Neprehliadni

Priblížiť sa ku Kristovi

1. Nedeľa pôstna, 21.2.2010

Mt 4:1-11

Milí bratia a sestry skrze vieru v PJK!
Chcem hneď v úvode začať otázkou. Chcem sa spýtať, aký bol dôvod toho, že ste dnes tu? Dôvody môžu byť rôzne – rodičia ma prinútili, manželka ma donútila, lebo sa patrí, vždy chodím… toto nie sú veľmi dobré dôvody.
Vieš, Boh nepotrebuje tvoju účasť na službách Božích. Boh si nepíše našu dochádzku. U Boha nie sú žiadne „cvakačky“ ak vo fabrike. Tým, že si tu, nerobíš Bohu žiadnu láskavosť.
Môžu byť aj iné: napríklad – chcem duchovne rásť, napredovať. Chem viac poznať Boha. Chcem sa viac k Bohu priblížiť, chcem byť viac tým, čím ma Boh chce mať…. Toto sú iste lepšie dôvody.
Ak si aspoň na jednu z týchto otázok odpovedal kladne, tak si tu na správnom mieste. Pozrime sa spoločne dnes na príbeh Ježišovho pokúšania na púšti. Je to pre väčšinu zrejme dostatočne známy príbeh. Možno až tak známy, že už vopred vieme, o čom bude kazateľ hovoriť.
Nechcem však dnes detailne rozoberať jednotlivé pokušenia, ktorými bol ježiš pokúšaný. Ani Jeho odpovede. Chcem sa viac zamerať na samotného Pána Ježiša. Nechcem, aby sme rozmýšali len o Jeho múdrych slovách, ale aby sme rozmýšľali o Ňom samom.
Keď ako kresťania hovoríme, že chceme rásť v Kristovi, tak tým myslíme, že sa chceme Jemu viac podobať. Keď hovoríme, že chceme rásť s Kristom, tak tým myslíme, že sa chceme od Neho učiť, a tak duchovne napredovať. Aj dnes máme k tomu príležitosť.
Začiatok tejto udalosti nám evanjelista Matúš opisuje takto: Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol.
Ešte predtým, ako Pán Ježiš začal verejne pôsobiť, strávil 40 dní na púšti v pôste. Hm, napadlo mi, keby toto bola podmienka k tomu, aby bol niekto farárom, že musí pred vysviackou stráviť 40 dní v púšti postením, koľko by vôbec bolo farárov…
Tu však čítame jasne, že to bol Duch, Duch Boží, ktorý viedol Ježiša na púšť. Nevieme, čo to presne znamená, že „Ho Duch viedol“. Iste to nebolo „za ručičku“, ako keď matka vedie svoje dieťa. Možno to bolo len akési nutkanie, možno impulz, v ktorom Ježiš rozpoznal pobádanie Božieho Ducha.
V Biblii neraz 40-tka zohráva význam v duchovnom živote jednotlivcov či národov. Za všetky spomeniem aspoň 40 dní, ktoré strávil Mojžiš na Sinaji v rozhovore s Bohom, a potom mu Boh zjavil Desatoro. Alebo 40 rokov na púšti, ktoré strávil Izrael putovaním. A tu máme 40 Ježišových dní.
Aj pôstne obdobie, do ktorého sme vstúpili, má 40 dní. Je to symbolické číslo. Je to viac ako mesiac. Je to jednoducho veľa času, ktorý však môže aj rýchlo ubehnúť. Ale ak máte tých 40 dní stráviť bez jedla, myslím, že je to viac než dosť dlho.
Chcem sa pri týchto veciach ešte chvíľu zdržať. Skúsme spolu uvažovať. Prečo potreboval Ježiš stráviť 40 dní na púšti v pôste? V modlitbe a rozhovore s nebeským Otcom? Veď bol Božím Synom! Vari nebol dosť duchovný? Vari nemal jasno v tom, aká úloha Ho čaká? Pochybujem, že toto boli dôvody.
Pán Ježiš bol dosť duchovný. Bol duchovnejší ako ktorýkoľvek iný človek. Už ako 12-ročný vedel veľmi jasne, že On „má byť vo veciach svojho nebeského Otca“. Už ako dieťa prevyšoval mnohých múdrosťou a poznaním Písma Svätého.
Pochybujem, že by Mu mama, Mária, nepovedala o anjeloch a zjaveniach, ktoré sprevádzali Jeho narodenie. Mne mama rozpáravala, aký bol deň, keď som sa narodil, aké počasie a pod. Vari by Mária nehovorila svojmu Synovi o niečom takom mimoriadnom ako boli anjeli, pastieri, mudrci s darmi, a pod.?
Iste to nebolo v tom, že by Ježiš potreboval nejaké osvietenie, ako ho hľadal Budha.
Matúš nám zaznamenal, že Ho Duch viedol na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Bola to určitá skúška. Pokúšanie je vždy aj skúškou. A každá skúška skrýva v sebe aj pokušenie.
Prečo to takto rozoberám? Pretože možno aj ty sa nachádzaš – obrazne povedané – uprostred takých nejakých 40 dní. Dní skúšok a pokúšania. To, že je niekto Boží, neznamená, že by bol ochránený pred skúškami a pokušeniami.
Ježiš bol viac Boží ako ktokoľvek iný. A predsa musel čeliť ťažkým skúškam. Ak si a chceš byť Boží, tak sa nediv, ak prichdázajú skúšky a pokúšania. A práve tu môžeme vidieť v Pánovi Ježišovi príklad toho, ako v takýchto chvíľach obstáť. O chvíľu budeme ešte o tom hovoriť.
Ale môže byť aj iná tvoja situácia. Už som hovoril že sme vstúpili do 40 dňového obdobia pôstu, tak je to označené v liturgickom kalendári. Možno aj teba Boží Duch chce niekam počas týchto dní viesť. Nemusí to byť zjavenie vo sne, ani hlas z neba. Oveľa pravdepodobnejšie to bude len ako určité pobádanie. Duch Boží ťa pozýva, aby si vstúpil do užšieho vzťahu s Bohom skrze Pána Ježiša. Tak sa tomu nebráň a vydaj sa na tú duchovnú cestu, hoci by to bolo aj – obrazne povedané do púšte.
My máme takú predstavu, že to duchovné vyzerá tak, že speivajú anjeli, hrá nebeská hudba a je nám pritom fajn. Ale to môže byť presne naopak. Môže to byť ako chodenie púšťou o hlade.
Mnohí kresťanskí mystici a myslitelia hovoria, dokonca aj ľudí, čo poznám, že mali možnosť stráviť čo len jeden deň v púšti, že tam na ich živote Boh pracoval.
Ale púšť je obrazom. Nemusíte teraz utekať kupovať letenku niekam do púšte. Púšť je obrazom života. Niekedy náš život vyzerá ako na púšti. Cez deň horúčava, v noci mráz, pustanina bez života, ťažoba…
Ak sa nachdázaš v takomto období života, tak to neber ako tragédiu ale ako príležtosť k tomu, aby na tebe Boh pracoval. Ak Ježiš potreboval prejsť púšťou, potrebuješ to aj ty.
Všimnime si ešte jeden detail na Ježišovi. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. To nebol ramadán, kedy sa moslimovia cez deň postia, ale v noci môžu jesť. On sa postil 40 dní a nocí. A samozrejme, nakoniec vyhladol. Mne stačí jeden – dva dni nejesť… Viem, čo je to hlad.
Chcem povedať, Pán Ježiš bol skutočný človek. Podliehal tým istým metabolickým procesom ako ktokoľvek z nás. On nebol anjel, ani duch či prízrak, ale skutočný človek. Keď sa Boh stal v Ježišovi člveokom, tak to bolo naozaj, na 100%. Boh sem neprišiel zahrať nám divadielko, ale bolo to skutočné.
Ak si ty hladný, ak je ti zima alebo horúco, ak je ti smutno, ak sa cítiš sám… tak Ježiš to pozná. On to zažil. A rozumie ti.
Samozrejme, keď naše telo je slabé, aj naša duša je unavená a duch skleslý. Nečudo, že prídu pokušenia.
Nebudeme ich dnes podbrobne rozoberať. Skúsme si vziať len toto poučenie do života. Pokušenie či skúška, nepríchádza len jedno. Sú aj dve aj tri. To číslo 3 je opäť aj symbolické. Ale každopádne, ak je skúšok viac, nemusí nás to prekvapovať. Ak prejdeme víťazne jedným pripravme sa na ďalšie. Život je boj. A ten duchovný život je duchovný boj. Kým sme tu na zemi, bude to tak. Niekedy sú aj prestávky, aj chvíle oddychu a občerstvenia, a je to len prestávka medzi dvoma zápasmi.
Teraz asi mnohí žijeme aj olympiádou. To nám dáva krásne príklady. Nestačí vyhrať len jeden zápas. Niekedy je prestávka medzi zápasmi dlhšia, inoked kratšia. Ale niet sa čo vyhovárať, Zápas treba vyhrať. Na druhej strane, netreba sa trápiť, čo bude o 5 dní. Treba sa sústrediť na ten, čo je najbližšie. Mne to veľmi pripomína to, čo nás učí aj Biblia.
Pokušenia a skúšky sú v našom živote istou skutočnosťou. S tým treba počítať. Ako v tom obstáť? Ako v tom obstál Ježiš? Aha, samozrejme, On reagoval Božím slovom. Na každé pokušenie odpovedal citátom z Písma Svätého. Len pre zaujímavosť, bola to všetko zo Starej zmluvy, pretože Nová vtedy ešte nebola.
V tom je veľmi jednoduché a veľmi jasné poučenie. Poznanie Písma Svätého, Biblie je veľkou zbraňou v duchovnom boji. Tak ako biatlonisti musia nabehať určité kilometre a nastrieľať isté množstvo rán, aby sa vôbec mohli postaviť na štart, alebo hokejisti absolvovať svoje tréningové hodiny, tak je to aj v živote.
Ono, zdá sa, že sa to dá oklamať. Omyl. Nedá. Ako trénuješ, tak hráš. Ako si pripravený, taký je výsledok zápasu. Teraz nehovorím o športe, ale o tvojom i mojom živote.
Pomaly to skúsim všetko zhrnúť. Či vidíš svoj život ako na púšti, alebo nie, skús toto pôstne obdobie využiť. Je to príležitosť k tomu, aby si sa priblížil k Bohu. To nie je len obdobie cirkevného roku, ktoré zaznamenáme v kalendári. Je to dar, ktorý ti dáva Boh, a môžeš ho využiť.
40 dní je symbolická doba. Nemusíš sa postiť celý čas, ale využi tých cca40 dní na to, aby si viac poznával Krista. Tak, ako sme sa dnes mohli od Neho niečo naučiť, ako prechádať cez pokušenia, tak sa od Neho môžeme učiť každý deň.
Nehovorím: viac sa modli, viac čítaj Bibliu, viac, viac, viac… a ešte viac… nikdy nie je dosť… hovorím, poznávaj Krista – ak ti k tomu pomáha modlitba, modli sa, ak Biblia, čítaj ju, ak spoločenstvo, tak vyhľadaj spoločesntvo, ak počúvanie duchovnej hudby, tak počúvaj, spievaj… ak služba, tá iste áno, tak slúž…
Pri východe zo sály, je na plagátiku niekoľko tipov, čo môžeš robiť. Prečítam ich aj teraz. Ty porozmýšľaj. A nechaj sa viesť tam, kam ťa pobáda Boží Duch.

Vo vzťahu Ty a Kristus

  • * Oddeľ si čas na pôst (1x týždenne, alebo aspoň 1x počas pôstu)
  • * Oddeľ si o niečo viac času na modlitbu a čítanie Biblie
  • * Prečítaj jednu kresťanskú knihu. S niekým sa o nej porozprávaj.

Vo vzťahu k spoločenstvu

  • Prichádzaj pravidelne na služby Božie
  • Príď na niektorú z aktivít v cirkvi, kam obvykle nechodíš
  • Zapoj sa do nejakej skupinky – dorastu, mládeže, rodín, starších…

Vo vzťahu k okolitému svetu

  • Povedz niekomu o tom, čo pre Teba znamená Kristus
  • Pozvi niekoho na niektorú z akcii, ktoré sú v cirkevnom zbore.

Vyber si z tohto zoznamu hoci len 3 veci, a skús ich aplikovať do života. Neskúšaj robiť všetko. A určite nie naraz. A nezabudni – nejde tu o to, čo robíš, ale G Koho tým spoznávaš. Boh ťa žehnaj.

Amen

Comments are closed.