Neprehliadni

Misijná návšteva z Ruska

Nedeľa 4.11. zažili naše cirkevné zbory mimoriadny bohatý program. Navštívila nás osemčlenná skupina našich bratov a sestier z partnerskej Ruskej evanjelickej cirkvi Ingria na čele s našim t. č. jediným slovenským misionárom Júliusom Mattom. Ich kázne, svedectvá i piesne boli podľa slov viacerých z vás silným povzbudením viery a inšpiráciou pre duchovný život. Mali sme ich možnosť vidieť a počuť na službách Božích na Terase, na Rodinnom spoločenstve a na anglických službách Božích. Požehnaný deň sme spoločne ukončili rozhovormi a modlitbami v priestoroch EMŠ. Cirkevný zbor Košice – Terasa sa pred 2 rokmi zaviazal, že bude finančne podporovať misou brata farára Júliusa Mattu a jeho rodinu v Rusku. Brat Matta má na starosti rozvoj práce s mládežou a dorastom. Žije s manželkou Oľgou a dcérou Ester v oblasti Sankt Peterburgu. Tu vám prináša celý rozhovor s bratom farárom Mattom.

1. Julo, teba s manželkou viacerí v našom zbore už poznajú, pretože ste nás v minulosti navštívili a hovorili o cirkvi v Rusku. Myslím, že mnohí mame o misionároch značne skreslené a romantizujúce predstavy. Povedz nám, čo to znamená byt misionárom dnes a tam, kde si?

Ďakujeme Pánu Bohu, že z Jeho milosti sme tu a aby sme tu mohli aj naďalej slúžiť, potrebujeme Vás, Vaše modlitby a finančnú podporu. Misiu preto nikdy nerobí iba jeden človek, ale kresťanské spoločenstvo – Kristova cirkev.
Čo sa týka predstáv o misionároch, aj ja som mal dlho skreslené predstavy o misii. Boli to také romantizujúco – dobrodružné predstavy. Niekedy dávno bola misia spojená aj s kolonizáciou a často tiež vyvyšovaním sa jedného národa nad druhým. Ako však funguje misia dnes? Dnes sa okrem iných koná – ja ju nazývam „partnerská misia“, teda už to nie je iba jedna cirkev ktorá vysiela na misiu, ale dve cirkvi, kedy tá druhá prijíma misionára, pretože potrebuje konkrétnu pomoc v niektorej oblasti. Teda napríklad ECAV na Slovensku nemá misijnú organizáciu, tak sestra farárka-misionárka Hilveliisa Ukkonen z Fínska sa starala o vznik a rozvinutie zahraničnej misie ECAV. A keďže práca s deťmi a mládežou v Evanjelickej Ingrijskej cirkvi v Rusku potrebuje pracovníkov, farárov… tak som tu, aby som im pomohol. Nie som prvý, predo mnou a vlastne ešte stále tu pôsobia aj misionári z Fínska. Pentti a Terhi Smeds, ktorí tu nielen pracujú, ale aj hľadajú modlitebníkov a sponzorov tejto práce vo Fínsku. Tak napríklad, keď potrebujeme na detský tábor nejaké farby na tričká, tak ich kúpi Terhi vo Fínsku za tie peniaze, ktoré dostala od ľudí práve na prácu s deťmi. Ona týmto ľuďom posiela každé 2 mesiace správy o svojej práci. Okrem toho učí na biblickej škole vo Fínsku ale aj na kurzoch a seminároch v Rusku.
Moja práca je pokračovať v ich rozbehnutej práci a posúvať ju dopredu, učiť a vychovávať nových pracovníkov pre cirkev v Rusku. Misionár pracuje nielen v cudzine, ale aj doma vo svojej krajine a cirkvi a to tým, že jeho a teda aj moja úloha je hľadať modlitebníkov a podporovateľov misie na Slovensku. To, čo sme robili aj počas tohtoročnej „misijnej cesty“ po cirkevných zboroch na Slovensku.

2. Skús nám aspoň v krátkosti priblížiť niečo za posledne obdobie? Čo boli najväčšie radosti a starosti vo vašom živote a službe?

Najväčšou spoločnou radosťou pre nás s Oľgou je za posledných mesiacov naša dlho očakávaná dcérka Ester. Narodila sa nám 28.6.2007. Napriek tomu, že sa narodila predčasne a  maličká, teraz nám rastie na radosť a Pánu Bohu na slávu. V práci je to radosť z mladého aktívneho farára Alexeja (pozn. – kázal aj u nás) a samozrejme aj ostatných spolupracovníkov. Veľkou radosťou a povzbudením boli pre mňa dni strávené na Slovensku s priateľmi (ľuďmi v cirkevných zboroch, farármi, farárkami, učiteľmi na biblickej škole v Martine). Radosťou je aj súhlas brata generálneho biskupa ECAV na Slovensku s mojím ďalším pôsobením v Rusku.
Najväčšie starosti máme opäť s bývaním, pretože terajšiu dohodu máme iba do konca marca 2008. Bude to tretie sťahovanie počas troch rokov. To nám berie veľa síl a času, ktorý sa dá využiť aj rozumnejšie. S bývaním sú tu veľké problémy, je ho ťažko zohnať a je aj veľmi drahé.
Aj v práci je starostí dosť. Prežívame chvíle radostné, ale aj tie smutné. Radosťou bola cesta po Slovensku, ďalšou radosťou je spolupráca nad novou internetovou stránkou Ingrijskej cirkvi, ktorá by mala byť spustená niekedy v decembri a ešte ma čaká nákup zvukovej aparatúry pre naše stretnutia a tábory.
Tohto roku v decembri organizujeme dvojdňový seminár pre začiatočníkov pracovníkov s deťmi. No a 1. adventná nedeľa je tu sviatkom pre deti a na týchto detských službách Božích v cirkevnom zbore v Koltušiach mám kázať.

To čo nám nedá spokojne spávať je neistota s vízami. Rusko zmenilo vízové zákony. Okrem toho vraj ako jediná krajina malo Rusko tzv. víza pre misionárov, ktoré platili 1 rok. Každý rok sa museli vybavovať nové. Teraz aj v Rusku pochopili, že sú to nejaké zvláštne víza a tak pomaly ale isto sú s týmito ročnými vízami problémy. Niektorým Fínom misionárom ich už nedali. Namiesto toho dostali víza 90 dňové. Niektorí dostali ročné, ale po ich príchode do Ruska ich na tunajších úradoch zaregistrovali iba na 90 dní. Ja mám momentálne ročné víza s ročnou registráciou, no napriek tomu po stretnutí a rozhovoroch s Fínmi som sa dozvedel, že tento nový zákon nedovoľuje sa nachádzať na území Ruska viac ako 90 dní počas polroka. Takže na biskupskom úrade v Rusku sa teraz snažia vybaviť pre misionárov nové tzv. pracovné pozvania a teda budú to už aj pracovné víza. To sú dosť veľké a spoločné starosti pre všetkých misionárov v Rusku.

3. V čom by ste potrebovali väčšiu podporu z nasej strany?

Pomoc vždy privítame. Modlitebnú, finančnú, e-mailovú, personálnu – teda niekto ide študovať napr. misijnú prácu s deťmi a mládežou do Biblickej školy v Martine a potom príde na študijnú prax do Ruska a možno sa tu opäť vráti, ak mu Pán Boh otvorí srdce pre túto službu – to je taký sen. Alebo nám niekto napíše e-mail o tom ako Pán Boh prebúdza nových ľudí a pozýva nových misionárov.

4. Ako je vaša misia vlastne financovaná? Mate nejaké príjmy aj z Ruskej strany (štát, cirkev)?
Ja som zamestnancom ECAV na Slovensku. Zo svojho platu však nedokážem zaplatiť ani prenájom za bývanie. V tomto ste nám pomocou všetci vy, ktorí ste prispeli na účet, ktorý je zriadený pri Biskupskom úrade VD ECAV v Prešove – číslo účtu: 1556816253/0200 Variabilný symbol: 101 Z tohto účtu nám prichádza každý mesiac 200 € (ekvivalent v korunách) príspevok na bývanie. To však pri dnešných cenách v Rusku nestačí a tak zvyšok do sumy 277 € máme od podporovateľov misie z Fínskej evanjelickej cirkvi. Momentálne je teda náš nájom 10 000 rubľov mesačne (277€).
Taktiež dostávam príspevok na telefón vo výške 500Sk mesačne.  Len tak pre zaujímavosť, jeden výber peňazí z bankomatu nás tu stojí tiež práve okolo 500Sk. Príjem z Ruskej strany, štátu alebo cirkvi, nemáme žiadny, skôr sa snažíme ešte niečím pomôcť. Ďakujeme všetkým, vám, ktorí ste sa rozhodli finančne podporovať našu prácu v Rusku. Ďakujeme vám aj za finančnú zbierku počas nášho pobytu v Košiciach.

5. V čom je ev. cirkev v Rusku podobná a v čom iná ako naša cirkev? Clo by sme im mohli dať my a čím oni obohatiť nás?

Najprv teda tie podobnosti. Obidve evanjelické cirkvi – na Slovensku aj v Rusku sú menšinové. Obidve žili v ťažkých časoch komunizmu, avšak Ruská evanjelická cirkev bola úplne zničená, farári zabití, kostoly zatvorené alebo zbúrané, kým na Slovensku sa mala zničiť postupne sama. Po týchto ťažkých časoch obidve cirkvi boli alebo ešte sú dosť závislé na pomoci partnerských cirkví zo zahraničia. Prešli časy prívalu študentov a záujem o teológiu a záujemcov pracovať v cirkvi. Cirkev už nie je niečo nové, ani zakázané.

Odlišnosti: V Rusku je to oddelenie cirkvi od štátu. V školách sa nevyučuje evanjelické náboženstvo, teraz sa pravoslávni kresťania snažia o to, aby sa deti učili základy pravoslávnej kultúry. Proti tomu je však veľká skupina moslimov a samozrejme neveriacich. V Ingrijskej evanjelickej cirkvi neordinujú ženy. Mnoho kresťanov majúcich fínske korene emigrovalo do Fínska a tak už väčšinu členov tvoria ľudia nemajúci s Fínmi nič spoločné. V štruktúre cirkvi neexistuje úloha dozorcu. Majú okolo 80 cirkevných zborov a iba jedného biskupa, kým na Slovensku má každý evanjelik biskupov dvoch – dištriktuálneho a generálneho. Farári tu nosia iné oblečenie, tzv. alby a štóly. Konfirmandi na slávnosť konfirmácie dostávajú rovnaké biele rúcha. No a v Rusku pôsobí v cirkvi, aj mimo cirkvi oveľa viac misionárov ako u nás na Slovensku.

6. Pre väčšinu sa Rusko spája s komunizmom alebo pravoslávím. Aká je situácia cirkvi v Rusku vo všeobecnosti? Najmä napr. cirkvi ako je evanjelická?

Neviem zhodnotiť „ruskú dušu“ natoľko aby som dokázal vysloviť všeobecný výrok o spoločnosti. Je to taká veľká a rôznorodá krajina, že si to ani nie je možné predstaviť kým tu človek nepríde a neprecestuje aspoň zopár tisíc kilometrov, nestretne sa s kultúrou, ľuďmi a všade je Rusko. Sú napríklad moslimské oblasti, kde napríklad spolu s nimi žijú evanjelici úplne bez problémov. Sú pravoslávne mestá, dediny, kde si jedni druhých vážia, aj keď s nimi nesúhlasia, ale sú aj také miesta, kde sú problémy. Je tu veľká „misia“ Jehovových Svedkov. Sú tu pohanské dediny, kde dodnes žije slovanská mytológia, lietajú ježibaby spolu s perúnom. Sú tu obrovské mestá, kde stretnúť známeho sa rovná vyhrať auto v lotérii, moderné mestá, kde ľudia nemajú čas. Hlad po duchovnom tu však je. Mnohí sa po komunizme priznali a vrátili k pravosláviu. Oľga (manželka) mi rozprávala aj o tom, že to bolo svojho času „in“. Na veľké sviatky je priamy prenos pravoslávnej liturgie z Moskvy kde sa nachádza okrem iných aj prezident. Pravoslávie má v sebe niečo, čo je naozaj mystické, hlboké, neobyčajné a rozumom neuchopiteľné. Myslím si, že pravoslávie ľudia vnímajú bytostne, menej rozumovo. Ďalej je tu niekoľko charizmatických cirkví, niektoré na hranici siekt a vymývania mozgov. A k tomu veľa oblastných šamanov, ktorí hovoria o skorom konci sveta, ako napríklad teraz, keď celé Rusko sleduje niekoľkých ľudí zakopaných v zemi očakávajúcich skorý koniec sveta. Teda možno tu nájsť úplne všetko.

7. V Rusku je viacero ev. cirkví. V čom sa vzájomne odlišujú? Aké sú medzi nimi vzťahy?

Dnes sú v Rusku štyri evanjelické cirkvi:
Ingrijská evanjelická cirkev v Rusku – ELCIR www.elci.ru ,
Nemecká evanjelická cirkev – ELKRAS www.elkras.org ,
Sibírska evanjelicko-luteránska cirkev – SELC www.lutheran.ru, www.lts.ru
Evanjelická – luteránska cirkev augsburského vierovyznania www.luter.ru (zaregistrovaná 19.10.2007)
Nepoznám všetky podrobnosti spolupráce, len viem, že ELCIR a ELKRAS majú medzi sebou dobré vzťahy, no každá cirkev má svoje starosti a radosti, svoju históriu a tradíciu a predstavu o živote v cirkevných zboroch a nakoniec svoju pomoc zo zahraničia. O Sibírskej neviem takmer nič a čo sa týka poslednej, tá vznikla iba nedávno tiež nepoznám všetky podrobnosti, ale viem že vznikla za zvláštnych okolností odčlenením sa od ELCIR.

8. Chcel by si ešte záverom niečo povedať?

Niečo na záver: Ak môžem hovoriť o obľúbenosti biblických textov tak dva „misijné“ texty na záver:

V Starej zmluve Pán Boh po Mojžišovej smrti prehovoril k Józuovi a okrem iného mu povedal toto:

Józua 1:5-9
Nikto neobstojí pred tebou, kým budeš žiť. Budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Nenechám ťa a neopustím. Buď silný a odvážny, lebo ty do dedičstva pridelíš tomuto ľudu krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil dať ich otcom. Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal celkom podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neuchýľ sa od neho ani napravo ani naľavo, aby si mal úspech, kamkoľvek vkročíš. Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst, ale rozjímaj o nej vo dne i v noci, aby si sa snažil robiť všetko, čo je v nej napísané; lebo vtedy sa vydarí tvoja cesta a budeš mať úspech. Veď som ti prikázal: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.

V Novej zmluve apoštol Pavol učí Timoteja:
2 Timotejovi 4:1-5
Pred Bohom a pred Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých a mŕtvych, zaväzujem ťa na Jeho zjavenie a kráľovstvo: zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj so všetkou trpezlivosťou a poučovaním. Lebo príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom striezlivý, znášaj protivenstvá, plň povolanie evanjelistu, konaj si službu.

Tieto verše sú pre mňa povzbudením a výzvou v službe. Vo svojom živote sa učím dôverovať Pánu Bohu a Jeho zasľúbeniam, učím sa zvestovať slovo, ktoré som sám prijal a prijímam. Túžim a modlím sa, aby ešte mnohí a najmä deti a mladí nežili svoj život v duchovnej tme bez Krista. foto

Ďakujem Ti veľmi pekne za rozhovor a nech Teba i celú rodinu ako aj cirkev v Rusku žehná Pán cirkvi – Ježiš Kristus.
(pripravil Ondrej Kolárovský)

Reformačný večierok

V stredu 31.10. na Slávnosť Pamiatky reformácie sa okolo 40 veriacich nášho zboru stretlo na reformačnom večierku v priestoroch EMŠ. Po krátkom úvode, ktorý pripravila s. farárka Katka Tomčiková, sme si pozreli film Luther. Pre mnohých bol tento film veľkým zážitkom. Mnohí si svoje vedomosti z konfirmácie a dejepisu zaradili do reálnej situácie. Tento film má aj silný duchovný odkaz. Žiaľ, vo verejnej distribúcii ho na Slovensku asi tak skoro neuvidíme, a preto jedinou možnosťou zostáva domáce video. foto

Po stopách zvedavého ježka

(športový deň EMŠ, 10.11.2007)

V sobotu, jedno novembrové ráno, vykuklo slniečko a nepršalo. To bolo po celom prepršanom piatku nádherné znamenie od Pána Boha, že ideme. Na cestičke za KVP nás mal čakať ježko, a my sme sa naňho veľmi tešili. Na začiatku a počas celej dobrodružnej cesty nás vítali a sprevádzali jeho pomocníci s červenými líčkami. So záujmom sme sa vybrali smerom k lesu a hľadali odkazy a úlohy, ktoré nám ten zvedavý ježko zanechal. Hneď prvá úloha bola veľmi ťažká. Čo má najradšej ježko na jedenie? Ak ste si mysleli, že jabĺčko, nie je to pravda. Najradšej má mušky a iný hmyz. Neskôr sme mu pomáhali zhodiť zo stromu plechovky s jedlom, ponosiť jedlo do komôrky a počas celej cesty sme mu zbierali dobrôtky, za ktoré nám dal jabĺčko. A predstavte si, na konci tejto dlhej cesty sme ho našli! Bol schovaný v tráve. Vidíte ho? Presne tam.

V cieli sme už boli unavení a bola nám zima, tak nám dobre padol čaj a všelijaké dobrôtky, napr. upečený malý sladký ježko. Potom sme sa ešte chvíľu zahrali, zatancovali a zaspievali.
A po odovzdaní odmien, ktoré získal každý, pretože sme boli všetci statoční a šikovní, sme sa vybrali naspäť na začiatok cesty a každý svojím smerom domov.
Pane náš drahý, ďakujeme Ti za to, že si vypočul naše modlitby a dal si nám v tento deň pekné počasie. A za to si mohol vidieť naše natešené očká a šťastné srdiečka.

Deti z evanjelickej materskej školy a z detskej besiedky z ECAV, Košice-Terasa foto

Spomienka na brata Jána Rybára

Všetkých nás zastihla nepripravených správa, že náš brat v Kristu, Ján Rybár, odišiel od nás na večnosť následkom zlyhania srdca, vo štvrtok 17.1.2008. S naším spolubratom sme sa rozlúčili v pondelok 21. januára 2008 na Verejnom cintoríne.

Ján Rybár sa narodil 4. septembra 1942 v Horných Ozorovciach, vo farárskej rodine, rodičom (už zosnulým) Ondrejovi Rybárovi a Alžbete r. Haškovej. Ako to býva v rodine farára, prešiel v detstve viacerými miestami pobytu. Okrem Horných Ozoroviec to bolo Hlboké a Sobotište. Do školy chodil v Myjave a v Bánovciach nad Bebravou.

Do Košíc prišiel v r. 1963. Tu pracoval v oblasti stavebníctva. Najprv to bola stavebná firma, potom Hutný kombinát a následne VSŽ, kde bol projektantom. Na stavbách vykonával aj stavebný dozor. Od r. 2002 bol na dôchodku, ktorý tiež trávil aktívne. Stavbárčina bola jeho celoživotnou záľubou.

Ale v Košiciach prežil pekné roky aj s inou láskou, keď tu 14. novembra 1964 vstúpil do manželstva s Margitou r. Polákovou. Toto manželstvo Pán Boh požehnal 4 synmi, Miloslav, Ondrej, Martin a Juraj, ktorých s manželkou s láskou a starostlivosťou vychovávali. V neformálnych rozhovoroch ich často spomínal.

Popri práci a rodine hodno spomenúť aj tretiu lásku nášho zosnulého a to je naša cirkev. Základy viery dostal prirodzeným spôsobom v rodičovskom dome. Tento dar viery však nezakopal, ale po celý svoj život ho aktívne rozvíjal jemu blízkym spôsobom. Bol dlhoročným aktívnym členom spevokolu Chválospev tu v Košiciach. Jeho zanietenie pre spevokol sa prejavoval aj v tom, že o ňom často rozprával, vždy ma vopred upozorňoval na blížiace sa aktivity spevokolu a tiež spoluorganizoval niektoré jeho podujatia, zájazdy.

Bližšie som mal možnosť spoznať brata Jána Rybára v cirkevnom zbore na Terase, kde spolu s manželkou verne slúžil ako kurátor cirkevného zboru a kostolník. Bol členom presbyterstva nášho cirkevného zboru a predsedom jeho stavebného výboru. Práve tu sa akosi prirodzene spojilo jeho nadšenie pre stavbárčinu a veci cirkevné – pri výstavbe nového kostola na Terase.

Smrť ho zastihla náhle, práve krátko po skončení staveného výboru, kde rozvíjal svoje myšlienky a predstavy o výstavbe nového kostola. Tieto myšlienky už nebude môcť realizovať, pretože od nás neočakávane odišiel na večnosť.

Jeho odchod pôsobí na nás ako predčasný, pretože odišiel vo veku 65 rokov. My, ktorí tu ešte zostávame, žijeme vo viere, že Božie úmysly prevyšujú naše myšlienky. A čo Boh činí, to je dobré, a to aj vtedy, keď nerozumieme Jeho cestám.

Ďakujeme spolu s jeho najbližšími smútiacimi za jeho život, a v modlitbách myslíme na pozostalú rodinu.

Skláňame sa v bázni a pokore pred naším Bohom s dôverou v Jeho milosť voči nám všetkým… ako žalmista hovorí: Ty si mi nádejou, Pane, Hospodine, Tebe dôverujem od svojej mladosti. Amen. (Žalm 71:5)


Voda pre Malawi

Iste si mnohí pamätáte misijno – diakonický projekt našej cirkvi v spolupráci s Ekumenickou radou cirkví „Voda pre Malawi“. Aj náš cirkevný zbor na Terase sa aktívne zapojil do tohto projektu. Cieľom je zozbierať finančné prostriedky na vybudovanie studní v tejto krajine, pretože je tam na mnohých miestach akútny nedostatok pitnej vody. Naviac, naša cirkev má partnerstvo s evanjelickou cirkvou v Malawi a podporuje ich projekt poskytovania stravy chudobným.

V nedeľu 20.1.2008 navštívila náš cirkevný zbor sestra Oľga Auchenbach, ktorá je koordinátorkou tohto projektu pri ERC a odovzdala nám ďakovný list od Marion Medical Mission, ktorá priamo na mieste zabezpečuje budovanie studní. Tam, kde sú inštalované tieto studne, ľudia už nezomierajú na následky chorôb z vody.

Typický zdroj vody pre obyvateľov Malawi, Tanzánie a Zambie

Táto studňa bola inštalovaná 20.11.2007 v dedine Mikiele a slúži 202 jej obyvateľom. Aj vďaka vaším darom prúdi životodarná voda v tejto obci

Adventný minifestival evanjelikov z cirkevného zboru Košice – Terasa

Adventný minifestival Evanjelického a. v. cirkevného zboru Košice – Terasa ukončila počas štvrtej adventnej nedele hitparáda cukrárskeho umenia jeho členiek, spojená s predajom sladkých kolekcií za symbolické ceny. Popri vianočnej klasike – medovníkoch, tradičných vanilkových rožkoch i lineckých kolieskach, prezentovali sa evanjelické ženy z košických mestských častí Západ a sídlisko Košického vládneho programu aj kokosovými, marcipánovými, orechovými a ďalšími špecialitami – i vianočnými oplátkami, ktoré spestrili sladkú sviatočnú ponuku v rodinách. Atmosféru Vianoc umocnil aj pekný darček bratov a sestier z fílie v Štose – voňavé jedľové vetvičky, o ktoré sa pohotovo postaral Gabriel Müller, presbyter a starosta tejto abovskej obce.

Adventný minifestival priniesol počas štyroch adventných nedieľ interesantné podujatia – na výstave vianočných pohľadníc počas druhej adventnej nedele zaujal napríklad takmer 80 – ročný vianočný pozdrav z pozostalosti evanjelického kňaza, spisovateľa a publicistu Ctibora Jána Handzu a tematicky zostavené súbory pohľadníc známych výtvarných umelcov napríklad Jana Hálu, Josefa Ladu a ďalších, ako aj emotívne pôsobiace pohľadnice, zhotovené deťmi, či hrajúce pohľadnice z polovice minulého storočia pôvodom z USA. V epicentre záujmu členov zboru počas výstavy z tretej adventnej nedele boli betlehemy, ktoré opatrujú v rodinách , medzi nimi aj skromné, vyše 40 – ročné papierové betlehemy z čias minulého režimu. Počas festivalu sa vydareným vianočným programom predstavili deti z Evanjelickej materskej školy z Muškátovej ulice, členovia zboru participovali na tradičnej predvianočnej dobročinnosti i prípravou darčekových balíčkov pre deti z detských domovov. Počas všetkých štyroch adventných nedieľ boli v ponuke originálne vianočné pozdravy , svietniky, obrazy a ďalšie predmety s vianočnou témou, ktoré zhotovili členky zboru ,aby ponukou do predaja za symbolické ceny napomohli financovať podujatia pre deti, mládež a ďalšie aktivity svojho cirkevného zboru.

Eva Bombová

Kontakt: 0905437292

Tradičná bohoslužba o význame modlitieb

EKUMÉNA

KOŠICE – „Boh nám ide v ústrety, presviedča, že to s nami myslí dobre s cieľom, prijať slová našej modlitby vtedy, ak v nej bude naše srdce,“ povedal Ján Semjan, predseda Ekumenickej rady cirkví na Slovensku na Ekumenickej bohoslužbe 21. januára 2008 v Košiciach. Na začiatku roka uskutočňuje sa v našom meste toto ekumenické podujatie už štrnásť rokov. Aj tentoraz ju s hlavnou myšlienkou: „Neprestajne sa modlite“, citátu z listu apoštola Pavla Tesalonickým (1 Tes 5, 17) v rámci celosvetového Týždňa za jednotu kresťanov, ktorý sa uskutočňuje od 18.- 25.1. 2008 , pripravilo Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločenstiev v Košiciach. Slávnostnú atmosféru umocnil fakt, že uplynulo práve 100 rokov ako anglikánsky kňaz Paul Wattson inicioval v USA Modlitebnú oktávu za jednotu kresťanov.

V sále Historickej radnice stretli sa cirkevní predstavitelia a veriaci Apoštolskej cirkvi, Bratskej jednoty baptistov, Cirkvi bratskej, Cirkvi československej husitskej, Evanjelickej a. v. cirkvi, Gréckokatolíckej cirkvi, Pravoslávnej cirkvi, Reformovanej kresťanskej cirkvi, Rímskokatolíckej cirkvi ako i zástupcovia Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Košiciach i primátor František Knapík a ďalší vedúci predstavitelia mestskej samosprávy.

Dôstojnú a pôsobivú atmosféru Košičanmi mimoriadne rešpektovaného podujatia na začiatku roka zvýšilo najmä spoločné vyznanie pri zapálených sviečkach – ekumenický sľub, v ktorom účastníci bohoslužby vedno sľúbili, že v neustálych modlitbách a prejavoch zmierenia vytrvajú v úsilí docieliť jednotu kresťanov. V programe už tradične aktívne participovala aj ECAV na Slovensku, áronovským požehnaním poslúžil Dušan Havrila, konsenior Košického seniorátu ECAV a zástupcovia všetkých zúčastnených cirkví spoločne zaspievali tri piesne z Evanjelického spevníka(257,569,343).

EVA BOMBOVÁ

Krátke správy z EMŠ

MIKULÁŠ
Šiesteho decembra boli deti EMŠ plné očakávania. Tešili sa na to, že aj ich príde navštíviť Mikuláš. Pekne sa vyobliekali a aj takýmto spôsobom sa na Mikuláša pripravili. Dokonca k nám prišla aj malá „Mikuláška“.
No Mikuláš, ktorý zavítal do našej škôlky nemal ani bielu bradu, ani sane so sobmi a podobné veci. Bol to biskup Mikuláš, ktorý nám priblížil legendu o svätom Mikulášovi, ktorý pomohol trom chudobným sestrám, ktoré sa chceli vydať, ale nemali veno.
Naše deti im zaspievali rôzne piesne, ktoré poznali a nakoniec nechýbali ani balíčky, z ktorých mali veľkú radosť.
-mg-

VIANOČNÁ BESIEDKA
Štyri dni pred Vianocami si chceli uctiť príchod Pána Ježiša aj deti z EMŠ a tým aj potešiť svojich rodičov. Program si pripravili deti z oboch tried. Najprv vystúpili maličkí (3-4 ročné) a svojimi básňami a piesňami vyvolali úsmev na tvári všetkých prítomných. Potom už mali priestor pre svoje vystúpenie aj staršie deti (4-6 ročné), ktorým to naozaj išlo veľmi dobre. Spievali, recitovali, dokonca nám aj zatancovali „tanček snehových vločiek“. Nakoniec všetky spolu chválili Pána Ježiša detskými ukazovacími piesňami. Pod stromčekom ich za odmenu čakali krásne darčeky – pre každého batôžtek s prekvapením vo vnútri.
-mg-

Vianočný program Detskej misie
Pracovníci Detskej misie si pripravili pre naše deti a rodičov pripravili pekný vianočný program. Pomocou flanelografu im priblížili vianočný príbeh, spolu s deťmi spievali pekné pesničky a každé dieťa obdarovali malým darčekom. Tým najväčším darom pre nás na Vianoce je však Pán Ježiš – náš Spasiteľ. Po programe bol čas, aby sme všetci spolu – rodičia i deti strávili ešte pár chvíľ pri občerstvení, hrách a rozhovoroch.
-ok-

3. adventná nedeľa
Táto nedeľa bola naplnená v našom cirkevnom zbore nielen čo sa týka počtu ľudí na službách Božích ale aj pestrým programom. Skupina mladých si pripravila niekoľko piesní a deti z našej materskej školy pekný vianočný program. Deti svojim vystúpením vyčarovali úsmev radosti na tvárach prítomných. Zazneli pesničky i básničky, to všetko s vianočnou tematikou, aby sme vedeli, o čom sú Vianoce. Vďaka patrí učiteľkám MŠ i dobrovoľníčkam z Detskej misie, ktoré sa našim deťom s láskou a zanietením venujú. Po skončení služieb Božích si všetci mohli pozrieť v rámci adventného minifestivalu výstavu domácich betlehemov, ktoré priniesli členovia nášho cirkevného zboru. Viaceré skutočne zaujali malých i veľkých.
-ok-