10.8.2008, 12. nedeľa po Sv. Trojici
Riekol mu Pán: Len choď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov, aj pred kráľov a pred synov izraelských. Sk 9:15
Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. Židom som bol Žid, aby som Židov získal; tým, čo sú pod zákonom, (bol som aj ja) akoby pod zákonom, hoci nie som pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom; tým, čo sú bez zákona, (bol som) akoby bez zákona, hoci nie som bez zákona Božieho, keďže som pod zákonom Kristovým, aby som získal tých, čo sú bez zákona; slabým bol som slabý, aby som slabých získal; všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu. A to všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spoluúčastníkom. 1K 9:19-23
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!
Dnes končíme trojdielnu sériu o apoštolovi Pavlovi. Najprv sme hovorili o jeho obrátení sa k Ježišovi, keď ho On sám zastavil na ceste, o ktorej si Pavel myslel, že je správna. Stretnutie s Pánom Ježišom dalo Pavlovmu životu úplne nový smer.
Minulý týždeň sme hovorili o Pavlovej viere. Jeho viera bola zameraná na Pána Ježiša. On bol v centre jeho života a viery.
Dnes by som vás chcel pozvať, aby sme sa spolu bližšie pozreli na Pavlovu službu Ježišovi. O tom by sa dalo veľa rozprávať. Pavel nebol teológ – teoretik, ale praktik. Bol veľmi aktívnym evanjelizátorom – misionárom, apoštolom, zakladateľom nových zborov.
Ja sa chcem dnes sústrediť veľmi stručne len na dve veci z jeho služby – na koho bola zameraná a ako ju konal.
V meste Damasku žil kresťan menom Ananiáš. Jemu Pán zjavil, že má ísť za Saulom – Pavlom a pokrstiť ho. Je to Boží zmysel pre humor, že Saula krstil jeden z tých, ktorých šiel pôvodne do Damasku zatknúť. A tomuto Ananiášovi Boh zjavil aj to, že Pavel je vyvolenou nádobou, aby niesol Ježišovo pred pohanov, aj pred kráľov a pred synov izraelských.
A skutočne, keď sa pozrieme na Pavlov život, toto proroctvo sa do bodky naplnilo v jeho živote. Pavel je právom nazývaný apoštolom pohanov, pretože skrze jeho službu a angažovanosť sa prelomili výrazne bariéry medzi židmi a pohanmi v cirkvi. Môžeme povedať, že to s evanjelizáciou nežidov až tak prehnal, že si ho jeruzalemskí kresťania zo židov pozvali na koberček.
V skutočnosti na tomto stretnutí predstaviteľov cirkvi v Jeruzaleme bola uzatvorená dohoda v porozumení službe, ktorú konal Pavel medzi pohanmi a táto služba dostala požehnanie ostatných apoštolov.
Nám sa to zdá dnes ako niečo vzdialené. Ale keď si uvedomíme aj dnes pretrvávajúci silný antisemitizmus a tiež nedôveru a istú oddelenosť Židov od ostatných, tak pochopíme, že išlo o prelomové veci.
Bolo by však chybou myslieť si, že Pavel nemal rád židov. Naopak. Na viacerých miestach sa vyznáva z bolesti, ktorú prežíval z dôvodu, že mnohí jeho súkmeňovci odmietajú Ježiša ako Mesiáša. A keď cestoval po mestách Rímskej ríše, vždy v danom mieste vyhľadal najprv židov a im zvestoval Ježiša, a to aj napriek tomu, že mnohokrát kvôli tomu riskoval život. A až po odmietnutí zo strany židov, obracal sa k nežidom. Môžeme povedať, že Pavel je prvý známy menom, ktorý priniesol evanjelium do Európy. Nebyť jeho zápalu a vytrvalosti, možno by sme tu ani my dnes neboli ako kresťania. Uvedomme si, že vďačíme židovi Pavlovi za to, že evanjelium bolo v takej hojnej miere prinesené aj nám, nežidom.
Ale nemenej zaujímavá je filozofia Pavlovej služby, ktorú vyznal v našom druhom texte. Píše: Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. Pavel bol vnútorne skutočne slobodným človekom. Určite nekonal podľa úslovia „kade vietor, tade plášť“. Často však takýto nezávislí, slobodní ľudia pohŕdajú druhými. To však nebol Pavlov prípad. Naopak, bol tým, kto sa nechal neraz ponižovať, trpel a znášal protivenstvá len preto, aby aspoň niektorých získal pre evanjelium. Na inom mieste píše, čo všetko musel vytrpieť na svojich cestách. (2K 11)
K židom, ktorí si vážili Mojžišov zákon, pristupoval ako pravoverný žid, ktorý tiež dodržiava tento zákon. Ale k pohanom, ktorí boží zákon nepoznali, pristupoval nie ako žid, neoháňal sa predpismi židovského zákona, ale pristupoval k nim tak, akí boli oni.
Krásnym príkladom je Pavlovo pôsobenie v Aténach, jednom už najvýznamnejších centier gréckej kultúry, filozofie a náboženstva. A tam nezačal svoju reč výkladom Tóry, ale začal hovoriť o neznámom Bohu, ktorému Gréci vo svojom panteóne tiež postavili oltár. A snažil sa im tohto pre nich neznámeho Boha urobiť známym.
Pavel sa jednoducho vedel priblížiť k ľuďom tam, kde sa nachádzali. Píše: slabým bol som slabý, aby som slabých získal; všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu.
Iste, môžete si povedať, že na to treba obdarovanie, talent. A máte pravdu. Ani ja nemám také evanjelizačné obdarovanie ako mal Pavel. Pamätám si, ako som bol na jednom seminári ešte ako mládežník. Bolo to o evanjelizácii. K našej ubytovni sa chodili pozerať deti, čo za cudzincov to tam prišlo. My sme si ich veľmi nevšímali. A potom tam prišiel jeden z prednášajúcich, ktorý ešte si ani nevyložil veci poriadne z auta a už sa zhováral s týmito deťmi – podotýkam, on vedel len po anglicky a tieto deti len po slovensky – a cez mince, ktoré mal v peňaženke, s nimi nadviazal rozhovor.
Ja som len čumel na to. Ja takýto určite nie som. Ale – a v tomto nemá výhovorku nikto z nás – nie je to len o talente a schopnostiach. Je to aj – a to predovšetkým – o postoji nášho srdca.
Ja som iný, a nikdy nebudem robiť veci tak ako Pavel, alebo ako ten americký chlapík, ktorého meno si ani nepamätám. Ale môžem robiť veci svojím spôsobom. A Boh ma môže použiť s tými schopnosťami, ktoré mám – ak som ochotný sa ním nechať použiť.
Misia cirkvi nezlyháva ani tak na schopnosti/ či neschopnosti nás kresťanov, ale na našej ochote či neochote otvoriť sa druhým. Nemôžem tu nespomenúť jeden zážitok z jedného seminára o misii. Prednášajúci nám pustil krátke video z jedného zboru v USA, ktorý sa podujal vykročiť zo svojej ulity a niesť evanjelium do svojho okolia. Členovia zboru si uvedomili, že v ich okolí žijú pomerne početné komunity prisťahovalcov z Ázie a utečencov z afrického Sudánu. Ale títo cudzinci nikdy neprišli sami od seba do kostola, kde sa stretávali len bieli.
A tak začali robiť medzi nimi špeciálnu misiu. Dnes tento zbor má 3 bohoslužieb v 3 jazykoch – pre každú národnosť v jej jazyku, s ich piesňami a kultúrou. Raz mesačne sa stretajú spoločne všetci, majú aj takú veľkú párty, aby utužovali svoje vzťahy a posilňovali vedomie spolupatričnosti.
To najprekvapujúcejšie je, že tento zbor patrí do cirkvi, kde ešte pred 150 rokmi boli presvedčení, že ak sa Indiáni majú stať dobrými luteránmi, musia sa najprv naučiť po nemecky, lebo Luther napísal katechizmus po nemecky.
Dnes je táto evanjelická cirkev aktívna v misii vo svete ale aj medzi národnosťami doma a slúži im spôsobmi, aký je komu blízky.
A čo my? Aj my tu máme rôzne komunity málo alebo vôbec nezasiahnuté evanjeliom. Nemyslím len na maďarské, nemecké či anglické služby Božie, ktoré sa tu v KE konajú. Sú tu aj Rómovia, sú tu prisťahovalci z Ázie, a možno mnohí ďalší. Sú tu aj mnohí Slováci, ktorí už prestávajú rozumieť nášmu cirkevnému jazyku.
Netvrdím, že sme pripravení vyraziť hneď zajtra do ulíc. Aj Pavel sa pripravoval po svojom obrátení niekoľko rokov na svoju službu. Tak aj my, možno ešte máme trochu času – nie však na čakanie, ale na prípravu.
Začať môžeme a máme od seba. Určite aj ty, keď ťa Pán Ježiš obrátil k sebe, má pre teba aj nejakú úlohu. Začni to poslanie hľadať. Možno nemusíš začať robiť nové veci, ale staré veci novým spôsobom. A možno aj máš začať niečo nové. Neviem. Ale Boh ti to dá poznať.
A to ďalšie, pripravujme sa na tie úlohy, ktoré má pre nás Pán. Začať môžeme hneď tu a teraz – skrze modlitbu. Modlime sa…
- výzva k modlitbe o poznanie svojej úlohy v Božom pláne spásy
- výzva k modlitbe o pripravenosť a ochotu k poslaniu, ktoré má pre nás Pán
