Do not miss

Štedrý večer 2007

24.12.2007

„…lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“                                                              Lk 2:11

Milí bratia a sestry v PJK, vážení hostia, milí priatelia!

Dnešný večer patrí medzi najkrajšie večery v roku. Zároveň je to aj jeden z najsmutnejších večerov. Je to chvíľa, kedy sa aspoň na okamih akoby zastavil v nás čas a pozeráme na život inými očami. Aké sú tieto Vianoce pre teba?
Tam, kde sú deti v rodine malé, tam akosi prirodzene je prítomná aj radosť a nadšenie, ktoré patrí neodmysliteľne k detstvu. Niektorí možno slávite tohtoročné Vianoce obohatení o nového člena rodiny. Je tu niekto, o kom ste možno ešte pred rokom ani netušili, že tu bude a aký bude. A tak si to bábätko môžete dať pod stromček, aby ste si uvedomili, aký dar máte v tom dieťati.
Vlastne, tak by sme sa mohli celá rodina naskladať pod stromček, pretože mať niekoho nablízku je jeden z najväčších darov, ktoré tu na zemi máme.
V iných rodinách, však práve pre túto istú príčinu, sú tieto Vianoce o to smutnejšie. Sú to možno prvé Vianoce bez niekoho, kto tvoril neoddeliteľnú súčasť vášho života. A dnes je jeho miesto pri stole prázdne. A prázdno je nielen pri stole, ale najmä pri srdci. Aj toto sú Vianoce.
Ak sú však Vianoce len toto, tak to je málo. Tá radosť je prchavá a ľahko sa rozplynie v každodennosti všedného dňa. A smútok? Ten môže zostať ako otvorená nezacelená rana, ktorú si neustále budeme nosiť so sebou.
Vianoce sú iste viac ako len prchavý pocit, ako hnutie citu, ktoré pominie tak ako dohorí sviečka.
Tá prvá vianočná noc, keď pastieri na poli pásli svoje stádo na betlehemských poliach, sa navonok neodlišovala od iných nocí. Tí pastieri mali za sebou bežný pracovný deň. A teraz, unavení po práci, možno pri ohníku oddychovali, viedli medzi sebou typicky chlapské reči, možno i niečo popíjali, neviem. A tu zrazu ich niečo vyruší.
Zjavenie anjelov ich riadne vydesilo, takže to prvé, čo anjel Pánov povedal, muselo byť: „Nebojte sa…“ Bola to chvíľa, kedy sa miešalo  sväté s nesvätým, nadpozemské s rýdzo pozemským.
Túto zvláštnu situáciu prežiarila zvesť: narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.
Ponecháme teraz bokom fakt, že anjel nešiel túto novinu ohlásiť do teologickej akadémie v Jeruzaleme, ani na dvor kráľa Herodesa, dokonca bol z hry vynechaný aj rímsky cisár. neviem, či je to prejav Božieho zmyslu pre humor, alebo to len potvrdzuje fakt, že Boh skutočne koná inak, ako by sme my očakávali.
To podstatné však je to, čo sa v tú noc stalo. …narodil sa vám dnes… Spasiteľ.
Ponechajme aj my teraz bokom naše vlastné starosti i radosti. Nepokoje i očakávania a zastavme sa na chvíľu pri týchto slovách.
Ježiš, ten prorokmi predpovedaný Kristus – Mesiáš sa narodil. To je to prvé dôležité, čo Boží posol hovorí. Narodil sa – to znamená, že Boh k nám neprišiel na oblakoch, ani na lietajúcom tanieri, ale ako človek, ako jeden z nás.
Asi nikdy nebudem mať dosť opakovanie tejto informácie – to že Ježiš prišiel ako človek, so všetkým, čo k takému pôrodu a životu človeka patrí, to je dôkaz Božieho záujmu o človeka. Je to dôkaz Jeho lásky. Boh nezostal tróniť „tam hore“, ale sklonil sa k nám dole. Nezostal ako ten, ktorý len dáva pokyny a potom vyhodnocuje ich plnenie, ale sám sa stal služobníkom, jedným z posledných na spoločenskom rebríčku.
Narodenie Ježiša ako človeka tiež znamená, že On nie je nejakou mýtickou bytosťou, ktorej pôvod je niekde v nedohľadne, ale prišiel v konkrétnom čase a priestore medzi nás. Ježiš nie je len nejaká idea, nejaký symbol, nejaký duchovný princíp, ale konkrétna osoba z mäsa a kostí, skutočný človek, ktorého pozemský život bol ohraničený časom a priestorom rovnako ako život kohokoľvek z nás.
Narodenie dieťaťa je istotne radosť. A tí, ktorí zvonku pozerajú na narodenie dieťaťa v nejakej rodine, tak sa tiež síce z toho do nejakej miery tešia, ale až tak sa ich to netýka. Dieťa sa vždy rodí niekomu, koho sa to potom týka veľmi, ale ostatní na to hľadia akoby zvonku. Tí ostatní sú síce ušetrení tým pádom aj mnohých starostí, ktoré prináša rodičovstvo, ale sú aj ochudobnení o radosti, ktoré k tomu neodmysliteľne tiež patria.
Pastieri prežili vianočnú radosť preto, lebo uverili tomu slovku „vám“ v anjelovej vete: narodil sa vám. Mnohí ľudia aj dnes pozerajú na narodeného Ježiša len tak akoby zvonka. Neprežívajú to tak, že by sa Ježiš narodil aj pre nich. Nech sa radujú z toho tí, ktorých sa to týka, ale mňa sa to predsa netýka, povie si nejeden.
Ono však práve v tom je ten kľúč k vianočnej radosti – keď pochopíš, e On sa narodil aj pre teba, aj kvôli tebe.
Pre tých pastierov vtedy to tam bolo doslovne „dnes“, ako povedal anjel. My si túto udalosť dnes akoby sprítomňujeme, keď o tom hovoríme. Vianoce sú ako taká narodeninová oslava, keď si pripomíname Ježišovo narodenie akoby to bolo dnes.
Ale ide tu aj o čosi viac. Tento deň môže byť zároveň dňom, kedy po prvýkrát pochopíš, že On sa narodil skutočne pre teba. A On sa môže narodiť dnes v Tvojom srdci.
Čo to znamená? Jednoducho to, že urobíš vo svojom srdci miesto pre Ježiša. Že nebudeš na neho už viac pozerať len tak „zvonku“, ako na niekoho, kto sa ťa netýka. Ale uveríš, že On sa narodil, aby bol Tvojím Spasiteľom.
To je to posledné dôležité, čo oznamoval Boží posol pastierom. Slovo „spasiteľ“ znamená „záchranca“. Akým záchrancom je Ježiš? Akú záchranu ja vlastne potrebujem? Akú záchranu potrebuješ ty?
Veľmi ma tu inšpirujú nedávne udalosti, ktorých sme svedkami, a ktorých význam ešte ani celkom nevieme doceniť. Myslím tu na otvorenie hraníc v rámci schengenského priestoru. Zrazu sú hranice len myslenými čiarami, ktoré kreslíme na mape, ale v reálnom priestore prestávajú jestvovať. Akosi sme si zvykli, že krajinu od krajiny delia ploty, a ak nie ploty, tak aspoň pohraničiari dozeraj na to, aby sme tu nepobehovali hore-dole ako zajace.
Ale teraz zrazu môžeme cez hranice prechádzať slobodne ako ten zajac, či chrobáčik alebo vták.
Ako hovorím, navonok sa možno pre nás ešte akoby nič nezmenilo, ale vo vnútri môžeme už nosiť vedomie väčšej slobody. A ak Boh dá, že pôjdeme najbližšie cez hranice, tak si ten pocit aj naplno vychutnáme. Môžeme prejsť naprieč prakticky celou Európu ak slobodní ľudia.
A aj keď niektorí politici, čo dnes oslavujú vstup do „schengenu“, si ani nevšimli november v ´89, my vieme, čo znamená rozdiel medzi slobodou a neslobodou a nemali by sme na to nikdy zabudnúť. keby nebol rok ´89, tak by sme určite neboli dnes tu. Je veľmi pravdepodobné, že mnohí by ste neboli ani inde na bohoslužbách zo strachu, ké problémy vám to môže priniesť v práci. A niektorí by tu dnes večer neboli, pretože by boli možno práve vo vyšetrovacej väzbe alebo vo výkone trestu ako prenasledovaní pre svoje otvorené svedectvo viery. A určite by sme neboli na tomto mieste, pretože toto miesto by bolo ešte stále miestom ideologického pôsobenia tej jedinej správnej strany.
Ak dnes začínajú Vianoce, tak si môžeme uvedomiť aj dar slobody, ktorý nám bol daný. Toto všetko však, o čom som teraz hovoril, je stále len sloboda politická či spoločenská. Vianoce sú však predovšetkým o dare slobody osobnej, vnútornej. Vianoce sú o slobode od hriechu, od viny. Vianoce prinášajú dar očisteného svedomia, odpustenia a nového začiatku pre všetkých, a tu pozor, pre všetkých, pre ktorých je narodený Ježiš Spasiteľom – Záchrancom.
Toto sú tie Vianoce, keď skrze narodeného Pána Ježiša Krista objavíš skrze vieru v Neho Boží dar slobody pre tvoj život.
Čistý Ježiš sa narodil do špiny betlehemskej maštale a bol zvestovaný špinavým, spoteným a zaprášeným pastierom.
Aj dnes Ježiš prichádza do špiny tohto sveta, doprostred špiny tvojho života, aby tam priniesol očistenie, odpustenie a nový život skrze vieru v Neho.
Toto sú Vianoce. Z tohto sa tešme a toto oslavujme, dnes i po všetky ďalšie dni, ktoré nám Pán Boh ešte dá.
Amen.

Comments are closed.