Neprehliadni

Z dejín Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Košiciach

Počiatky vzniku Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Košiciach sa viažu k roku 1521, pretože už v tom čase správca mestskej školy Leonard Kox uplatňoval Lutherove myšlienky a súčasne Ján Henckel, mestský farár a Matej Dévay-Bíró, odchovanec wittenberskej univerzity, ktorý udržiaval osobné styky s Dr. Martinom Lutherom a Filipom Melanchtonom, prisluhoval už v roku 1531 Večeru Pánovu pod obojím spôsobom. Obyvateľstvo mesta Košice pozostávalo zo Slovákov, Maďarov a Nemcov. V roku 1534 sa prevažná časť mešťanstva hlásila k Reformácii. V tom čase sa Služby Božie podľa wittemberského poriadku konali v hlavnom mestskom kostole Dóme sv. Alžbety a v kostolíku sv. Michala archanjela. V rámci rekatolizácie vyšlo v roku 1671 cisárske nariadenie, že kostoly, ktoré si protestanti nepostavili sami, musia vrátiť pôvodnému majiteľovi, teda katolíckej cirkvi. Evanjelici boli prinútení postaviť si drevený kostolík za hradbami mesta na svojom cintoríne na Žriedlovej ulici. Kostolík však zhorel aj s celým predmestím. Rada mesta preto pridelila evanjelikom Michalskú kaplnku, tú však museli v roku 1711 definitívne vrátiť katolíkom. Evanjelici teda znovu postavili tri drevené kostoly pre nemecký, slovenský a maďarský zbor na Žriedlovej ulici. Z iniciatívy nemeckého a slovenského kostolného spoločenstva kúpil cirkevný zbor niekoľko parciel na Mlynskej ulici. Projektami poverili dvorského architekta Juraja J. Kitzlinga. Výstavba chrámu, fary a zborového domu prebiehala v rokoch 1804–1816.

Hotové dielo treba pokladať za najkrajšiu stavbu evanjelického klasicizmu na celom Slovensku.” napísala Ing. arch. Duchoňová.

Pôdorysne je to centrálny typ kostola s ústredným oválom lode, z ktorej vo forme kríža vychádzajú ďalšie priestory. Symetricky komponované trojdielne priečelie má na osi vstup. Celý exteriér je architektonicky vyvážený, ale pretože sa prispôsobil okolitej zástavbe, nie je možné ho dostatočne oceniť.Nad vstupným priestorom je vo vnútri kostola organový chór. Oproti je oltárny priestor zaklenutý valenou klenbou. Nad centrálnym priestorom je vysoká kupola, ktorá má vymaľované kazetovanie s rozetovými motívmi a je presvetlená laternou a polkruhovými oknami pri základni. Oltár charakterizuje klasicistická stĺpová architektúra, v nádstavci so sochami Viery, Nádeje a Lásky. Oltárny obraz pochádza od známych levočských maliarov Jozefa Czauczika a Jána Müllera z roku 1816. Valcová kazateľnica s baldachýnom je tiež z roku 1816. Výnimočný tvar má krstiteľnica s vrchnákom, ozdobená fetónmi a položená na troch nohách s hermovými hlavami. Počas výstavby sa k nemeckému a slovenskému zboru pridal aj maďarský zbor a na znak dobrej vôle zakúpil pre kostol zvony. Kostol slúžil všetkým trom zborom. Kazatelia ovládali všetky tri jazyky.

Zo starých drevených kostolov bol prenesený organ, ktorý je starší od terajšieho kostola zhruba o sto rokov, patronátna lavica zo začiatku 18. storočia. Z cintorína sem premiestnili cenný kríž z roku 1735. Po druhej svetovej vojne nemecká cirkev na Slovensku oficiálne zanikla, dnes je v Košiciach dvojrečový zbor slovensko–maďarský.

V 20. storočí boli Košice prechodne aj sídlom Biskupského úradu Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. a v cirkevnom zbore aktívne pôsobili všetci bratia biskupi, naposledy Július Filo st.