10.2.2008, 1. Pôstna nedeľa
Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.
Mt 6:16-18
Milí bratia a sestry v PJK!
Vstúpili sme do obdobia pôstu. V našej slov. ev. tradícii však pôstu ako takému nevenujeme veľkú pozornosť. Je zvykom sa postiť možno na Štedrý deň pred Vianocami, potom na Veľký Piatok, a možno ešte niektorí pred prijímaním VP.
Má to svoje historické dôvody, prečo je u nás pôst skôr výnimkou, len príležitostne. Ale sú aj dobré dôvody k tomu, aby sme prax pôstu obnovili vo svojom živote. To, že jestvuje nepochopenie pôstu, dokonca jeho deformácie, to ešte nevylučuje jeho správne konanie s úžitkom.
Dnes je znovu akosi populárne hovoriť o pôste ako duchovnom cvičení aj v súvislosti s nekresťanskými náboženstvami a filozofiami, tiež v novinách či správach príležitostne čítame o hladovke, a samozrejme, najmä dámske časopisy budú v najbližšom období opäť venovať svoje stránky otázkam diéty, odtučňovacích kúr a pod.
O to viac je na mieste, aby sme sa pozreli k jadru biblického chápania pôstu. Prax pôstu pozná prakticky asi každé náboženstvo. Keď sa v biblii hovorí o pôste, ide zväčša o úplný pôst, nie len vynechanie nejakého druhu pokrmu, napr. mäsa, ale o úplnú abstinenciu od jedla, niekedy i pitia.
Izrael poznal a židovstvo dodnes praktizuje tzv. prikázané či výročné pôsty, ktoré sa týkajú celého národa. V prvom rade ide o Deň zmierenia, neskôr boli pridané ďalšie 4 pôsty. Všetky tieto sa nejakým spôsobom dotýkajú dejín Izraela, zvlášť nejakých tragédii v jeho histórii. Pôst sa preto prirodzene spája s pokáním, pokorou, ponížením sa pred Bohom.
Okrem toho nájdeme v Biblii aj príležitostné pôsty, či už individuálne, alebo aj kolektívne. Pôstom sa vyjadroval zármutok, skrúšenosť srdca, pokorenie sa pred Bohom. Pôst sa spája prirodzene s modlitbou, je vyjadrením prosby o pomoc k Bohu v nejakej ťažkej situácii, je vyjadrením hľadania Božej vôle a Jeho vedenia.
Veľmi ľahko človek pri pôste skĺzal do dvoch omylov – že pôstom si môžem nejako zaslúžiť Božiu priazeň, že môžem nejako akoby „prinútiť“ Boha, aby ma vypočul. Teda ide o zásluhovosť pri pôste. Toto musíme rozhodne odmietnuť, ako o tom hovorí aj Pán Ježiš.
To druhé nebezpečie je duchovná pýcha. Človek začne svoju zbožnosť vystavovať na obdiv pred druhými, začne si namýšľať, že je lepší či duchovnejší ako ostatní, ktorí sa nepostia.
A hoci aj Pán Ježiš upozorňuje na tieto nebezpečia, to nie je dôvodom, aby sme sa nepostili. Naopak, Pán Ježiš predpokladá, že Jeho nasledovníci sa postia. Všimnite si, že v našom dnešnom biblickom texte nehovorí: „ak sa postíte“, ale „keď sa postíte“. To znamená, že Pán Ježiš predpokladá, že Jeho nasledovníci sa postievajú tak, ako to bolo bežne zvykom u židov. A treba povedať, že pre židov bol pôst niečo tak samozrejmé ako modlitba, charita, návšteva synagógy a čítanie Písma.
Iná vec bol spôsob pôstu. Niektorí si prikladali extra pôsty, aby tak dali najavo svoju väčšiu zbožnosť. Napríklad medzi farizejmi boli rozšírené pravidelné pôsty v pondelok a štvrtok. Pri pôste sa postiaci obliekali do vrecoviny alebo iných šiat, ktoré mali vyjadrovať vnútorné rozpoloženie, posypávali sa popolom, čo pripomínalo človeku jeho pominuteľnosť.
Samozrejme, takýto zovňajšok okolie nemohlo prehliadnuť, zvlášť, ak tak ustrojení postiaci chodili medzi verejnosť, zahĺbení v modlitbe, tváriaci sa skormútene, nerozprávajúc s druhými. Mnohí toto obdivovali ako prejav hlbokej zbožnosti.
Ale ako som už naznačil, bolo tu nebezpečie, že sa toto stane len divadlom pre verejnosť, kde si človek nechá hladkať svoje ego obdivom druhých.
Preto Pán Ježiš hovorí prísne: nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. To neznamená, že kto sa postí, je pokrytec, ale ide o varovanie, pretože človek má vo svojej prirodzenosti sklon prekrútiť všetko tak, aby sám dostal uznanie svojho okolia. A toto je skutočne ich jediná odmena. Pred Bohom však takýto pôst nemá žiaden význam, nemá žiadnu duchovnú hodnotu.
Naopak, Pán Ježiš chce zdôrazniť, že v pôste ide o vzťah s Bohom. Ak sa postíme, postíme sa Bohu, ak sa nepostíme, je to tiež medzi nami a Bohom. Preto Pán Ježiš doporučuje navonok vôbec nedať najavo, že sa človek postí. Nech to ostane v skrytosti, je to medzi tebou a Bohom. Nie žeby vonkajšie prejavy pôstu boli zlé, ale aby sme sa nedali zviesť k domnienke, že tie vonkajšie prejavy sú dôležité.
Nie, dôležitý je Boh. Ako vo všetkom tak i v pôste. A ak sa postíš Bohu, tak Boh ti v skrytosti odplatí. Nie je potrebné, aby ľudia videli tvoj pôst. Dôležité je, aby ho videl Boh. A On sa k nemu potom aj v skrytosti prizná.
Možno aj tieto Ježišove slová sme si my evanjelici vzali k srdcu až v prehnanom zmysle, keď náš pôst je taký, že ho skutočne nikto nevidí – ani Boh – keďže sa nepostíme. J Postiť sa môžeme a máme, ale stačí, keď ho vidí a keď o ňom vie len Boh.
samozrejme, ak sa človek zdrží pokrmu, tak sa to nedá celkom prehliadnuť, ale ide o to, aby sme svoj pôst nevystavovali na obdiv pred druhými.
A teraz ešte niekoľko praktických návrhov. Pôst má ten význam, že sústreďuje našu pozornosť na Boha. Ak sa pri pôste zameriavaš na chudnutie, na pokoj svojej duše, na dosiahnutie svojich cieľov, prosto – na seba, tak sa radšej neposti, ale sa ani nemodli, lebo aj v modlitbe sa môžeš viac sústreďovať na seba ako na Boha. Ak sa teda napriek tomu modlíš, skús sa aj postiť.
Skutočne, keď sa človek postí – nech si už zvolí akúkoľvek formu, tak mu to pomáha viac si uvedomovať Boha, zvlášť ak pôst spája s modlitbou a čítaním Písma Svätého.
A ako sa prakticky postiť? Postiť sa môžeme tak, že do svojho života buď niečo pridáme alebo z neho niečo uberieme. Čo môžeme pridať? Nie, tu nejde o jedlo. Skôr o nejakú činnosť – napríklad viac času venovať modlitbe, čítaniu Biblie či pomoci druhým. Ako to však vtesnať do už tak naplneného denného rozvrhu?
No, pomocou môže byť práve to, že niečo vynecháme. Ak vynecháme nejaké jedlo, tak získame trochu času, ktorý by sme inak strávili jeho prípravou a jedením. A tých pár minút môžeme venovať práve času, ktorý trávime s Bohom.
Alebo môžeme trochu svojho času venovať pomoci druhým, návšteve niekoho osamelého, chorého a pod. Alebo sa zriekneme pozerania TV a získame času oveľa viac. Alebo sa zriekneme nákupu niektorých vecí, ktorí si inak doprajeme a ušetrené peniaze venujeme na diakoniu, charitu a pod.
Možností a foriem je mnoho. Podstatou však je vždy zamerať svoj život viac na Boha. A keď sa postíme ako kresťania v tomto období pred Veľkou Nocou, tak je prirodzenou súčasťou pôstu aj rozjímanie nad tým, čo pre nás urobil Pán Ježiš, keď nastúpil cestu ku krížu.
Skúsme preto toto pôstne obdobie využiť na to, aby sme svoj duchovný zrak zamerali viac na Boha, na Pána Ježiša. Aby sme viac času strávili v Jeho blízkosti a učili sa žiť viac v Jeho prítomnosti. Nestavajme si veľké ciele. Konajme v tichosti a skrytosti, pred Bohom a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.
Amen
