Neprehliadni

Spasenie, milosť a dobré skutky

22.7.2007, 7. nedeľa po Sv. Trojici

téma 3: Nový život – Spasenie, milosť a dobré skutky

„Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží;  nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.  Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.“ Ef 2:8-10

Milí bratia a sestry v PJK!
Dnes sa budeme zaoberať témou, ktorá je najdôležitejšia v našej kresťanskej viere. Na tom stojí a padá celý náš kresťanský život. Budeme hovoriť o tom, ako sa to udeje, že sme spasení, zachránení zo svojich hriechov. Budeme hovoriť o vzťahu milosti a dobrých skutkov.
Sú tu dve nebezpečia a my máme tendenciu upadnúť do jedného z týchto dvoch omylov. Jeden omyl spočíva v tom, že aj keď navonok sa priznávame k spaseniu z milosti, v skutočnosti fungujeme, akoby sme boli spasení zo zákona. Chýba nám istota spasenia, chýba nám radosť z detinstva Božieho. A tam potom nastupuje istota zo skutkov a spasenie zo skutkov. Ale skutky nám nemôžu poskytnúť pevný základ života. Lebo ak poskytujú, tak sme nepochopili ešte stále hĺbku a vážnosť svojho hriechu.
Druhý omyl je v tom, že sa necháme ukolísať tým, čo nazývame Božou milosťou. Veríme v tzv. „lacnú milosť“. Veriť nás nič nstojí, žijeme si po svojom a nedbáme na Boží zákon – veď sme spasení z milosti! Všetko bude nakoniec prepáčené a pardónované, tak načo to preháňať s pobožnosťou? Stačí prísť do kostola, aj to nie vždy, stačí prísť 1-x  do roka na spoveď, stačí dať dieťa pokrstiť, žiadne iné povinnosti nevidíme… Takýto prístup nielenže je urážkou Boha  a braním Jeho milosti na ľahkú váhu, ale tento prístup vytvára ten dojem, že evanjelická viera je tá „ľahšia“, kde nie je toľko povinností a príkazov ako u inej viery. Ale aj toto je hrubý omyl.
Apoštol Pavel píše: Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. Toto je ako téza, ako určitá pravda, nad ktorou sa zamyslíme. Rozoberieme si ten text po častiach, a keďže táto veta je východisková pre naše dnešné rozmýšľanie, pozrieme sa na ňu ešte bližšie.
Sú tu 3 kľúčové pojmy, ktorým potrebujeme správne porozumieť: milosť, spasenie a viera. Poviete si, čo na tom nerozumieme? To je predsa jasné! Áno, tieto pojmy sú nám veľmi známe, v cirkvi ich počúvame vo všetkých pádoch, ale – práve to pre nás môže byť prekážkou pre ich správne pochopenie. Sú nám tak známe, že sa už ani nezamýšľame, čo vlastne znamenajú. A zase, pre tých, čo sú mimo cirkvi, čo tieto pojmy znamenajú? Pre nich sú neznáme, nepoznajú ich význam, ako je používaný v Biblii. Preto to stojí za to sa pri nich zastaviť.
Milosť. Čo je to milosť? Skúste sami pre seba teraz opísať ten pojem, to slovo bez toho, aby ste použili slovo milosť, milostivý a pod. …pauza
Bolo to ľahké? Nie som si taký istý. Niekto raz definoval pojem milosť ako „nedostať to, čo si zaslúžime“. Je to pojem v tomto prípade prevzatý zo súdneho prostredia. Zločinec si zasluhuje trest, ale je mu udelená milosť. Nedostal to, čo si zaslúžil, nebol potrestaný. To je milosť. A v tomto význame je tento pojem používaný, keď opisuje, ako sa Boh zachoval voči nám.
My sme pred Bohom ako zločinci. Zhrešili sme a teda si zasluhujeme trest. Ale tento trest nám Boh nakoniec neudelil. Dal nám milosť.
Milosť môžeme opísať aj ako nezaslúženú priazeň, ktorú nám Boh prejavil. Milosť teda vo svojej podstate vylučuje akékoľvek vlastné zásluhy. Milosť nie je daná tomu, kto si ju zaslúži, ale tomu, kto si ju nezaslúži. Lebo ak je niekto dobrý, tak nie je zločincom. Ak mi niekto dáva milosť, tak som v jeho očiach vinník, previnilec.
Hneď pri tomto prvom pojme sme konfrontovaní s tým, ako sa vlastne pozeráme na seba a ako sa na nás pozerá Boh. Aj keď v týchto veršoch nie je priamo spomenutý hriech, predchádzajúce verše ho veľmi podrobne opisujú.  A ja tie verše pre nás teraz pripomeniem, ako sme ich počuli v epištole:
Tak (naplnil) aj vás, mŕtvych pre vlastné prestúpenie a hriechy, v ktorých ste kedysi žili primerane veku tohto sveta, podľa kniežaťa mocností vzduchu, ducha pôsobiaceho teraz v neposlušných synoch.
Medzi nimi sme aj my všetci žili kedysi podľa žiadostí svojho tela, vykonávali vôľu tela a myšlienok a boli sme od prírody deťmi hnevu ako aj ostatní. (Ef 2:1-3).
Zásadná otázka: Spoznávaš sa v tomto opise? Je, resp. bola toto pravda aj o tebe? Spýtam sa takto: Je v tvojom živote hriech? Prestúpil si Boží zákon? Žiješ tak ako žije tento svet? Prispôsobuješ sa svojim životným štýlom hodnotám dneška? Žiješ podľa žiadostí svojho tela? Inými slovami: sú tvoje vlastné chúťky, túžby, tvoje vlastné myšlienky to, podľa čoho sa riadiš? Ak si aspoň na jednu otázku z tohto odpovedal „áno“, tak si mŕtvy v hriechu ako o tom hovorí Pavel.
A ja vám poviem, že bez Božej milosti, o mne platí nie jedna vec z tohto výpočtu, ale všetky. Možno navonok by niekto o mne aj povedal, že som celkom slušný človek, ktorý sa snaží žiť poriadny život. Nikoho som nezabil, nikoho som neokradol, nesmilnil som, neopíjal som sa, atď., a predsa som hriešny. Tu Pavel nehovorí o nejakých veľkých hriechoch, ktoré možno merať, ale hovorí o našich vnútorných postojoch a motívoch.
A my ľudia sme majstri v maskovaní svojich vnútorných motívoch. Navonok sa vieme tváriť i pobožne, i slušne, ale vo vnútri je plno špiny a hriechu.
Vidíte, že milosť a hriech spolu veľmi úzko súvisia. Sme skrz naskrz hriešni, a preto sme odkázaní na Božiu milosť. Milosť nie je niečo, čo trochu doplní, vylepší náš život, je to niečo, čo ho zachráni od záhuby.
Prednedávnom preletela médiami informácia, že Paris Hilton bola odsúdená na niekoľko dní do väzenia. A sama o tom povedala, že to boli najstrašnejšie dni v jej živote. Myslela si, že ako celebrite, ako boháčke sa všetko prepečie. Ale sudca jej nedal milosť, dokonca jej trest ani nezmiernil, nemohla sa sama vykúpiť z toho prečinu, ktorý spravila. Bola odsúdená. Jej život sa na pár dní úplne zrútil a zásadne zmenil.
A to je aj náš prípad. My si tiež o sebe vo vnútri myslíme, že sme také „hviezdy“, dosť dobrí na to, aby nás trest obišiel, dosť dobrí na to, aby sme sa z neho vykúpili sami, aby Boh zobral do úvahy nejaké poľahčujúce okolnosti.
Ale nie! Ten sudca bol spravodlivý a neoblomný. Kiežby naše súdnictvo malo takých charakterných sudcov, ktorý sa nesklonia pred peniazmi a slávou hviezd a politikov!
A Boh je tiež spravodlivý sudca. Nemôže prehliadnuť hriech. Musí uplatniť trest. A predsa dáva milosť. Ako to? Na základe čoho? Aj keď to v našom verši nie je výslovne spomenuté, v ďalšej časti tých predchádzajúcich veršoch sa píše vyslovene o Kristovi. 3x sa tam spomína, že Boh nás „obživil s Kristom“, nás duchovne „vzkriesil s Kristom“, a „v Kristu Ježiši nám ukázal …nekonečné bohatstvo svojej milosti“.
A tak hovorenie o milosti nemôžeme oddeliť ani od Krista. Lebo ako o tom hovorí Biblia, „Ale On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.“ (Izaiáš 53:5).
Toto je Božia milosť. Až keď pochopíme vážnosť hriechu, pochopíme aj veľkosť a dôležitosť Božej milosti. Prosím vás, nech sa fráza „sme spasení z Božej milosti“ nestane ľahkou vetou v našich ústach. To je veľmi vážna vec.
Spasenie je ďalší pojem. Je to cirkevné slovo a v bežnej slovenčine by sme ho mohli plne nahradiť slovom „záchrana“. Ja preto aj často nahrádzam slovo spasenie slovom záchrana. To slovo „spasenie“ niekedy znie príliš „nebesky“, príliš duchovne a vzdialene od našej bežnej reality.
Ale pritom ide o niečo veľmi konkrétne. Pán Ježiš Kristus nás zachránil od trestu, zachránil nás  konkrétneho hriechu, z konkrétnej poviazanosti. Tá záchrana sa týka už nášho života tu na zemi a bude mať potom naplnenie vo večnosti.
A ešte je tu jeden pojem – viera. O viere som už viackrát hovoril, preto nepoviem nič nové, len pripomeniem. Nejde tu o vieru v zmysle vierovyznania, konfesie, ani len o osobné rozumové presvedčenie, ale ide o o osobný vzťah viery, teda dôvery.
Tvoja konfesia, príslušnosť k cirkvi ťa nezachráni od večného trestu, ani len rozumové presvedčenie o Bohu ťa nespasí. Zachráni ťa jedine spoľahnutie sa na Ježiša. To je viera, o ktorej je tu reč.
Inými slovami: to, či raz obstojíš pred Bohom nezakladáš na svojich vlastných zásluhách, nespoliehaš sa na svoj dobrý život, alebo čokoľvek iné, ale za základ svojho spasenia považuješ jedine a výlučne zásluhy Pána Ježiša Krista.
Aby to bolo každému jasné, aj Pavel to považoval za potrebné ešte zdôrazniť, keď píše: „nie sami zo seba“ ..“nie zo skutkov“. Ja sa nevyhnem večnému trestu sám zo seba, nevyhnem sa mu na základe svojich skutkov, čo ako dobrých a chvályhodných. Je nám to jasné, že to Pavel až 2x zdôraznil? Nie zo seba, nie zo skutkov! Je to dar Boží, píše. Jasnejšie sa to už ani nedá povedať.
Ak je niečo darom, tak je to dané bez zásluh. Ak je to za zásluhy, už to nie je dar, ale odmena. Ak chceš spasenie ako odmenu za svoj život, si odkázaný sám na seba a na svoje skutky. Ak ho však chceš prijať ako dar od Boha, zabudni na svoje skutky, na svoje zásluhy, na samého seba, a spoľahni sa jedine na Ježiša, na Jeho život, na Jeho zásluhy, na Jeho skutky.
Nemôžeš chcieť jedno i druhé. Nemôžeš sedieť v dvoch autách naraz. Buď sa vezieš po svojom, alebo nastúpiš do toho Ježišovho.
A teraz prichádza ešte jedna vážna otázka: A čo teda naše skutky? Ak toto prijmem, nestanú sa skutky zbytočnými? Áno, tvoje skutky sú „zbytočné“ ohľadom tvojej spásy, lebo ona sa nezakladá na tvojich skutkoch, ale na Ježišovom skutku.
Ale skutky nie sú zbytočné z pohľadu tvojho nového života s Kristom. Ako kresťan práve svojim novým spôsobom života, ktorý je pravým opakom toho, ako Pavel opisuje život bez Boha, potvrdzuješ, že si Božie dieťa. Tvoj nový život, tvoje skutky sú výsledkom spasenia, nie jeho dôvodom.
Inými slovami: Nie som spasený, pretože konám dobré skutky, ale: konám dobré skutky pretože som spasený.
A tak sa ťa spýtam veľmi prakticky: Prečo sa snažíš žiť dobrý život? Prečo sa snažíš konať dobré skutky? Aby si bol spasený, alebo preto, že už si spasený?
Pavel končí túto časť tým, že hovorí, že skrze Pána Ježiša Krista nás Boh akoby znovu stvoril – a to práve k dobrým skutom. Na tomto mieste sa ukazuje, že náš preklad Biblie tu nie je celkom dobre zrozumiteľný. Iné preklady Biblie tu správnejšie prekladajú, že tieto dobré skutky Boh už vopred pre nás pripravil.
Inými slovami, Boh pre každého z nás pripravil množstvo dobrých skutkov, ktoré sú súčasťou Jeho dobrého plánu s naším životom. A my ich môžeme a máme konať, napĺňať, keď sme skrze vieru z Božej milosti boli skrze Pána Ježiša Krista stvorení ako Božie nové dielo.
Jemu za to chvála a vďaka a my tak žime a tomuto verme. Amen.

Comments are closed.