehnaného človeka? V Ježišovi Kristovi sme požehnaní!
Požehnaní? Ako požehnaní? Pavel hovorí o duchovnom požehnaní. Niekto si možno povie: To je síce pekné, ale z duchovného požehnania sa nenajem. To sú také vzdušné zámky a nebeské vidiny. Ja chcem niečo tu a teraz!
To, či človek vidí sám seba ako Bohom požehnaného ani tak nie je v tom, aká je výška jeho konta, nakoľko mu slúži zdravie a pod, ale ako si postaví latku svojich požiadaviek.
Ak by bohatstvo či zdravie, úspech  a vzdelanie boli zárukou šťastia, tak by na svete bolo oveľa viac šťastných ľudí. A vieme, že sú kresťania, ktorí aj dnes zomierajú od hladu, od prenasledovania a iných trápení, a predsa sú šťastnejší ako mnohí Európania.
Keď som sa včera vracal zo SLB v FNsP, tak som si položil otázku: Čo budem večerať? Už mi trochu skrúcalo žalúdok od hladu. A vtedy som si uvedomil, že takúto otázku si možno v tej chvíli kladie mnoho ľudí v Etiópii, Sudáne či Malawi. Ale pre nich tá otázka stojí inak, hoci znie rovnako. Pre tá otázka znamená, čo si vyberiem zo všetkých vecí čo doma v chladničke máme na večeru? Pre nich tá otázka znamená, budem mať vôbec niečo dnes na večeru?
Ako môžem povedať, že nie som požehnaný? Ak si postavíš latku životného štandardu podľa bulvárneho časopisu, tak môžeš celý život prežiť ako chudák, lebo nikdy nebudeš mať pocit, že si dosť bohatý. Ak si však postavíš latku podľa skutočných potrieb, zistíš, že v mnohom máš aj sám nadbytok a máš z čoho udeľovať tým, ktorí majú menej ako ty. Môžeš povedať, že nie si požehnaný?
Ale Pavel nehovorí o požehnaní pozemskom, ale nebeskom. Hovorí o duchovnom požehnaní, lebo to je viac ako to pozemské. Viete, v tých pozemských požehnaniach je požehnaný v nejakej meire každý človek, aj neveriaci: niekto má viac peňazí, niekto viac zdravia, niekto viac vzdelania, iní viac priateľov, ďalší lepšiu prácu a pod. Ale to duchovné požehnanie, to sa týka len kresťanov.
Preto ak nie si kresťan, tak sa ťa netýka. Ak si kresťanom, tak sa ťa týka na každý pád bez ohľadu na to, nakoľko si požehnaný v tom pozemskom.
Pavel hovorí – a teraz idem k veršu 12-14., kde sa píše: …my, čo sme už predtým skladali nádej v Kristu, V Ňom aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse a uverili ste v Neho, boli ste spečatení zasľúbeným Duchom Svätým, ktorý je závdavkom nášho dedičstva, aby sme ako Jeho vlastní boli vykúpení na chválu Jeho slávy.
Teda sa to týka tých, čo počuli evanjelium a uverili v Ježiša Krista. Týmto, a nikomu inému bol daný Duch Svätý ako pečať, záruka nášho budúceho dedičstva v nebi.
A tak si polož otázku: Počul si slovo pravdy, evanjelium o spasení? A ak áno, uveril si tomuto slovu o Pánovi Ježišovi? Ak nie, tak sa ťa to nebeské požehnanie ešte netýka. Nie si dedičom Božieho kráľovstva a Jeho požehnania. Ak si však 1. počul a 2. uveril, tak si Boží dedič. Boh ťa urobil svojim dieťaťom, aby si žil – ako hovorí Pavel – „na chválu Jeho slávy“.
Ak si počul, ale neuveril, tak môžeš na to nebeské požehnanie pozerať ako chudák pred výkladom s prázdnymi vreckami, bez šance na to, aby si si to kúpil. Ak však uveríš v Ježiša Krista, tak sa stane zázrak – je to ako keby majiteľ obchodu vyšiel von za tebou na chodník a urobil ťa spoluvlastníkom, ba viac – adoptoval ťa a urobil ťa dedičom celého svojho imania. Niečo takéto robí Boh.
Nehovorím: Uver v Ježiša a budeš požehnaný. Hovorím len: uver v Ježiša. Ak ti však chýba viera, chýba ti aj mnohé duchovné požehnanie, pretože nie si ešte dedičom Božieho kráľovstva.
Pozrime sa však teraz na to, čo nám ako dedičom Božím náš nebeský Otec dáva – skrze Pána Ježiša Krista.
Nemáme tu dnes priestor, aby som všetko dopodrobna rozoberal, ale aspoň sa na to pozrime. Pavel vo verši 4. píše, že Boh si nás vyvolil ešte pred stvorením sveta, aby sme boli svätí, že nás predurčil k tomu, aby sme Mu boli synmi (a dcérami) skrze PJK.
Vieš si to predstaviť, že ešte pred stvorením sveta, pred stvorením prvého atómu, prvej molekuly, prvej bunky, Boh už mal plán a predstavu o Tebe, ako budeš Jeho dieťaťom a dedičom Jeho kráľovstva?
Neviem, či o tebe snívali tvoji rodičia, a ako dlho, ale Boh o tebe sníval dávno predtým, ako po tejto zemi chodil prvý človek! Nie si tu náhodou, si súčasťou veľkolepého Božieho plánu.
Pravdou však je, že kvôli hriechu sme tento Boží plán narušili, vylúčili sme sa z neho svojou vlastnou neposlušnosťou voči Bohu. Preto to, čo Pavel píše ďalej pre nás tak veľa znamená.
Pavel píše, že Boh nás omilostil vo svojom milovanom Synovi Ježišovi, v ktorom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti. Vnímate to, ako sa Pavel až rozplýva nadšením, keď píše tieto slová?
To je to veľkolepé evanjelium o našej spáse: Skrze obe Pána Ježiša na kríži sme dostali milosť, nie sme trestaní za svoj hriech. Áno, Ježiša to veľmi bolelo, tiekla Jeho krv – kvôli mojím, kvôli tvojim hriechom. Ale tak ako to nebolo len pár kvapiek Jeho krvi, ale mnoho Jeho krvi tieklo, tak aj bohatá je Jeho milosť, ktorú nám dáva. Nie len nejaké odrobinky milosti, aby sme dáko prežili, ale mnoho milosti, aby sme mali večný život!
Pavel ďalej píše, že v tejto milosti nás Boh zahrnul všetkou múdrosťou a rozumnosťou, zjavil nám tajomstvo svojej vôle. Tou Božou vôľou je v Ježišovi Kristovi zjednotiť všetko stvorenie.
To je úžasný Boží plán, o ktorom už dnes ani nemáme čas hovoriť. Ale poviem aspoň to – ľudská nádej je, že OSN, alebo EU alebo niečo podobné nastolí mier, prosperitu a pokoj na zemi.  Ale to sú ľudské plány, ktoré nefungujú v praxi tak ako pekne znejú teoreticky.
Boží plán je pod Ježišom Kristom zjednotiť všetko. samozrejme, tí, ktorí odmietajú Krista, sú vylúčení z tejto jednoty. Ale tí, ktorí sú Kristovi smerujú k naplneniu Božieho plánu s týmto svetom. Všetka tá roztrieštenosť, ktorá je v našom vnútri i tá, ktorá je okolo nás, to všetko bude raz skrze PJK uzdravené, opravené, zahojené, zjednotené v jednej úžasnej harmónii.
Hudba tohto sveta je len ako nepodarené pokusy amatéra, pričom naplnenie Božieho plánu je ako úžasná symfónia zahraná virtuózom.
Milí bratia a sestry, čo s tým všetkým dnes? Sme požehnaní dnes a ešte budeme, keď príde Božie kráľovstvo naplno. Ďakujme za toto Božie požehnanie. Žime ako požehnaní, nie ako vydedenci, ale ako dediči Božieho kráľovstva. Boh nám dáva svoju milosť, odpustenie, múdrosť pre život.
A ak sa cítiš nejako mimo tohto všetkého, snáď dnes si počul o tom evanjeliu Ježiša Krista. Nezostaň len pri počutí, ale urob krok viery a prijmi toto evanjelium Ježiša Krista za svoje.

Comments are closed.