Neprehliadni

Pavlova viera

2.8.2008, 11. nedeľa po Sv. Trojici

Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk. Filp 1:21

lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. 1 K 2:2

Ak si niekto iný myslí, že môže dúfať v telo, tým skôr ja. Bol som obrezaný ôsmeho dňa, som z rodu Izraela, z kmeňa Benjamínovho, Hebrejec z Hebrejcov, farizej čo do zákona, horlivý prenasledovateľ cirkvi, a bez úhony čo do spravodlivosti podľa zákona. Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere… Filp 3:4-9

Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

Minulú nedeľu sme začali takú malú trojdielnu sériu o apoštolovi Pavlovi. Hovorili sme o jeho obrátení sa k Ježišovi. Ak Pán Boh umožní, nabudúce by som chcel hovoriť o jeho službe. Ale dnes by som chcel, aby sme sa bližšie pozreli na jeho vieru.
Pavel bol veľký teológ. Dá sa právom povedať, že okrem samotného Pána Ježiša, nikto neovplyvnil kresťanskú vieru tak významne ako práve Pavel. Ale nebojte sa, nebude to dnes nejaká odborne teologická prednáška. Podať komplexný obraz o Pavlovej viere je nad rámec našich dnešných možností.
Viera, to však nie je len súbor dogmatických výrokov. Takto ani sám Pavel svoju vieru nikde neprezentuje. Viera je predovšetkým vzťah k Bohu. A aj my, ak chceme pochopiť Pavlovu vieru, musíme ju brať tak, ako on o nej hovorí najmä vo svojich listoch. V nich neprezentuje teologické pojednania, ale reaguje na konkrétne otázky a problémy svojich kresťanských priateľov. A na príklade vlastného života sa im snaží priblížiť kresťanskú vieru, pomôcť im v ich konkrétnych zápasoch, motivovať ich a povzbudiť na ceste za Ježišom.
Vybral som z Pavlových listov tri miesta, lebo nejaký výber som urobiť musel, ktoré nám ukazujú, že Pán Ježiš mal v jeho viere ústredné miesto. To čo odlišuje kresťanstvo zásadne od iných náboženstiev a vier nie je Boh ako taký. Každý verí v nejakého Boha. Buď je bohom človeku on sám alebo si nejakého boha vytvorí. Je to osoba Pána Ježiša, čo robí kresťanstvo iným.
Pre Pavla je život na zemi život s Kristom. A zomrieť pre neho je ziskom, pretože tam, na druhej strane, sa opäť stretne s Pánom Ježišom Kristom, a to už tvárou v tvár.
A kresťanom v Korinte píše, že keď k nim prišiel, nepriniesol inú zvesť ako o Pánovi Ježišovi Kristovi. To bolo jediným obsahom jeho posolstva. Aj ja sám si uvedomujem, že pri rozhovore s druhými ľuďmi o viere je príliš ľahké nechať sa odviesť od hovorenia o Ježišovi k nepodstatným veciam.
Pavel hovorí, že keď k nim prišiel, prial si mať selektívnu sklerózu, že by na všetko zabudol, a pamätal by len na Ježiša Krista. Prečo bol Ježiš pre neho taký dôležitý? Viac nám to priblíži ten tretí text v poradí, v liste Filipským kresťanom v 3 kapitole.
Ak si niekto iný myslí, že môže dúfať v telo, tým skôr ja. Bol som obrezaný ôsmeho dňa, som z rodu Izraela, z kmeňa Benjamínovho, Hebrejec z Hebrejcov, farizej čo do zákona, horlivý prenasledovateľ cirkvi, a bez úhony čo do spravodlivosti podľa zákona.
Je prirodzené, že človek má tendenciu spoliehať sa vo svojom živote na veci, ktoré sú hmatateľné, ktoré dokáže uchopiť, ktoré získajú uznanie v očiach druhých. Môže to byť majetok, postavenie, tituly, nejaký úspech a pod. Neraz si človek zakladá na svojom pôvode, na príslušnosti k „tej správnej skupine“ a pod. To je to, čo Pavel nazýva slovom „telo“.
Pavel mal na čo sa spoliehať vo svojej prirodzenosti. Už minule sme spomínali, že pochádzal zo židovskej rodiny, kde bol vychovaný podľa všetkých správnych pravidiel židovskej viery. Absolvoval obriezku tak ako treba, mal ten správny overený pôvod.
Dnešnými slovami je to to, čo ľudia hovoria: bol som pokrstený ako evanjelik, pochádzam z takej a takej rodiny, môj ten a ten príbuzný bol farárom, presbyterom a pod., poznám sa s tým a tým atď.
To všetko je fajn, je to v poriadku a môže to byť dokonca užitočné, ale patrí to do tej oblasti, ktorú Pavel nazýva „telom“. Sú to vonkajšie veci, ktoré stále ešte patria len do tohto sveta.
Pavel pokračuje: bol som farizej čo do zákona, horlivý prenasledovateľ cirkvi, a bez úhony čo do spravodlivosti podľa zákona.
Žeby toto bola už tá pravá hodnota? Toto je už niečo, čo bolo prejavom jeho vlastného života. Bol to jeho život podľa pravidiel židovského náboženstva, jeho horlivosť. A bol skutočne vzorným židom, ktorý svojou horlivosťou a dôslednosťou, aktivitou predčil mnohých svojich súčasníkov. Pavel mohol byť daný ako vzor pre iných.
Ale predstavte si, aj toto Pavel hodnotí len ako telesné veci. Inými slovami, ani to, čo my sami robíme, aké náboženstvo praktizujeme, ešte nemá samo o sebe večnú hodnotu. Sú to len naše náboženské skutky, naša horlivosť.
Ako tomu rozumieť? Človek ešte dokáže pochopiť, že jeho pôvod a predkovia ho nezachránia, ale prečo také hodnotenie vlastnej aktivity? Veď predsa to je prejavom úprimnej viery! Alebo nie?
Pavel o tom hovorí nasledovné: Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. Inými slovami: ČO bolo v očiach iných ľudí hodnotené, ako niečo hodnotné, cenné, toho som sa kvôli Kristovi vzdal.
To neznamená, že by Pavel zahodil svoje vzdelanie, svoju výchovu či prestal byť horlivým. Vôbec nie. Ale prestal v tom vidieť takú hodnotu, akú tomu často pripisovali iní ľudia. Prestal si na tom zakladať. A pochopil, že nič z tohto mu neprinesie večnú spásu, nič z toho mu neprinesie odpustenie hriechu, očistenie svedomia, nič z toho ho neurobí pred Bohom dostatočne dobrým.
A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal,
V porovnaní s Pánom Ježišom hodnota toho všetkého bledne. Poznanie Pána Ježiša je pre Pavla „nekonečne vzácne“. Kvôli Ježišovi, ktorého nazýva „svojim Pánom“, je ochotný všetko stratiť a všetko pokladá za smeti. To, čo chce získať je samotný Pán Ježiš Kristus.
Možno je to ťažké si predstaviť, ale pochopíme to len vtedy, ak si uvedomíme, že Pavel je – a prosím, nepochopte to nesprávne –  Pavel je do Ježiša zamilovaný.
Tak ako mládenec je ochotný sa vzdať všetkého len aby získal lásku svojej milovanej, tak podobne Pavel. Rozdiel je len v tom, že pri Pavlovi nejde, samozrejme, o lásku partnerskú, sexuálnu. Možno by sme to mohli nazvať hlbokým priateľským vzťahom, alebo niečo podobné. Ale akosi žijeme vo svete inflácie slova a preto naše prirovnania pokrivkávajú.
Ak sa vám tieto prirovnania zdajú zvláštne, spýtam sa, či nespievame aj my v piesňach: „Kiež viac Ťa milujem“? Sú to len slová v našich ústach, alebo tiež vyjadrujú niečo z nášho vzťahu k Ježišovi?
Spomeňte si na Ježišovo podobenstvo o kupcovi a perle. Kupec, ktorý sa venuje obchodovaniu s perlami, jedného dňa nájde perlu svojho života. Vyzná sa perlách, však sa tým živí celý život a vie, že toto je perla nad všetky perly. Preto predá VŠETKO, čo má, a kúpi túto vzácnu perlu.
Ako podobenstvo sa to dobre počúva a nad ponaučením plynúcim z tohto príbehu rozvážne pokývame hlavou. Ale keď to niekto naozaj urobí, tak sa nám to zdá zvláštne? Ale presne toto urobil Pavel!
Pavel sa vyznal v náboženstve. Bol vyštudovaný teológ – rabín. A plánoval sa tomuto venovať so všetkou horlivosťou celý život. Ale keď sa stretol s Kristom, tou vzácnou perlou, všetko ostatné sa mu javilo len ako lacné napodobeniny. Preto je ochotný sa všetkého vzdať kvôli Ježišovi. V porovnaní s Ježišom pokladá všetko za smeti.
Viete, čo sú to smeti. To je to, čo ste možno dnes ráno vyniesli k odpadkovému košu. Už ste aj zabudli, čo to bolo…
Ale to slovo, čo Pavel použil, ktoré je preložené ako smeti, doslova  označuje to, čo odchádza z nášho tela do stoky. Viete, čo myslím, hanbím sa povedať takto verejne to slovo. J Ale to je to, čo Pavel použil. Trochu hrubé, drsné, ale tak to on hodnotí.
Predstavte si v jednej ruke vzácnu perlu a v druhej – odpadky.  Voľba je jasná. Ale možno to vyznieva príliš idealisticky a my sme už prestali veriť na ideály. Život nie je takýto jednoznačný.
Ale Pavel ešte neskončil: všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere.
Tento odstavec je typicky pavlovský, taký teologický, trochu zložitý na rýchle pochopenie. Pavel sa všetkého vzdáva, aby získal Krista, pretože s Kristom sa stáva iným človekom.
Pavel vlastne hovorí o viere v Pána Ježiša Krista. Je to viera, nie je len príslušnosťou ku konfesii, len svetonázorom, ale ktorá sa spolieha na Pána Ježiša Krista ako na jediný zdroj a základ ospravedlnenia pred Bohom.
Inými slovami, raz príde deň, keď sa postavíš pred Boha a On sa spýta: Čo mi môžeš predložiť? Splnil si to, čo som od teba očakával? Čo odpovieš na takú otázku?
Zrejme by som vykoktal niečo v tom zmysle, že som sa veľmi snažil, ale boli rôzne okolnosti, kvôli ktorým so iste nedokonalý…
Asi niečo ako žiačik, ktorého učiteľ odhalí, že nemá napísanú domácu úlohu, alebo sa nepripravil na hodinu. Aj ten žiak má vždy dôvod, prečo nie je naučený, ale málokedy tie dôvody pred učiteľom obstoja.
Pavel pochopil, že pred Bohom neobstojí vďaka svojmu pôvodu, ani vďaka svojej horlivosti. Všade tam nachádza medzery, ktoré znehodnocujú aj tú najlepšiu snahu. To je ten hriech v našom živote.
My navonok prezentujeme, však, to najlepšie, čo je v nás. Ale pred Bohom bude odhalené aj to najhoršie. ČO s tým spravíme?
Pavel pochopil, že v Pánovi Ježišovi Kristovi je riešenie na tento problém. Pán Ježiš Kristus.
Pán Ježiš Kristus a nikto iný, On jediný vzal na seba tvoj hriech. Trpel kvôli nemu a nakoniec zomrel ukrižovaním. Bol odlúčený od Boha namiesto teba. On, dokonalý, svätý, čistý, nevinný sa nechal pošpiniť tvojim hriechom. A niesol za to dôsledky, ktoré by si mal niesť ty.
A teraz ti na výmenu ponúka svoju spravodlivosť, svoju  čistotou, svoju svätosť.
Byť ospravedlnený pred Bohom skrze vieru v Krista znamená jednoducho to, že spravodlivý Boh sa na mňa už viac  nepozerá cez stav mojej duše, ale cez Kristovu čistotu.
Keď sa ma teda raz Boh spýta, čo som priniesol, môžem povedať niečo ako napísal Pavel: Vieš Bože, všeličo som v živote dosiahol, mal by som o čom rozprávať, ale nič z toho tu pred Tebou teraz nemá cenu. Ja Ti Bože nemám čo predložiť. Som hriešny človek. Ale pozri, Bože, nie som tu sám. Je tu so mnou aj Ježiš. On zaplatil ten dlh namiesto mňa. On zomrel kvôli môjmu hriechu. A ja Mu verím.
Neviem, čo viac k tomu povedať. Lepšie to teraz už neviem povedať. Možno by som mohol použiť ešte raz použiť slová apoštola Pavla, tentokrát z listu Galatským 3:1  Ó, nerozumní Galatskí! Kto vás omámil, aby ste neboli povoľní pravde? Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného!
Ty nebuď nerozumný. Buď povoľný pravde, ktorá má moc zmeniť tvoj život.
Amen

Comments are closed.