3.2.2008, výročný zborový konvent
Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične Jeho tvár! Žalm 105:4 (1 Kron 16:11)
Milí bratia a sestry skrze vieru v Pána Ježiša Krista!
Kde hľadáme silu pre svoj život? U koho hľadáme pomoc v ťažkostiach? Komu a čomu pripisujeme zásluhy za úspech? Sú to aktuálne otázky, s ktorými sa, hoci často nevedome, potýkame každý deň.
Mnohí ľudia hľadajú silu, vnútornú rovnováhu pri rôznych cvičeniach, neraz s pochybným duchovným pozadím, v rôznych „zázračných“ prípravkoch a receptoch. Dopytujú sa na svoju budúcnosť dokonca u novodobých veštíc, v horoskopoch a podobných okultných sférach, a dokonca sa tým vychvaľujú, lebo je to moderné, to dnes letí, je to „in“. Iní sa spoliehajú na silu človeka, či už na svoju vlastnú, alebo aj na protekciu nejakého známeho, priateľa či príbuzného. Žiaľ, neraz sa stáva, že aj veriaci ľudia sa dajú pomýliť a odkláňajú sa od Božej cesty. V nedeľu síce vyznávajú vieru v Hospodina, ale v pondelok hľadajú svoje vlastné cestičky ku šťastiu.
Tento žalm nás vracia asi 3 tisíc rokov dozadu, do obdobia, kedy sedel na tróne Izraela kráľ Dávid. Vznikol ako reakcia na skutočnosť, že truhla Hospodinova, alebo truhla zmluvy bola prenesená na vrch Sion. Chrám Izrael ešte nemal postavený, ale v Jeruzaleme, hlavnom meste Dávidovho kráľovstva, mala prítomnosť truhly zmluvy ľudu pripomínať Božiu prítomnosť, Jeho starostlivosť a zasľúbenia.
Aj my si dnes, a stále potrebujeme pripomínať tie isté skutočnosti – Božiu prítomnosť pri nás, Jeho starostlivosť, Jeho zasľúbenia. Prítomnosť truhly zmluvy v centre Izraela nezaručovala nejakú magickú bezpečnosť národa, ani to, že všetko sa v Božom ľude vždy dialo v súlade s Božou vôľou. Ani my sa nemôžeme dnes nechať nejako ukolísať tým, že predsa aj my máme nejakú automatickú záruku Božieho požehnania pri všetkom, čo konáme.
Preto je tu na mieste výzva tohto žalmu: Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične Jeho tvár! Tieto slová nám ukazujú, kde má hľadať veriaci človek. Izrael preniesol archu zmluvy do svojho hlavného mesta a hrozilo, že nastane akési uspokojenie, duchovná laxnosť, pohodlnosť. Preto je boží ľud vyzvaný – hľadajte ustavične Božiu tvár!
Áno, nech dosiahneme akýkoľvek pokrok vo svojom duchovnom či inom napredovaní, nikdy by sme nemali prestať hľadať Božiu tvár. Nikdy by sme nemali upadnúť do omylu, že už sme to dosiahli, už sme to zvládli, a teraz to už pôjde v živote všetko ľahko, už to dokážeme aj svojimi vlastnými silami dokončiť a podobne.
Nie, dopytujme sa na Hospodina, a na Jeho silu, hľadajme ustavične Jeho tvár. Slová tohto žalmu zameriavajú našu pozornosť na Hospodina, nášho Boha. Je tak mnoho vecí, ktoré každodenne toto naše sústredenie na Boha rozptyľujú. Je tak mnoho pokušení, ktoré ponúkajú akúsi ľahšiu cestu k dosiahnutiu nášho cieľa, je tak mnoho situácii, ktoré majú tendenciu nás ukolísať v akomsi sebauspokojení.
Ale náš dnešný biblický text nám hovorí: pýtajte sa, kde je Hospodin, aká je Jeho vôľa; hľadajte silu a pomoc u Neho, hľadajte Jeho samotného.
Keď si toto takto uvedomíme, tak vidíme, ako často síce ústami vyznávame oduševnene svoju vieru, ale v praxi každodenného života skĺzneme k svetskému spôsobu života. Ako často nehľadáme Božiu vôľu, ale uplatňujeme vôľu človeka pri svojich rozhodovaniach. Či už je to naša vlastné vôľa, naše vlastné predstavy o tom, ako by mali veci byť; alebo poslušne sklopíme uši pred vôľou iného človeka nepýtajúc sa, čo chce Boh.
Ako často sa nám zdá, že Boh nekoná, že asi spí, je na dovolenke alebo zaneprázdnený inými povinnosťami, a tak berieme veci do svojich vlastných rúk a hľadáme ľudské riešenia, ľudské prostriedky, ľudské zdroje a spoliehame na silu človeka. Nehľadáme pomoc Ducha Svätého, Jeho moc a pôsobenie.
Ako často je naša viera zameraná len na to, čo môže od Boha získať akými prejavmi požehnania by nás mal zahrnúť, akými darmi obdariť, ale nehľadáme Darcu samotného. Boh je len akoby akýmsi prostriedkom k naplneniu našich túžob, a nie je On sám cieľom nášho života.
Akoby nám nezáležalo na vzťahu s Bohom, alebo sme ani nerozumeli, že to je to na prvom mieste, po čom Boh túži – mať s nami spoločenstvo, a že všetko ostatné sa k tomu len pridáva.
Ako povedal aj Pána Ježiš: Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Mt 6:33).
Boh nás však aj dnes volá, aby sme sa obrátili k Nemu, aby sme svoj zrak zamerali na Neho, aby sme hľadali jeho vôľu, Jeho zdroje sily pre svoj život, aby sme hľadali Jeho samotného. Jednoducho nám pripomína, že On má byť ten prvý v našom živote. Tým začína aj Desatoro, Boží zákon, ktorý bol uložený v truhle zmluvy.
Ak je čokoľvek iné na prvom mieste v našom živote, a nie Boh, tak je to porušenie prvého prikázania. Buď uctievame Boha, alebo niečo či niekoho iného. Dnešný človek sa neodkláňa od kresťanskej viery ani tak tým, že by vyznával iné náboženstvo, ale tým, že uctieva sám seba a svoje vlastné záujmy.
Boh nám však aj dnes pripomína, aby sme svoj život sústredili na Neho. Pán Ježiš tiež povedal: Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. (Mk 8:35).
Čomu teda budeš venovať svoj život ty? Čo budeš hľadať, o čo budeš usilovať, podľa čoho si budeš stanovovať svoje ciele, svoje priority?
Tieto otázky sa týkajú tvojho osobného života, ale aj tvojej rodiny, tvojej práce, aj tvojho života v cirkvi. Sú to otázky na tvoje súkromie, ale aj na tvoj život v spoločenstve.
Hľadajme teda to, čo je Božie, čo je od Boha, čo je Boh sám. Pán Ježiš povedal: Hľadajte a nájdete! (Mt 7:7) Nepovedal jasne ani: „kedy“ ani „ako“ nájdeme, ale vyzýva nás a povzbudzuje, aby sme hľadali.
Dnes je deň, kedy máme akosi hodnotiť náš život vo svetle života nášho cirkevného zboru. z pohľadu toho, čo sa podarilo, ale i toho, čo sa nepodarilo. Budeme uvažovať, čo a ako ďalej a dokonca prijmeme nejaké rozhodnutia.
Život cirkevného zboru by nemalo byť niečo oddelené od nášho vlastného života, pokiaľ sa považujeme za súčasť cirkvi. A ak sa tu predsa len necítime celkom doma, tak si položme otázku, prečo? Ak si myslíme, že sa nás veci cirkvi priamo netýkajú a pestujeme si len svoj osobný duchovný život, upadáme do omylu. Ono sa nás to všetko týka a nejako nás to ovplyvňuje.
Pozrime sa preto na svoj život v novom svetle; predovšetkým vo svetle Božieho slova, ktoré nás aj dnes volá, aby sme vo všetkom, čo konáme, plánujeme a o čo usilujeme, mali pred očami Boha samotného. Amen
