Neprehliadni

Záver školského roka

28.6.2009, 3. nedeľa po Sv. Trojici

„Podobne mladší, poddaní buďte starším. A všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete! Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ! Jemu moc naveky vekov. Amen“. 1Pt5,6-11

Bože svätý, posväť srdce naše, nech pred Tebou všetci v každom čase v pokore viery chodíme, starosti svoje na Teba zložíme, aby sme s Tebou diabla premáhali a raz sa do slávy Tvojej dostali. Amen.

Bratia a sestry!

Stále hľadáme spôsob, akoby sme  čo najlepšie zvládli tento náš pozemský  život. Naše deti o pár dní ukončia ďalší školský rok- a my sa tešíme- aj napriek hodnoteniu- bilancovaniu, že si konečne aj my vydýchneme na dva mesiace, tešíme sa, že budeme mať akože menej starostí, veď by sme chceli mať čím menej  starostí a samozrejme viesť pohodlnejší život. A tak aspoň do smrti žiť dobrý život a potom bude ako bude. Dá sa také niečo vôbec dosiahnuť? Na túto otázku sa dá len ťažko nájsť uspokojivú odpoveď. Odpoveď závisí od toho ako vnímame šťastie. Ak pod tým rozumieme mať hojnosť všetkého, mať dokonalé deti s jednotkami na vysvedčení  a tak byť bezstarostný, od všetkého slobodný, nemať žiadne súženie, takýto stav človek nikdy nedosiahne. Kto z nás by mohol povedať nemám žiadne trápenie, nikdy som nič také neprežil, všetci sme podrobený slabostiam, krehkosti. Školáci budú mať o pár dní konečne vytúžené prázdniny, budú žať výsledky svojej celoročnej práce- niektorí ukončili svoje pôsobenie v EMŠ, základné, stredoškolské, iní vysokoškolské štúdium, niektorí žnú s radosťou, iní možno aj s plačom. Aj oni majú vlastnú predstavu o šťastí. Všetci hľadáme to svoje šťastie. Ale dosiahnuť to pravé šťastie je predsa možné, možné ak ho hľadáme vo vyšších nebeských- duchovných hodnotách. Čo je pri tom dôležité to nám dnes hovorí ap. Peter , v našom kázňovom texte. Áno, je teda istý spôsob ako dosiahnuť šťastný a blažený život na svete, a večné blahoslavenstvo v nebesiach, ktoré tu podáva apoštol. Ako? Je obsiahnuté v tom jedinom slove a to slovo je: pokora. Vysloviť sa dá ľahko a predsa ako ťažko sa jej učíme. Bez tejto pokory nemôžeme dosiahnuť  to po čom túži naša duša. Pokora je pravý spôsob k dosiahnutiu šťastia časného a večného.

1.pokora sa aj v životných ťažkostiach spolieha na Boha
Pokorte sa teda pod mocnú ruku Božiu, aby vás časom povýšil. Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa stará o vás. Takto hovorí ap. Peter a týmto potešujúcim slovom nám ponúka, aby sme svoje starosti- nech sú už akékoľvek- a je jedno v akom veku ich prežívame, či bremená, ktoré nás v našom živote tlačia zložili zo seba na Neho. Náš život je plný starostí, namáhame sa od rána až do večera, deň čo deň, z roka na rok- to nie je potrebné dokazovať, prežívame dni, ktoré sú sprevádzané prácou- či učením, často Božím dopustením-  napomínaním, aj keď Boh je darca dobrých vecí. Naše srdce je naplnené žiadosťami, už deti, mladí ľudia, nevynímajúc starších, majú v hlave dosť dlhý zoznam toho čo by chceli, spomeňme pri deťoch  narodeniny, meniny, sviatky, nezabúdajúc na vysvedčenie, nám trošku starším, ktorých už netlačia školské lavice, stačí keď sme relatívne zdraví- ktoré nás nútia zháňať sa za rôznymi vecami a tak naplniť túžbu.  A potom, keď cítime v sebe túto silu, nepoznáme a nechceme poznať žiadne prekážky. Sami si chceme zabezpečiť život, pohodlie, ale práve v tomto hľadaní bezpečnosti nemáme žiadny oddych, hrad, ktorý staviame má stále viac trhlín a tak naša ustarostenosť neprestáva, až do smrti. Hlavnou príčinou takéhoto stavu je naša pýcha, vďaka, ktorej si myslíme, že nepotrebujeme inú pomoc, v ktorej sa nevieme pokoriť pred Všemohúcim, ktorý jediný môže zabezpečiť  a ochrániť nás samých, naše deti, naše rodiny, náš ľudský život. Pokorte sa teda pod mocnú ruku Božiu-2. uvaľte všetky svoje starosti na Neho, lebo On sa stará o vás. To je jediná pomoc- pre nás, ale i pre naše deti. Práca je naša, ale požehnanie Hospodinovo. To je to ťažké pre nás. Skutočne to má byť pre nás ťažké?- pokoriť sa pod mocnú ruku Božiu. Ako veriaci mali by sme vedieť, že nám nepomôže naša prehnaná starostlivosť, úsilie, bedákanie, že daromne stavajú stavitelia, daromne rozsievajú rozsievači, ak Boh nebude stavať, ak Boh nedá vzrast. Preto pokorme sa pod mocnú ruku Božiu. Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Zložme svoje bremená, či bremienka- to čo nás trápi na Neho, ako na Všemohúceho, ktorý nám, ktorí máme byť vo viere príkladom v prvom rade pre naše deti, ukáže smer a cestu, východisko  aj odtiaľ, kde sú naše cesty zatvorené, svetlo i tam, kde trčíme vo tme, a pomoc aj tam, kde nám zostalo len zúfanie. Skúsili sme to už mnohí, ako nám verný Boh pomohol- preto uvaľme na Neho všetky svoje starosti, vo vedomí, že On za nás nesie ten ťažší koniec nášho bremena. Keby sme sa vedeli pokoriť pod mocnú ruku Božiu, ak by sme tomu učili i naše deti najlepšie vlastným príkladom- boli by sme lepšie posilnení i vyzbrojení v každodennom boji s diablom, pokušením. 3. Buďte striezliví, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral, vzoprite sa mu pevní vo viere- hovorí nám apoštol. Toto slovo sa väčšinou nepáči, a vyvoláva u tých čo stoja mimo viery, posmešný  úškrn. Diabol. Kde je? Videl ho vôbec niekto? Má záujem o nás, naše deti? Nedajme sa oklamať, Písmo nám na mnohých miestach svedčí o jeho existencii. Najväčším dôkazom o jeho pôsobení, o jeho veľkej moci- je náš hriech, nehovoriac o tom, čo všetko striehne na naše deti. O tom nám svedčí i apoštol Peter, zo svojej vlastnej skúsenosti. Spomeňme si na jeho odvážne- až pyšné slová, že zostane pri Pánovi, že sa nepohorší, že Ho nezaprie. A o niekoľko hodín- hovorí, nepoznám toho človeka, nikdy som ho nevidel. Preto i nás upozorňuje, bdejte! V Božej škole sa spoliehame na nášho Pána, oslavujeme Ho, vyznávame to, čo nás ťaží, trápi, čo je zlé, prosíme Ho, ďakujeme Mu. Ale máme i slabé chvíle, a nemôže byť slabšia chvíľa ako keď pyšne staviame na svojej vlastnej sile a schopnostiach- to čo sme dokázali sami, ako sme sami zvládli- skúšky  v škole, neskôr i v živote, všetko sme si vydreli vlastnou silou a zásluhou, myslíme si, že aj hriech hravo premôžeme. Stačí však, len maličkosť, keď si dovolíme jedno takéto sebaklamstvo- podáme diablovi prst, netušiac, že ten zhrabne celú ruku, celého človeka. Vzoprite sa mu, pevní vo viere. Silní vo viere Pána Ježiša Krista- Vykupiteľa. Jemu sa v pokore viery odovzdajme. Čítajme Jeho živé Slovo v našich rodinách, nie sami pre seba, či kvôli našim predkom ,nie potichu, ale nahlas a pre celú našu rodinu- žime vieru každý deň, nielen v deň sviatočný –podľa prikázania, lebo sami vidíme, že to nestačí nám- a už vôbec to nestačí našim deťom- to je začiatok úspešnej cesty, ktorú nám vydláždil sám Pán, tým najcennejším čo mal, svojim životom. Len v tejto pokornej viere môžeme obstáť v tom všetkom pokušení, ktoré nám dennodenne premyslene pripravuje náš protivník. Pán od nás očakáva nielen dnes, keď sa venujeme  potešujúcim slovám na konci školského roka, ale stále, náš vlastný príklad viery –na ktorý tak radi zabúdame v bežnom pracovnom týždni- ak tak ak sa spolieham na niekoho, či na niečo, že urobí zázrak a vychová mi dieťa vo viere v môjho milovaného Pána- tak ma Písmo napomína- kto sa nestará o svojich najbližších, je horší než neveriaci. Správne podľa Božieho slova spravovať si vlastnú rodinu, dávať a ísť príkladom svojim deťom, vnúčatám- nikto, bratia a sestry nie je zbavený zodpovednosti, je krásna ale zároveň ťažká úloha pre nás v tejto časnosti- dôležité je preto na Kom/čom staviame, a čo používame ako stavebný materiál. Keď si môžeme s čistým svedomím povedať – ja staviam na Kristovi- pretože On položil základ- a stavebný materiál je slovo Božie v láskavej výchove- ktorá vie lásku dať- ale vie aj napomenúť, vlastný príklad rodičov/či rodiča vo viere, potom môžeme  hodnotiť a bilancovať aj na konci školského roka, aj nad známkami- výsledkami svojich ratolestí, veď sme išli počas roka s Božou pomocou príkladom. Nikto si nepovie to je ľahké, ide to samo, bez práce , bez problémov- áno, mnohí sme si odskúšali a stále zažívame- či preskakujeme rôzne prekážky- deti v škole sú často konfrontované so spolužiakmi  okrem iného aj vo viere, preskakujú polienka, možno i polená- modlíme sa s nimi?, počúvame s otvorenými ušami ich ťažkosti?, vedia, že nám môžu dôverovať, spoľahnúť sa?- vedia ,ku Komu môžu spoločne s nami  volať?, Kto je ten najdôležitejší v ich živote? Aj keď prežívajú ťažkosti viera a pokora ich nesie. Nie si sám/sama. Boh Ťa má rád takého aký si. Nemusíš nič hrať, môžeš Mu veriť, dôverovať- budeš ľahšie, v pokore znášať i ťažkosti, či pokušenia. Takto vedieme svoje deti- ak majú vieru v Krista, ak majú správny smer, ak ich neustále vedieme k pokore pred Bohom- ak ich nenechávame napospas vlastným rozhodnutiam, ak namiesto bezpečného poriadku a istoty im neukazujeme  chaos, nedôslednosť vo viere- na SB nech idú sami, alebo len s jedným s rodičov, lebo ten druhý v hodinu SB- keď môžu poďakovať aj ako rodina Bohu, má predsa omnoho dôležitejšie povinnosti- môžeme sa radovať. Ak nie, tak si dajme pozor a v pokore prosme Pána, aby náhly príval našej zodpovednosti akurát v deň vysvedčenia nezmietol naše dieťa, a neurobil z neho  stroskotaného zúfalca, zmietajúceho sa na vlnách nášho hnevu. Pracujme počas celého roka, v práci na Božej vinici, vo výchove našich detí. Božie kráľovstvo predsa nestojí na slovách, ale na činoch. Boh od nás očakáva konanie- aj keď mnohokrát sa musíme hanbiť, že síce hovoríme :áno Pane, ale naše konanie zaostáva- viera a pokorenie sa pod mocnú Božiu ruku, musí byť viditeľné, preto tu nemôže  neustále pobehovať a znervózňovať ten starý Adam. Toto platí ako pre nás tak i pre naše deti. Keď budeme teda na konci školského roka do rúk brať vysvedčenie nášho dieťaťa, okrem jeho výsledkov, svoju pozornosť venujme predstave toho nášho vysvedčenia, ale nie zo školy- i keď netvrdím, že to je zanedbateľné, ale dôležitejšie je pre nás ako by nás ohodnotil Boh za to, ako sme sa starali duchovne o naše dieťa- koľkokrát sme sa ho spýtali čo sa učil na náboženstve, či sme ho vôbec prihlásili- či sme radšej uprednostnili niečo iné, čo sa učí na konfirmačnej príprave, koľkokrát sme spolu s ním prišli na SB, nezabudnime si pritom všimnúť kolónku- náš starý Adam. Náš Boh si robí nárok na celé naše srdce, i ruky, i myšlienky- preto zasievajme a veďme svoje deti už od mala ku Kristovi- aby vo viere rástli a raz sme mohli žať dobrú úrodu- vysvedčenie. Pokorte sa pod mocnú ruku Božiu, na Neho uvaľte všetky svoje starosti, On sa stará o vás, bdejte, On vás prevedie aj cez pokušenie a utrpenia, On vás postaví na stály základ. Amen.

Drahý Pane Bože, ďakujeme Ti za nekonečnú milosť, ktorá sprevádzala našich škôlkárov, školákov, študentov počas tohto školského roka. Naša aj ich snaha by bola bez Tvojej pomoci márna. Ďakujeme Ti, že naše deti, dorast, i mládež mali možnosť čerpať z Tvojho bohatého prameňa, Božieho slova, v ktorom boli tu na SB, počas besiedky, na vyučovaní náboženstva v materskej škole, základných školách, na príprave ku konfirmácii, doraste, mládeži vyučovaní, ďakujeme za ochotných pracovníkov s deťmi v našom zbore. Prosíme Ťa, daj nám silu, trpezlivosť, lásku v ich vedení, výchove, nech ich vlastným príkladom viery privádzame ku Tebe. Prosíme posilni našu vôľu, aby sme sa ľahkovážne nevzdávali ich vedenia- nepresúvali zodpovednosť na niekoho iného, aby sme sa spolu s nimi modlili, privádzali ich na SB, vysvetľujúc im zmysel  a význam SB v ich viere. Ochraňuj ich prosíme počas týchto prázdnin, na rôznych miestach, i v našom letnom tábore, odvráť ich  od zlej cesty- spoločnosti- , nech nezabúdajú, že v Božej škole nie sú prázdniny, a že náš Pán má pre nich vždy čas. Amen. KT

Comments are closed.