Neprehliadni

Vzdať sa hriechu

22.3.2009, 4 Nedeľa pôstna

Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou.
Židom 12:1

Milí bratia a sestry v PJK!

V tomto pôstnom období je tu jednou z nosných tém na našich službách Božích to, čoho sa môžeme a máme vzdať pre Krista. Vzdať sa niečoho? To mi nie je celkom po vôli, to mi nie je prirodzené.
Ľahko sa vzdávam toho, čo nepotrebujem, alebo toho, čo nemôžem použiť. Ale vzdať sa niečoho, čo mi prináša potešenie, čo je príjemné… hm, prečo by som to mal robiť?
Je taký rozšírený, ale pomýlený názor medzi mnohými evanjelikmi, že keďže sme spasení z milosti, nemá zmysel, aby sme sa zaťažovali myšlienkami pôstu, odriekania… a kresťanskej disciplíny vôbec.
Je síce pravdou, že naše spasenie sme dostali darom od Pána Ježiša Krista, celkom bez našich zásluh, nič k tomu nemôžem pridať, ani to nijako vylepšiť. Boh skutočne nepotrebuje moje úsilie, moje dobré skutky, moje odriekanie, pôsty atď.
Otázkou však je, 1. či to ja nepotrebujem? A ako sa poznám – určité cvičenie sa v kresťanskej disciplíne potrebujem. A po 2. Ako odpovieš svojim životom na to, čoho sa Kristus vzdal pre teba? Dajme si pozor, aby sme nebrali Božiu milosť na ľahkú váhu.
Keď chcem dnes spolu s vami rozmýšľať o hriechu, chcem tak robiť v širších súvislostiach. V našom dnešnom biblickom texte sa hovorí: zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva.
Obyčajne uvažujeme o hriechu v kategóriách „dobrý – zlý skutok“. Ale hriech je oveľa vážnejší problém, ako naše jednotlivé činy či výčiny J.  To dnes veľmi cirkevne znejúce slovo „hriech“ doslova znamená „zísť z cesty“, „minúť sa cieľa“. Majme toto na pamäti.
Ak si svoj život predstavíme ako cestu, na ktorej kráčame odniekiaľ niekam, tak hriech je potom všetko, čo nás odvádza od cieľa nášho života; hriech je každé zídenie z tejto cesty.
Ak máš pocit, že momentálne sa len tak bezcieľne túlaš, alebo dokonca blúdiš a nevieš nájsť ten správny smer (prečo mám od istého času isté zábrany použiť v kázni toto slovo? J), alebo máš pocit, že sedíš niekde pri ceste, dobitý, doráňaný, alebo jednoducho unavený, pričom ostatní, zdá sa, majú kam ísť, tak vedz, že za týmto všetkým je hriech –  stratil si cieľ, minul si ho, zišiel si z cesty.
Pisateľ nášho dnešného biblického textu to vyjadruje slovami „ťarcha“ a „hriech“. Budeme o tomto teraz viac uvažovať, ale ešte predtým sa chcem pristaviť pri otázke: A čo ma má motivovať? Ako ísť ďalej, keď sa v tom zápase života cítim neraz tak sám?
Tu v Biblii čítame: Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme… atď. Týmito slovami nám je pripomenuté, že v tom nie sme sami. Videl som nedávno taký kreslený vtip. Na obrázku bolo nakreslených množstvo ľudí ako v nejakom hypermarkete, medzi regálmi sa tam tmolili a pozerali na tovar. A nad každým bola taká bublina s textom: Som sám, som sám, som sám…
Áno, toto je pocit mnohých dnešných ľudí – uprostred davu sa cítime sami. Ak to ne je tvoj prípad, si šťastný človek a ďakuj za to Bohu. Ale ak sa v tom vidíš, potom vieš, o čom hovorím…
Kresťan však môže kráčať týmto životom vo vedomí, že aj keď sa zdá, že je sám, tak sám nie je. Raz bola jedna sestra vo viere, ktorá sa nikdy nevydala, moja bývalá vedúca na doraste v BA, ktorú si veľmi vážim, veľmi vzdelaná ale aj hlboko veriaca žena, niekde na liečení. A šla na prechádzku do lesa. A niekto tam, zo zamestnancov alebo tak nejak sa jej spýtal, či sa nebojí ísť do lesa tak sama. A ona na to: Ja nie som sama. My sme vždy dvaja. So mnou je vždy Pán Ježiš. A ten druhý na to. A my sme štyria – so mnou je aj Otec a Duch Svätý. J
Obaja v tom mali jasno. Nie sú sami, keď je s nimi Boh. Ale Boh sa niekedy zdá byť tak vzdialený a vtedy veľmi človeku pomôže vedomie, že sú tu aj druhí ľudia. To je ten oblak svedkov. To sú tí svedkovia viery.
Aj mňa veľmi motivujú mnohí kresťania, niektorí žili dávno v minulých dobách, iných stretávam aj dnes, poznám ich a neraz prežívame naše zápasy spolu.
Takže – nie sme v tom sami. Preto zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva. Keby to bolo jednoduché, asi by o tom Biblia nehovorila. Ale nie je to také ľahké. Sám pisateľ týchto riadkov hovorí, že hriech nás ĽAHKO opantáva. Ani sa nenazdám a už som v tom až po uši.
Opantáva znamená, že sa ma zmocňuje, pohlcuje ma, zväzuje ma. Na iných miestach to Biblia popisuje slovami, že nás hriech zotročuje. Ak je niekto poviazaný, zotročený, tak nemá možnosť voľby. Nemôže sa rozhodnúť nehrešiť. A takto ľahko my podliehame hriechu.
Ak nechceš na ceste naraziť, musíš pozorne sledovať, čo je pred tebou, kadiaľ cesta vedie. Nemôžeš kráčať vpred a nepozerať pred seba. To sa väčšina z nás naučí ešte v predškolskom veku, niekedy aj za cenu bolestivých modrín na čele J. Ale tak ľahko je niekde sa nepozerať a stratiť spred očí cieľ. A potom príde náraz.
Pamätám si veľmi dobre, ako sme sa s kamarátom tak zaujato rozprávali na prechádzke ako škôlkari, že si vôbec nevšimol (ani ja) dopravnú značku, ktorá pred ním zrazu vyrástla na chodníku. Keď sa jeho hlava stretla so stĺpikom, tak tak zarindžalo, že sa až učiteľka, ktorá bola pár metrov pred nami, otočila, že čo sa deje. Úsmevno-bolestivá príhoda zo škôlky, ale veľmi trefne ilustruje, čo sa s nami deje, keď zídeme z cesty.
Nie sme supersvätci, ani len obyčajní svätci, len obyčajní hriešnici, ktorí každodenne zápasíme s mnohými vecami, s ľuďmi, sami so sebou.
Zložme svoj hriech. Nechajme ho tak. Nech ten zostane ležať tam, v prachu cesty, ale my poďme vpred, ďalej, v ústrety nebeskému cieľu.
Hriech, to nie je batožina, ktorú hodíme do kufra v aute a pohodlne sa vezieme ďalej. Je to skôr batoh, ktorý vláčime na svojom chrbte, ktorý nás obmedzuje a zväzuje.
Čítame tu, že sú aj iné veci, ktoré nie sú priamo nazvané hriechom, alebo aspoň my ich tak hneď nevidíme, a predsa sú nám na ťarchu. Čo je tým myslené?
Ja sa spýtam takto: Čo ti prekáža v živote celkom nasledovať Krista? V čom krívaš na obe strany? Čo ťa zdržiava? O čo sa bojíš prísť, ak by si vykročil za Kristom? Porozmýšľaj. Tak toto všetko sa dá nazvať ako hriech. Teda, to aj JE hriech, od ktorého potrebuješ byť oslobodený.
A ďalšia otázka: Čo ti bráni radovať sa z cesty za Kristom? Čo spôsobuje, že tvoje kresťanstvo vyzerá viac ak trúchloslužby a nie ako radostná oslava? Tak toto je tá ťarcha, ktorú vláčiš a nemusel by si.
Jedného i druhého sa potrebuješ vzdať. Lebo ak to budeš niesť ďalej so sebou, tak sa ľahko môže stať, že do cieľa nikdy nedôjdeš.
Možno to vyzerá jednoducho, ale v skutočnosti nie je. Je možno milión vecí, ktorých sa viem ľahko zdať. Ale sú možno 1-2-3, pri ktorých to vôbec nie je ľahké. pri ktorých sa desím, že ak sa ich vzdám, tak o niečo prídem.
V skutočnosti však prichádzaš o väčšie potešenie, radosť a slobodu, keď sa týchto vecí nevzdáš.
Nie je to jednoduché. Viem, lebo som v tom aj ja sám až po uši. A ja som už v štádiu, že už nielen moja Alenka, manželka by o tom vedela rozprávať, ale už aj moje deti.
Aj tu čítame: buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. To nie je prechádzka v nedeľu poobede. To je zápas. A ak si myslíte, že teraz je ten najťažší, tak tu čítame, že ho ešte máme pred sebou. Áno, keď skončí jeden boj, vstupujeme do ďalšieho. Tu na zemi je to tak. A keď vám niekto bude hovoriť niečo iné, tak klame, alebo sa mýli.
A predsa to stojí za to. Nezabudnime, že pred sebou máme nielen zápas, ale aj cieľ. Máme okolo seba oblak svedkov, ktorí týmto zápasom už prešli, či prechádzajú podobne ako my. Máme pred sebou Ježiša, ktorý týmto všetkým prešiel a zvíťazil. My môžeme žiť z tohto Jeho víťazstva.
Budeme sa teraz modliť. Chcem dať priestor každému na osobnú modlitbu. Urobíme to dnes tak, že položím najprv jednu otázku, ktorá už dnes zaznela, potom bude chvíľka ticha na modlitby, potom druhá otázka a opäť vaše modlitby. Potom sa budeme modliť spolu nahlas.
Amen

1. Čo ti prekáža v živote celkom nasledovať Krista? V čom krívaš na obe strany? Čo ťa zdržiava? O čo sa bojíš prísť, ak by si vykročil za Kristom?
hriech,

2. Čo ti bráni radovať sa z cesty za Kristom? Čo spôsobuje, že tvoje kresťanstvo vyzerá viac ak trúchloslužby a nie ako radostná oslava?
bolesť, slabosť, sklamanie, zranenie, neodpustenie

Comments are closed.